Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/53/2014

Potvrdené rozhodnutím 10Sža/48/2014
„Identifikačné číslo spisu: 7014201277 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7014201277.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky X. J., narodenej XX. C. XXXX, trvale bytom Mongolsko, štátna príslušníčka Mongolska, bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Pobytovom tábore v Humennom, zastúpená JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, IČO: 42 249 163, proti odporcovi Prezídiu policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Košice - letisko, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9- 423-011/2014 zo dňa 8. októbra 2014 o zaistení cudzinca, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/53/2014-27 zo dňa 4. novembra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/53/2014-27 zo dňa 4. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: X. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H., štátna príslušníčka H., bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, L. XX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Marianna Lechmanová, advokátka, Štúrova 20, Košice, IČO: 42 249 163, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, o preskúmanie rozhodnutia č. s. PPZ-HCP- PO9-423-011/2014 zo dňa 08.10.2014 o zaistení, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-423-011/2014 zo dňa 08.10.2014.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO9-423-011/2014 zo dňa 08.10.2014 v zmysle o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zaistil navrhovateľku dňom 08.10.2014 v čase od 16:30 hod. na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jej úteku a zároveň podľa ju a jej dve maloleté deti: X. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka H. a C. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka H. umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov R. (ďalej len „ÚPZC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.03.2015.

Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľka bola vrátená z územia X. spolu so svojimi deťmi podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 604/2013 Z. z. zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Lustráciou v Informačných systémoch Ministerstva vnútra SR IS MIGRA odporca zistil, že navrhovateľka bola dňa 31.05.2013 o 02:30 hod. kontrolovaná hliadkou Oddelenia hraničnej kontroly Maťovské Vojkovce v katastri obce Z. okres H.. Navrhovateľka spolu so svojim manželom a deťmi neoprávnene prekročila štátnu hranicu z územia N. do SR bez platného cestovného dokladu a mimo hraničný priechod. Následne dňa 31.05.2013 prejavila záujem o udelenie azylu pre seba, aj pre svoje 2 deti, na základe čoho bola presunutá na Oddelenie azylu PZ v P., kde požiadala o udelenie azylu na území SR pre seba, aj pre svoje deti. Po presunutí do Záchytného tábora v P. spolu so svojimi deťmi bola dňa 26.06.2013 presunutá do Pobytového tábora v S. X. Y.. Po jej svojvoľnom odchode spolu s deťmi, bolo konanie o udelenie azylu č. k. MU-268/PO-Ž-2013 dňa 08.10.2013 právoplatne zastavené. V zmysle Dublinského dohovoru bola navrhovateľka transferovaná spolu so svojimi deťmi späť na územie Slovenskej republiky z X. dňa 08.10.2014, kedy bolo začaté konanie o jej zaistení podľa . Odporca následne citoval zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania podľa Správneho poriadku, spísanej dňa 08.10.2014 pod. číslom č. s.: PPZ-HCP-PO9-423-010/2014.

Odporca uviedol ďalej právnu úpravu - Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Smernicu EP a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.6.2013, Smernicu EP a Rady 2008/115/ES, čl. 18 Charty základných práv EÚ, čl. 14 Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. a . Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli informácie o Dublinskom transfere, zápisnica o vyjadrení účastníka, výsledok z lustrácie v IS MV SR a rozhodnutie Migračného úradu MV SR zo dňa 04.09.2013, z ktorých vyvodil, že u navrhovateľky existuje vysoké riziko jej úteku z územia Slovenskej republiky, s prihliadnutím na skúsenosti s utečencami po podaní žiadosti o azyl.

Vo svojom rozhodnutí odporca skúmal rodinné väzby a ekonomickú situáciu navrhovateľky a zistil, že táto nemá žiadne rodinné väzby na území SR, nemá finančné prostriedky, nemá na území SR rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a z toho dôvodu jej policajný útvar neuložil povinnosť v zmysle , pretože nemá na území SR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ubytovania.

Odporca dospel k záveru, že zaistenie navrhovateľky je nevyhnutné, nakoľko je vysoké riziko jej úteku, a preto rozhodol, vzhľadom na podanú žiadosť o azyl podľa ust. . Zaistenie určil do 08.03.2015 a odôvodnil lehotami, ktoré sú uvedené v ust. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikačnou praxou Migračného úradu MV SR. Ďalej poukázal na ust. , , , ako aj na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej advokátky podala v zákonnej lehote opravný prostriedok. Namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu ku skutočnosti, že pozbavenie osobnej slobody nie je možné subsumovať pod žiaden dôvod v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Jej zaistenie nepovažovala za výnimočnú okolnosť a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality. Právo na osobnú slobodu v prípade, ak ide o zaistenie navrhovateľky s jej maloletými deťmi, je hodnotnejšie a malo by byť chránené viac ako právo na zaistenie navrhovateľky na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktorú by bez zaistenia nebolo možné získať. Citovala pritom z Dohovoru o právach dieťaťa.

Navrhovateľka mala za to, že nie je možné klásť za jej vinu jej odchod z územia SR. Rizikom úteku vo vzťahu k maloletým deťom sa odporca nezaoberal, preto považovala navrhovateľka rozhodnutie odporcu v tejto časti za nepreskúmateľné. Rovnako tak poukázala aj na právny názor o zovšeobecnení sa správania cudzincov.

Vychádzajúc z príručky UNHCR a vzhľadom na maloleté deti navrhovateľky, považovala za nezákonný celkový čas zaistenia na dobu 5 mesiacov, teda na skoro maximálnu dobu, ktorú umožňuje zákon. Navrhla rozhodnutie odporcu zrušiť, bezodkladne prepustiť navrhovateľku a jej deti zo zaistenia a nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia.

Odporca v rozsiahlom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 23.10.2014 zotrval na dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia.

Vychádzajúc z ustanovenia mal odporca za to, že nijako nepochybil keď umiestnil deti navrhovateľky spolu s ňou ako zákonným zástupcom v jednom zariadení. Poukázal aj na skutočnosť, že ÚPZC R. je zariadením, v ktorom sú vytvorené podmienky pre umiestnenie aj rodiny s deťmi. Odporca chránil najlepšie záujmy maloletých tým, že ich umiestnil spoločne s ich matkou v jednom zariadení a nepretrhol tak rodinné väzby. Citoval článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa.

Odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku nepovažoval za dôvodnú námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky ohľadom rizika jej úteku. Uviedol, že navrhovateľka nemala v skutočnosti záujem žiadať o azyl na území SR a mala úmysel vycestovať do X.. Navrhovateľka svojvoľne opustila priestory zariadenia záchytného tábora a nezotrvala na území SR do právoplatného ukončenia žiadosti o udelenie azylu a nemala záujem sa vrátiť na územie SR. Ako účelovú vyhodnotil odporca tvrdenie navrhovateľky o dôvodoch jej úteku. Dodal, že v zmysle stačí samotná existencia rizika úteku.

Dobu zaistenia stanovil odporca po dôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateľky ako aj aplikačnej praxe Migračného úradu MV SR. Vzal do úvahy aj ďalšie lehoty v rámci konania, s ktorými je nutné počítať, ktorými je napríklad možnosť podať opravný prostriedok v zmysle § 20 zákona o azyle. V prípade stanovenia kratšej doby zaistenia by bolo zaistenie neúčelné z dôvodu, že by sa v predmetnej veci rozhodnúť nestihlo.

Navrhol rozhodnutie zo dňa 08.10.2014 č. PPZ-HCP-PO9-423-013/2014 potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle , nakoľko splnomocnená advokátka navrhovateľky i odporca s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.11.2014 o 11:15 hod.. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky.

Odvolacie námietky splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky:

- nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k vo vzťahu k čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a Dohovoru o právach dieťaťa ,

- správny orgán nezisťoval motív úteku, a preto absentuje úvaha správneho orgánu k ďalšiemu riziku úteku navrhovateľky, odvolávajúc sa na všeobecnú prax, týkajúcu sa ostatných utečencov,

- neprimerane dlhá doba zaistenia, s poukazom na príručku UNHCR a vzhľadom na maloleté deti.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 08.10.2014, ktorým odporca podľa zaistil navrhovateľku dňom 08.10.2014 od 16:30 hod. a umiestnil ju spolu s jej dvomi deťmi do ÚPZC R. na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.03.2015.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s o správnom konaní a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky, podaný prostredníctvom splnomocnenej advokátky, nie je dôvodný.

Podľa názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie žiadateľa o udelenie azylu je potrebné z dôvodu .

V zmysle policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, na účel zaistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

Konanie o azyl sa začalo vstupom navrhovateľky a jej detí na územie Slovenskej republiky dňa 08.10.2014 (podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle).

Podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je vrátený na územie SR z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR, považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území SR bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl, konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie SR.

Odporca napadnutým rozhodnutím umiestnil v zariadení pre cudzincov aj maloleté deti navrhovateľky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zo samotného správneho konania vyplýva, že odporca deti nezaistil. Odporca tak nebol povinný aplikovať Dohovor o právach dieťaťa. Týmto nepochybil a vec správne právne posúdil. Navrhovateľka nie je osamelou matkou. Na územie SR prišla so svojim manželom C. M. v roku 2013, ktorý bol rozhodnutím odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014 zo dňa 26.08.2014 dňom 26.08.2014 zaistený v zmysle . Krajský súd rozsudkom zo dňa 01.10.2014 sp. zn.: -38 potvrdil citované rozhodnutie odporcu, no v dôsledku odvolanie navrhovateľa sa spis v čase rozhodovania krajského súdu nachádzal na Najvyššom súde SR. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku, s poukazom na o Policajnom zbore, citoval Rozkaz riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. 24/2014 z 21.05.2014, ktorým sa mení a dopĺňa rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. 54/2013 z 22.11.2013, na zabezpečenie postupu vo veciach administratívneho vyhostenia cudzinca, zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny a dobrovoľného návratu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia SR, ktorým bola zároveň aktualizovaná „Metodika postupu vo veciach administratívneho vyhostenia cudzinca, zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny a dobrovoľného návratu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia SR“, ktorá tvorí prílohu k tomuto rozkazu. V IV. časti, čl. 2, ods. 2 je uvedené, že „ak policajný útvar umiestňuje maloletého, jeho totožnosť (meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, adresu trvalého pobytu, príp. adresu posledného pobytu) zaznamená v rozhodnutí o zaistení žiadateľa o udelenie azylu, ktorý je zákonným zástupcom maloletého a umiestňuje sa do ÚPZC spoločne s ním; v prípade spoločného umiestnenia dvoch zákonných zástupcov maloletého, jeho totožnosť policajný útvar zaznamená len v jednom rozhodnutí o zaistení žiadateľa o udelenie azylu (spravidla u matky maloletého).

Z výroku je zrejmé, že v zmysle uvedeného deti boli len umiestnené v ÚPZC spoločne s matkou. ÚPZC R. je zariadením s podmienkami pre umiestnenie aj rodín s deťmi. Uvedený rozkaz je v súlade s článkom 9 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa...a je to tiež v súlade s SR.

K námietke, týkajúcej sa doby zaistenia súd uvádza, že táto dĺžka bola riadne odôvodnená v súlade s platnou právnou úpravou, pričom táto sa počas celého zaistenia monitoruje, či je opodstatnená alebo nie, s poukazom na ust. . Odporca stanovil čas, dokedy sa nevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia k tomu, aby sa zistili skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v azylovom konaní, o ktorom sa má rozhodnúť v zákonnej lehote podľa ust. o azyle.

Zákonná dikcia ustanovenia upravuje oprávnenosť na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak je potrebné zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku.

Podľa ust. , podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

Z uvedených dôvodov nie je možné považovať námietky navrhovateľky pod bodom 3 za opodstatnené, pretože tak dĺžka zaistenia, ako aj samotné skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto zaisteniu, boli odôvodnené v súlade s platnou právnou úpravou, citovanou v napadnutom rozhodnutí.

Nie je dôvodná námietka splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, že dôvody uvádzané odporcom v napadnutom rozhodnutí, preukazujúce existenciu rizika úteku navrhovateľky, sú nesprávne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že odporca po právnej stránke dostatočne odôvodnil riziko úteku navrhovateľky. Podľa krajského súdu bolo možné na základe relevantných skutočností vyvodiť záver, že u navrhovateľky existuje riziko úteku. Zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. s.: PPZ-HCP- PO9-423-010/2014 zo dňa 08.10.2014 vyplýva, že navrhovateľka jasne a výstižne uviedla dôvody, ktoré ju viedli k opusteniu záchytného tábora, ktorým skutočnostiam odporca v rozhodnutí venoval náležitú pozornosť.

Krajský súd je toho názoru, že riziko úteku u navrhovateľky je dané, aj bez ohľadu na to, že navrhovateľka túto nechce spájať s predchádzajúcim útekom. Predpokladom na túto obavu je celkové správanie sa navrhovateľky, ktorá síce podala žiadosť o udelenie azylu na území SR, ale sama ušla s manželom a deťmi z príslušných zariadení na území SR a bola vrátená z územia X. späť.

V zmysle rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocnenej advokátky za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach a argumentácii dôvodov zaistenia krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd námietkam navrhovateľky nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-423-011/2014 zo dňa 08.10.2014 v zmysle ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením , pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporcovi žiadne nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.