Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-105-2014.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, IČO: 00 176 834, so sídlom Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom, Doležalova 5, 821 04 Bratislava, proti odporcovi: Andrej Liko - Moto Liko, IČO: 34465731, miesto podnikania Legionárska 9, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 5.648,22 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.688,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.433,- eur od 11.4.2013 do 31.5.2013, zo sumy 1.388,71 eur od 1.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.433,- eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 950,31 eur od 11.10.2013 do 31.5.2014 a zo sumy 901,48 eur od 1.6.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Navrhovateľovi sa priznáva 30% náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.11.2013, došlým súdu dňa 25.11.2013, rozšíreným dňa 9.9.2014, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.648,22 eur spolu s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 44,29 eur od 11.4.2013 do 31.5.2013, zo sumy 1.398,09 eur od 11.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.433,- eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.433,- eur od 11.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.433,- eur od 11.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom bytového domu na Šancovej ul. 88-94 v Bratislave. Odporca na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 17.4.2002, v znení dodatkov č. 1 až 5, bol od 1.4.2002 do 31.3.2013 nájomcom nebytových priestorov o výmere 42,15 m2 na Šancovej ul. 94. Po uplynutí doby nájmu odporca so súhlasom navrhovateľa užíval nebytový priestor naďalej. Listom zo dňa 5.8.2013, doručeným navrhovateľovi dňa 8.8.2013, požiadal odporca o ukončenie nájomnej zmluvy dohodou ku 30.9.2013. Listom zo dňa 26.9.2013 navrhovateľ odpovedal odporcovi, že v zmysle hlasovania vlastníkov bytov je podmienku ukončenia nájmu k 30.9.2013 uhradenie nedoplatku na nájomnom vo výške 2.831,09 eur najneskôr k navrhovanému dňu ukončenia. Vzhľadom na to, že odporca dlžné nájomné neuhradil, nedošlo k splneniu podmienky a nájomný vzťah nebol ukončený. Nebytový priestor odporca odovzdal dňa 29.11.2013, čo však nemá za následok skončenie nájomného vzťahu. Výška nájomného a služieb spojených s užívaním bola stanovená vo výške 1.433,- eur, splatné do 10. dňa v štvrťroku. Vo vyúčtovaní za rok 2012 mal odporca preplatok vo výške 44,29 eur a vo vyúčtovaní za rok 2013 preplatok vo výške 48,83 eur. Odporca dlhuje navrhovateľovi titulom nedoplatku na nájomnom čiastku 3.781,40 eur za obdobie od 1.4.2013 do 30.11.2013, čiastku 482,69 eur za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2013 a čiastku 1.433,- eur za obdobie od 1.1.2014 do 31.3.2014. Výška nedoplatku na nájomnom spolu predstavuje čiastku 5.648,22 eur.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že až do skončenia nájomnej zmluvy, t.j. do 31.3.2013, uhrádzal všetky platby včas. Poslednú splátku za 1. kvartál 2013 vo výške 1.433,- eur uhradil dňa 30.1.2013. V prvej nájomnej zmluve z roku 1999 sa s navrhovateľom dohodli na nájomnom, po prepočte vo výške 7,50 eur/m2. V roku 2012, po každoročnom zvyšovaní, už platil 11,80 eur/m2, za totálne vlhké a plesnivé pivničné priestory. Na jeho žiadosti z rokov 2004, 2008 a 2009 o zníženie nájomného navrhovateľ so znížením nesúhlasil, naopak, nájomné sa aj v roku 2009 zvýšilo zo sumy 41.295,- Sk štvrťročne v roku 2008 na sumu 43.170,- Sk štvrťročne na rok 2009. Pri predaji tovaru ročne objavoval poškodený, hrdzavý tovar za 25 až 30 tisíc Sk. V roku 2008 mu poisťovňa zaplatila len 25% zo vzniknutej škody, t.j. len 43.000,- Sk zo 170.000,- Sk. Pri sťahovaní do nových priestorov zistil a vyradil hrdzavé kotúče v hodnote 2.380,- eur, ktoré budú odovzdané do šrotu. Škodu v prenajatých priestoroch za 13 rokov tak odhaduje na 18 až 20 tisíc eur. Investície navrhovateľa do nebytového priestoru boli takmer nulové, na jeseň v roku 2012 vymenil dve totálne hrdzavé kovové okná. Navrhovateľovi zanechal v nebytovom priestore kompletnú inštaláciu, t.j. vodu, plyn, elektrinu, kúrenie a kanalizáciu aj so spätným ventilom, za ktorú v roku 1999 zaplatil predchádzajúcemu nájomcovi odstupné vo výške 26.000,- Sk. Podľa dodatku č. 5 bola nájomná zmluva platná do 31.3.2013. Asi mesiac pred skončením zmluvy za ním prišla zástupkyňa vlastníkov s tým, že je potrebné predĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie. Vtedy jej oznámil, že v priestoroch zostane ešte asi mesiac alebo dva, kým ukončí stavebné práce v nových priestoroch. Na to mu zástupkyňa vlastníkov oznámila, že v poriadku, že keď bude schopný priestory odovzdať, nech za ňou príde. So zástupkyňou vlastníkov sa chcel dohodnúť o zohľadnení škôd, ktoré mu vznikli, s čím však ona nesúhlasila a k žiadnej dohode nedošlo. Nebytový priestor uvoľnil a vypratal ku dňu 30.9.2013 a navrhovateľ priestory protokolárne prevzal až dňa 29.11.2013. Pracovníčky navrhovateľa boli samé prekvapené z technického stavu priestorov a uznali, že za také vlhké a nevyhovujúce priestory bolo nájomné vo výške 11,80 eur / m2 prehnane predražené. Na základe týchto skutočností žiadal odporca o uznanie vzniknutých škôd a tým o odpustenie žalovanej sumy, nakoľko škoda na jeho strane niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku navrhovateľ.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania - výpisom z listu vlastníctva č. 1338 pre k. ú. A. P., zmluvou o výkone správy č. 41, zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 17.4.2002 a jej dodatkami č. 1 až 5, oznámením zo dňa 13.3.2008 o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 22.6.2007, listom odporcu zo dňa 29.10.2008, stanovením výšky nájomného a zálohových platieb s platnosťou od 1.10.2012, žiadosťou o ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 5.8.2013, zoznamom poškodeného tovaru zo dňa 25.9.2013, listom navrhovateľa zo dňa 26.9.2013, preberacím protokolom zo dňa 29.11.2013, 10-timi fotografiami nebytového priestoru a tovaru, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za rok 2012 a za obdobie 1.1.2013 - 30.11.2013 a sumárnymi analýzami platieb.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný vyššie uvedený skutkový stav tvrdený navrhovateľom.
Z dôkazov vyplynuli aj tieto ďalšie skutočnosti:
V článku IV., bod 1., druhý odsek, zmluvy o nájme sa strany dohodli, že cena za 1 m2 sa môže zvyšovať podľa stavu inflácie vyhlasovanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za uplynulé ročné obdobie, pričom východiskovým prepočtom pre úpravu nájomného je stav inflácie za rok 2002 a neakceptovanie tejto dohody je pre prenajímateľa dôvodom k vypovedaniu zmluvy. V bode 3. tohto článku zmluvy sa strany tiež dohodli, že v prípade nedodržania termínu splatnosti je prenajímateľ oprávnený účtovať nájomcovi aj úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
V dodatku č. 4 zo dňa 18.6.2008 sa strany s účinnosťou od 1.7.2008 dohodli, že nájomca bude uhrádzať nájomné a preddavky za plnenia v zmysle článku IV. bod 3. zmluvy na základe zálohového predpisu, prenajímateľ teda nebude vystavovať zálohové faktúry.
V dodatku č. 5 zo dňa 30.3.2010 sa strany dohodli na vypustení ustanovenia zmluvy o zvyšovaní nájmu podľa stave inflácie.
V liste zo dňa 26.9.2013 navrhovateľ okrem toho, že podmienkou skončenia zmluvy ku dňu 30.9.2013 je uhradenie nedoplatku do tohto dňa, uviedol aj to, že v opačnom prípade je výpovedná lehota podľa uzatvorenej zmluvy tri mesiace a nájom sa skončí dňa 30.11.2013.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sa tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 4 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
Vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na to, že odporca je podnikateľ a spoločný priestor využíval na podnikanie. Účastníci konania síce uzavreli písomnú zmluvu o nájme nebytového priestoru podľa zákona č. 116/1990 Zb., z citovaného § 1 písm. a) tohto zákona však vyplýva, že sa nevzťahuje na spoločné priestory domu. Preto na vzťahy neupravené touto zmluvou, nebolo možné aplikovať tento zákon, ale Občiansky zákonník.
Na základe uvedených skutkových zistení a zákonných ustanovení mal súd uplatnený nárok za dôvodný iba za nájomné do 30.11.2013. Podľa súdu si navrhovateľ plnil svoje povinnosti prenajímateľa vyplývajúce zo zmluvy, poskytoval odporcovi spoločné priestory domu na dohodnuté užívanie - prevádzkovanie predajne autosúčiastok. Odporca bol povinný platiť navrhovateľovi dohodnuté nájomné iba na základe zálohového predpisu, t.j. navrhovateľ nebol povinný vystaviť odporcovi faktúry.
Povinnosť platiť nájomné sa však skončila dňom 30.11.2013. K predĺženiu nájmu o jeden rok, t.j. až do 31.3.2014, nedošlo. Odporca oznámil zástupkyni vlastníkov, že bude priestor užívať ešte niekoľko mesiacov po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po 31.3.2013, a dohodol sa s ňou, že príde za ňou, keď bude schopný priestor odovzdať. Zástupcovia vlastníkov priestor prevzali dňa 29.11.2013. Odporca netvrdil, ani to nevyplynulo zo žiadneho dôkazu, že chcel priestor odovzdať už skôr, tvrdil iba, že priestor uvoľnil a vypratal k 30.9.2013. Okrem toho navrhovateľ v liste zo dňa 17.9.2013, ktorým odpovedal na žiadosť o ukončenie nájmu k 30.9.2013, jasne uviedol, že ak nebude zaplatené dlžné nájomné, tak sa nájom skončí uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.11.2013. Za týchto okolností bolo vylúčené predĺženie nájmu až do 31.3.2014, preto bol návrh v časti nájomného a jeho príslušenstva za ďalšie obdobie zamietnutý.
Obranu odporcu súd neuznal. Pokiaľ bol odporca už v roku 2008 nespokojný so stavom spoločného priestoru a výškou nájomného, mohol si hľadať nové priestory už skôr, prípadne trvať na znížení nájomného. Škoda, ktorá mu mala vzniknúť na uskladnených autosúčiastkach, nebola riadne preukázaná. Odporca o nej nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy, ani si ju riadne neuplatňoval. Z oznámenia poisťovne nie je zrejmá súvislosť s hrdzavými súčiastkami v roku 2013, nie je ani zrejmé, na základe akej poistnej udalosti poisťovňa v roku 2008 odporcovi plnila. Navyše, ak odporca vedel, že priestory sú vlhké, nemal v nich súčiastky dlhodobo skladovať, príp. mal priestory riadne vetrať. Namiesto toho sa odporca v podstate spoliehal na budúcu dohodu so spoluvlastníkmi, ku ktorej však nakoniec nedošlo. Odpustiť odporcovi dlh na nájomnom nemôže súd, ale len navrhovateľ, resp. spoluvlastníci spoločného priestoru.
Z týchto dôvodov bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť nájomné za obdobie od 1.4.2013 do 30.11.2013 v celkovej výške 3.688,28 eur, čo predstavuje sumu nedoplatku uplatnenú navrhovateľom za uvedené obdobie vo výške 3.781,40 eur, po odpočítaní preplatku vyúčtovania za rok 2012 vo výške 44,29 eur a po odpočítaní preplatku za rok 2013 vo výške 48,83 eur. Úrok z omeškania bol navrhovateľovi priznaný v dohodnutej výške 0,05% denne z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného (10. deň štvrťroka) a splatnosti vyúčtovania (31.5.).
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 a 7 O. s. p. Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech zodpovedajúci 65%-ám, po odpočítaní jeho neúspechu, zodpovedajúceho 35%-ám, mu preto patrí 30%-ná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.