Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-520-2012.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/520/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľov 1) S. S., H.. XX.XX.XXXX, C. Q., E. Č.. XXX/XX a 2) N. S., H.. XX.XX.XXXX, C. Q., E. Č.. XXX/XX, oboch právne zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti odporcom 1) F. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. Q., E. Č.. XXX/XX a 2) N. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. Q., E. Č.. XXX/XX, oboch právne zastúpeným Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Revúcej, Bernolákova č. 151/9, o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov 1) a 2) zamieta.
Navrhovatelia 1) a 2) sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom 1) a 2) trovy konania vo výške 376,66 € a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu odporcov 1) a 2) Mgr. Mariána Jankoviča, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie Revúca, Bernolákova č. 151/9, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcom určenia, že kúpna zmluva uzavretá 19.02.2008 medzi predávajúcimi S. S. a N. S. a kupujúcimi F. Č. a N. Č., ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Revúca, k. ú. Revúca, zapísané v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX, a to pozemky parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX, je neplatná.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzala dohoda medzi nimi a ich deťmi P. A., S. S. a vnukom Z. S., ktorý je synom odporkyne 2), že predmetné nehnuteľnosti navrhovatelia darujú odporcom s tým, že rodinný dom sa bude rekonštruovať a odporcovia sú povinní vyplatiť svojich súrodencov sumou po 350 000,-Sk, čo je hodnota určená na základe všeobecnej hodnoty celej predmetnej nehnuteľnosti 1 400 000,-Sk, ktorú stanovil vo svojom znaleckom posudku č. 014/2008 Ing. Ondrej Nemoga. Na základe vyššie uvedenej dohody mala teda obdarovaná odporkyňa 2) vyplatiť sestre a bratovi ich podiel po 350 000,-Sk. Predmetom tejto dohody bola aj skutočnosť, že odporkyňa 2) navrhovateľom nemusí vyplatiť 350 000,-Sk za predpokladu, že navrhovateľov doopatruje a umožní im právo doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Na základe tejto dohody navštívili Ing. Nemogu za účelom uzavretia darovacej zmluvy. Oboznámili ho s predmetnou dohodou ako aj s tým, že odporcovia chcú na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti čerpať úver z VÚB, kde sa už odporca 1) informoval o možnosti poskytnutia úveru. Ing. Nemoga hoci si bol vedomý, že chcú uzavrieť darovaciu zmluvu, navrhol pre účely poskytnutia úveru uzavretie kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho úkonu, ktorým mala byť zastretá darovacia zmluva. Odporcovia 1) a 2) následne z poskytnutého úveru
poukázali sumu 350 000,-Sk na účet navrhovateľov, išlo o výplatu podielu syna S. S.. V marci 2012 bol vyplatený odporcami podiel vo výške 350 000,-Sk aj dcére P. A.. Navrhovatelia 1) a 2) majú za to, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 19.02.2008 je absolútne neplatná. V danom prípade ide o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Obidve zmluvné strany prejavili niečo iné, než na čom sa skutočne dohodli a následne aj svojím postupom vyjadrili skutočnú vôľu účastníkov konania. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že z uvedeného je zrejmé, že darovacia zmluva ako disimulovaný právny úkon je platná, pretože zodpovedá vôli subjektov. Navrhovatelia naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy odôvodnili tým, že od decembra 2011 dochádza k nezhodám s odporcami. Odmietajú vpúšťať do rodinného domu dcéru navrhovateľov P., neustále ich napádajú a vyhrážajú sa, že ich kedykoľvek vysťahujú. Dňa 10.09.2012 odporkyňa 2) dokonca navrhovateľku 2) fyzicky napadla. Proti odporkyni 2) sa viedlo aj priestupkové konanie. Navrhovatelia sa teda na základe vyššie uvedeného mienia domáhať vrátenia daru, čo nie je možné pri kúpnej zmluve.
Odporcovia 1) a 2) sa k podanému návrhu navrhovateľov písomne vyjadrili. Vo vyjadrení uviedli, že s návrhom navrhovateľov nesúhlasia a žiadajú tento návrh v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že kúpnu zmluvu uzavreli iba na oko a že v skutočnosti chceli uzavrieť darovaciu zmluvu. V prípade darovacej zmluvy nebol dôvod robiť znalecký posudok, avšak v tejto veci bol znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Nemogom, ktorý v tomto znaleckom posudku stanovil trhovú hodnotu domu s príslušenstvom a pozemkami na 1 300 000,-Sk. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia predávali dom odporcom, kde odporkyňa 2) je ich dcéra bola kúpna cena určená na sumu 1 000 000,-Sk. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy časť kúpnej ceny vo výške 600 000,-Sk bola odovzdaná zo strany odporcov navrhovateľom ako predávajúcim pred podpisom kúpnej zmluvy, čo potvrdili aj podpismi na kúpnej zmluve samotní navrhovatelia a suma 400 000,-Sk bola poukázaná priamo navrhovateľom na ich účet priamo VÚB bankou z poskytnutého hypotekárneho úveru. Potom ako navrhovatelia predali byt v Revúcej navrhovateľke N. S. dňa 13.03.2012 poukázali na účet vedený v SLSP sumu vo výške 11 618,- € s dodatkom kúpa domu - doplatok. Celkove teda odporcovia zaplatili navrhovateľom sumu 600 000,-Sk (19916,35 €) + 400 000,-Sk (13277,57 €) + 11 618,- € (350 003,-Sk), teda 1 350 000,-Sk, t.j. 44 811,92 €. Odporcovia 1) a 2) v písomnom vyjadrení tiež uviedli, že právne tvrdenie navrhovateľov obsiahnuté v návrhu poukazujúc na to, že títo mali úmysel uzavrieť darovaciu zmluvu nie je pravdivé. Podľa ich názoru o darovanie nejde, pretože navrhovatelia prevzali kúpnu cenu. Pokiaľ sa navrhovatelia rozhodli poskytnúť svojím ďalším deťom z vyplatenej kúpnej ceny podiel, aby sa tieto necítili byť ukrivdené, bolo to ich slobodné rozhodnutie, do ktorého im nikto nezasahoval. Na základe vyššie uvedeného odporcovia navrhli okresnému súdu, aby návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol a priznal im náhradu trov konania.
Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Ako listinné dôkazy prečítal výpis z katastra nehnuteľností, prečítal kúpnu zmluvu. Súd sa oboznámil aj s ďalším obsahom spisu na vec sa vzťahujúceho a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia 1) a 2) pri výsluchu zhodne uviedli, že mali záujem pomôcť odporcom 1) a 2) s bývaním, po tom, čo sa p. Č. nedohodol so svojou mamou na možnosti bývania. Ponúkli im teda, aby išli bývať k nim. Ing. Nemoga ohodnotil ich dom na 1 300 000,-Sk. Navrhovatelia uviedli, že sa mali dohodnúť tak, že odporcovia 1) a 2) vyplatia syna a dcéru navrhovateľov 1) a 2) jednou tretinou, teda že im zaplatia 700 000,-Sk, a zvyšok ktorý by mali zaplatiť si nechajú s tým, že sa odporcovia 1) a 2) postarajú o navrhovateľov 1) a 2) a umožnia im doživotné užívanie predmetného domu. Ing. Nemoga informoval navrhovateľov, že nemôžu uzavrieť darovaciu zmluvu, pretože mladí chceli zobrať úver a že musia uzavrieť kúpnu zmluvu. Navrhovatelia uviedli, že odporcovia vyplatili 1/3 teda 350 000,-Sk ich synovi. Mali zaplatiť takú istú sumu aj dcére P.. Neskôr odporcovia poslali na účet navrhovateľky 2) sumu asi 11 000,- €.
Odporcovia 1) a 2) pri výsluchu zhodne uviedli, že mali záujem kúpiť dom, nikdy sa nehovorilo o darovaní. Odporcovia 1) a 2) pri výsluchu tiež uviedli, že chceli zriadiť vecné bremeno v prospech navrhovateľov 1) a 2), avšak banka s tým nesúhlasila, pretože na predmetný dom bol braný úver.
Z LV č. XXX pre k. ú. Revúca súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností tam vedených sú odporcovia 1) a 2).
Z listiny označenej ako „Kúpna zmluva“ zo dňa 19.02.2008 súd zistil, že zmluvné strany S. S. a N. S. ako predávajúci a F. Č. a N. Č. ako kupujúci zavreli zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k. ú. Revúca. Z čl. III. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1 000 000,-Sk.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Platný Občiansky súdny poriadok v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že navrhovateľ sa môže domáhať určovacou žalobou vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo je tu, alebo tu nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenia navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právne neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý možno i týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004).
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (k tomu porovnaj R-17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvotný dôvod pre zamietnutí návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k návrhu, že ten ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
V súdenej veci navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem odôvodňovali tým, že od decembra 2011 dochádza k ich nezhodám s odporcami, ktorí odmietajú vpúšťať do rodinnému domu dcéru navrhovateľov P. a neustále navrhovateľov urážajú a vyhrážajú sa, že ich môžu kedykoľvek vysťahovať. Navrhovatelia v súvislosti s naliehavým právnym záujmom uviedli, že sa mienia domáhať vrátenia daru, čo nie je možné pri kúpnej zmluve.
Ak súd rozhoduje o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka komu nehnuteľnosť patrí. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) ale vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit, (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha), a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistôt v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesným prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či sa spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
S poukazom na uvedené názory súd dospel k záveru, že navrhovatelia 1) a 2) nemajú na určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem, pričom dokonca samotné vyhovenie petitu by muselo vyvolať ďalšie spory, teda posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu alebo toho, či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu je otázkou, ktorú súd môže priamo predbežne
posúdiť (prejudiciálna otázka), a to či už v konaní o vrátenie daru, pri určovaní vlastníctva a podobne. Samotné konštatovanie neplatnosti právneho úkonu podľa názoru súdu nič nevyrieši na spornosti jednotlivých práv a ani sa objektívne nemôže prejaviť v právnom postavení navrhovateľov 1) a 2), teda či už nadobudnutí alebo strate práva a povinností. V tomto prípade má posúdenie otázky len výslovne predbežný charakter vo vzťahu k tvrdeným účinkom možného domáhania sa vrátenia daru. Zároveň navrhovateľmi formulovaný petit vyznieva s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. účelovo s možným dosiahnutím a sledovaním iného cieľa ako deklarovaného účelu. Totiž podľa citovaného ustanovenia, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Teda po prípadnom vyhovení žalobe by okresný úrad vyznačil stav pred zmluvou, teda by obnovil vlastnícke právo navrhovateľov 1) a 2) v plnom rozsahu, bez ohľadu na to, že daný úkon je potrebné posudzovať ako darovaciu zmluvu a či na základe takéhoto úkonu došlo k prevodu vlastníckeho práva.
Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľov 1) a 2) zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak že úspešným odporcom 1) a 2) priznal náhradu uplatnených trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 376,66 €.
Trovy právneho zastúpenia boli odporcami vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „Vyhláška“) a pozostávajú:
- 29.01.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia, právna porade s klientmi v Revúcej (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a Vyhlášky) 60,07 €,
- 31.01.2013 - spracovanie a podanie vyjadrenia k návrhu navrhovateľov na základe výzvy súdu (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c Vyhlášky) 60,07 €,
- 30.07.2013 - pojednávanie na Okresnom súde v Revúcej - odročené (§ 11 ods. 1, § 13a ods. 4, druhá veta Vyhlášky) - 60,07 € z toho 1 15,02 €,
- 22.07.2014 - pojednávanie na Okresnom súde v Revúcej - odročené (§ 11 ods. 1, § 13a ods. 4, druhá veta Vyhlášky) - 61,87 € z toho 1 15,47 €,
- 04.11.2014 - pojednávanie na Okresnom súde v Revúcej (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c Vyhlášky)
- 2 x 61,87 € od 09.00 - 11.15 hod. 123,74 €,
- celková suma za právne úkony: 274,37 €,
- 3 x režijný paušál v roku 2013 po á 7,81 € (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) 23,43 €,
- 2 x režijný paušál v roku 2014 po á 8,04 € (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) 16,08 €,
- celková suma (právne úkony + režijné paušály): 313,88 €
- DPH 20 % 62,78 €
- celkom s 20 % DPH: 376,66 €.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcov súd uložil navrhovateľom v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.