Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-263-2022.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/263/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci maloletého dieťaťa L. C., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ú. XXX/X, W., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matky H. Q., W.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XXX, L. Ľ., a otca L. C., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ú. XXX/X, W., za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, o návrhu starej matky L. F., W.. XX.XX.XXXX a starého otca Y. C., W.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ú. XXX/X, W., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX bola tun. súdu doručená žiadosť navrhovateľov ktorou žiadali zveriť maloletú L. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, nežiadali aby súd rodičom určil výživné.
2. Podaný návrh zdôvodnili tým, že rodičia spoločne s dcérou žili v ich spoločnej domácnosti. Matka dva týždne po pôrode dcéry odišla do F., kde sa jej matka starala o ďalšie jej dva deti. O dcéru prestala javiť záujem. Otec si taktiež našiel novú známosť a odsťahoval sa k terajšej družke, s ktorou má jedno dieťa. Navrhovateľka sa spolu so svojim manželom starali preto o mal. L. od jej narodenia. Matka sa dcéru L. nestarala príkladne, naopak zverila ju jej dva týždne po jej narodení a odvtedy sa o ňu stará, chce pre ňu len to najlepšie. Mal. L. je na ňu citovo naviazaná, nič jej nechýba, príkladne sa o ňu stará. Preto sa s manželom rozhodli, že požiadajú o jej zverenie do starostlivosti, s čím obaja rodičia súhlasia. Dieťa si obľúbili a je viac ako isté že o ňu bude veľmi dobre postarané. Žijú v rodinnom dome a dieťa bude pod ich drobnohľadom, mal. L. je od narodenia v starostlivosti starých rodičov.
3. Matka ani otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote nevyjadrili.
4. Dokazovanie súd vykonal výsluchom navrhovateľov, matky a otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
5. Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla že o mal. L. sa stará od jej narodenia, lebo rodičia nemali žiaden život. Rodičia maloletej si spolu nerozumeli preto sa rozišli. Vnučka L. nechcela byť ani u otca ani u matky, starej matke plakala. Matka žije v L. Ľ., otec žije v W., má partnerku a narodil sa mu syn. Mal. L. nechce ísť k otcovi, otec sa o ňu nezaujíma. Aj keď v čase jej účastníckej výpovede dcéra L. sedela na nohách otca, ona neklamala. L. k otcovi nechce ísť, a ona by tomu nebránila. Vnučku L. ľúbi nadovšetko a preto by ju nikomu cudziemu nedala, ešte tak otcovi ale matke nie, lebo táto už má druhú rodinu. K svojim pomerom uviedla že je invalidná dôchodkyňa, nakoľko má poškodenú chrbticu, poberá invalidný dôchodok vo výške 147,- Eur. Nemá už žiaden iný príjem. Býva v dome v W. spolu s druhom, vnučkou L. a synom. Rovnako uviedla, že otec sa o dcéru nezaujíma hoc aj keď počas jej výsluchu otec drží dcére L. fľašu je to preto lebo vnučka teraz papá. Z pravidelných mesačných výdavkov má len výdavky na elektrickú energiu 50,- Eur, tiež všetky potreby pre vnučku L. zakupuje ona. Matka ani otec jej nezasielajú žiadnu sumu, ani to od nich nežiadala. Tiež uviedla, že má o tom vedomosť že vnučka L. bola zverená do starostlivosti otca, nepozná však dôvod, prečo to otec urobil, je potrebné sa opýtať jeho.
6. Navrhovateľ Y. C. vo svojej účastníckej výpovedi odkázal na výpoveď navrhovateľky.
7. Matka uviedla, že o dcéru L. sa stará matka od narodenie preto, lebo táto jej ju vzala, matka nemala právo sa o dcéru starať. Za dcérou nechodila, nakoľko s nimi nebýva. A aj keď chcela dcére poslať nejaký darček tak nemala na nich žiaden kontakt. Uviedla že kontakt aj mala ale nevedela sa ako k ním dostať. Uviedla, že konania o zverení dcéry L. do otcovej starostlivosti sa nezúčastnila, nakoľko jej zo súdu neprišlo žiadne predvolenie. Vie však o tom už asi rok. V L. Ľ. žije už od roku XXXX u svojho priateľa. Je nezamestnaná a nie je ani evidovaná v evidencií nezamestnaných. Uviedla, že dcéru by aj chcela do svojej starostlivosti, avšak by chcela aby ju mali v starostlivosti aj oni. Doma má ďalšie H. deti, X Y. H. H. E. X C. H. J.. So starostlivosťou jej pomáha otec detí, inak to zvláda sama. S otcom mal. L. spolu žili asi rok, najprv v F., neskôr u rodičov otca na Slovensku. Otec asi T. roka po tom, ako sa presťahovali na Slovensko sa odsťahoval preč za frajerkou, kde býva aj teraz. Uviedla že otcovi na dcéru žiadne výživné neplatí.
8. Otec vo svojej účastníckej výpovedi súhlasil s podaným návrhom, uviedol, že starostlivosť o dcéru L. bude riešiť tak, ako by to bolo dobré. S matkou spočiatku žili v F. na ubytovni, asi v E. XXXX sa presťahovali k jeho rodičom a niekedy vo S. alebo Y. roku XXXX odišiel bývať k frajerke. Žiadal o zverenie dcéry L. do jeho starostlivosti, avšak v súčasnej dobe býva u druhej svokry, s družkou majú druhé dieťa a chodí do práce. Po zdravotnej stránke je v poriadku. Pracuje v V., robí výkopové práce, zarobí zhruba 310,- Eur mesačne, domov chodieva každý mesiac asi na dva až tri dni, za dcérou chodí keď má čas. Uviedol, že je pravdou že bránil matke v starostlivosti o dcéru, nevedela sa totiž o ňu poriadne starať. Naopak on sa o dcéru vedel postarať, vedel ju okúpať, prebaľovať. Síce má dcéru zverenú do svojej starostlivosti, avšak o dcéru sa nestará preto, lebo sa o ňu stará babička, on chodí do práce. Má o tom vedomosť, že prídavky na deti sú viazané a podpisuje aj čestné prehlásenie že sa stará o dieťa, avšak on prídavky na dieťa dáva svojej matke. Je mu ľúto, že sa o dcéru L. nestará.
9. Kolízny opatrovník mal po vykonanom dokazovaní za to, že pomery sa od doby kedy bolo vykonané sociálne zisťovanie v rodine nezmenilo, bremeno starostlivosti o dieťa má byť na rodičoch. Týmto nebráni v starostlivosti žiadna prekážka. Má zato, že podaný návrh bol podaný za účelom zlepšenia finančnej situácie v rodine a preto odporúčal súdu návrh zamietnuť.
10. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil.
11. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
12. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
13. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
14. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
15. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
16. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
17. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
18. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
19. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
20. Podľa § 46 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 227/2022 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 01.07.2022 suma alebo úhrn súm 107,03 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2022 predstavuje čiastku 32,11 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že za daného skutkového stavu návrhu nie je možné vyhovieť, súd nezistil splnenie zákonných predpokladov na zverenie maloletej L. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, záujem maloletej si nevyžaduje jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. V prvom rade súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť že do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti možno dieťa zveriť len manželom. Ani zo samotného návrhu nevyplýva, že navrhovatelia sú manželia, rovnako tak lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že navrhovatelia nie sú manželia, z uvedeného dôvodu im preto nie je možné zveriť mal. L. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ako to požadujú v samotnom petite. Návrhu však nie je možné vyhovieť rovnako a predovšetkým z dôvodu, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti nie je v jej záujme. Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti je inštitútom rodinného práva, ktorý maloletým deťom poskytuje ochranu ich oprávneným záujmom, v konkrétnom prípade nahradenie osobnej starostlivosti ak rodičia nie sú schopní prípadne odmietajú resp. zneužívajú zabezpečovanie riadnej starostlivosti o výchovu a výživu maloletých detí. Z vykonaného dokazovanie nesporne vyplynulo, že maloletá L. je v starostlivosti starých rodičov od jej narodenia, avšak z vykonaného dokazovania, predovšetkým z účastníckych výpovedi taktiež vyplynulo, že prístup rodičov k zabezpečovaniu starostlivosti je skôr benevolentný, podvoľujúci sa vôli starej matky zabezpečovať starostlivosť o maloletú a v nadväznosti na to aj súčasne motivovaný finančným aspektom formou príspevkov za poskytovanie náhradnej osobnej starostlivosti. Je ďalej nesporné, že navrhovateľka, ktorá je otcovou matkou, starou matkou maloletej odmieta, aby starostlivosť o mal. L. vykonávali jej rodičia, čo predovšetkým vyplynulo z účastníckych výpovedi, kde navrhovateľka ako aj otec apriori odmietajú a spochybňujú starostlivosť matky, navrhovateľka seba povyšuje na najlepšieho zabezpečovateľa starostlivosti o maloletú, starostlivosť matky spochybňuje, dokonca odmieta, aby medzi dcérou L. a jej matkou dochádzalo k stretávaniu. Postoj navrhovateľky vo vzťahu k inej predstave o výkone starostlivosti súd vyhodnocuje ako irelevantný, nakoľko sú to rodičia ktorí v rámci svojich možností a schopností majú zabezpečovať o maloleté deti starostlivosť a predstavy tretieho subjektu o inom zabezpečovaní tejto starostlivosti sú relevantné len vo vzťahu k zneužívaniu resp. zanedbávanie starostlivosti (napr. zanedbávanie školskej dochádzky, zanedbávanie zdravotnej starostlivosti apod.). Deti majú v prvom rade právo vyrastať v prirodzenom prostredí rodičov a súrodencov, a nie je zodpovedné zo strany starej matky aby tomuto bránila, je to naopak v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, aby za situácie, keď rodičom nebránia v zabezpečovaní starostlivosti o ďalšie vlastné deti pochádzajúce z iných vzťahov rodičov žiadne prekážky a túto starostlivosť riadne zabezpečujú je potom tvrdenie navrhovateľky, že rodičia nejavia záujem o dcéru a nevedia jej zabezpečiť starostlivosť, vážny. S poukazom na uvedené súd návrh zamietol, nakoľko nezistil, že sú splnené podmienky na zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti.
27. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v siedmich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.