Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu PaM Diesel Plus, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka ul.č. 93, IČO: 47 540 044, zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Brnianska ul.č. 1K, proti žalovanému Groupama poisťovňa, a.s., č. 01-10-041071, so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť, Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., IČO: 47 236 060, so sídlom v Bratislave, Miletičova ul.č. 21, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská cesta č. 37, o zaplatenie 3.174,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra 2021, č. k. -88 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.587,27 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd v ostatnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.7.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.174,53eur s 5% úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20.5.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 05.03.2020 v čase o 15:35 hod. došlo na ulici Zlatovská - VOD-EKO v Trenčíne k stretu prevádzok 2 motorových vozidiel - motorového vozidla zn. BMW X6, s evidenčným číslom R držiteľom ktorého je žalobca a vodičom ktorého bol v čase nehody S. Z. a motorového vozidla zn. Škoda Superb s evidenčným číslom EČV: TN XXXFO, vlastníkom ktorého je A. A., v čase nehody poistený u žalovaného a vodičkou ktorého bola v čase nehody M. A.. Ku škodovej udalosti došlo pri výjazde z areálu spoločnosti VOD - EKO, a.s. Trenčín na ulicu Zlatovská v Trenčíne, pričom uvedené miesto sa nepovažuje za križovatku. Účastníkovi škodovej udalosti, vodičke motorového vozidla Škoda Superb, M. A. bola uznaná vina a zároveň uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur za priestupok podľa , spáchaný porušením o cestnej premávke (číslo bloku: J0291751). Právne vec súd posúdil podľa , , , , ; , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov; , , , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd uviedol, že ustanovenie , ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení a 429 , umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Ak došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla ich prevádzateľom, resp. niektorému z nich škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať podľa . Ide o objektívnu zodpovednosť a ustanovenie na právnu úpravu podľa ustanovení a nadväzuje. Potom je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ nimi bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Okruh okolností významných pre posúdenie účasti na vzniku škody pri strete prevádzok dopravných prostriedkov je širšia ako len posúdenie podielu zavineného protiprávneho konania vodičov dopravných prostriedkov. V zmysle je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd mal za preukázané, že vodičke motorového vozidla Škoda Superb, M. A. bola uznaná vina a zároveň uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur za priestupok podľa , spáchaný porušením o cestnej premávke (číslo bloku: J0291751) t.j. z jej strany došlo k porušeniu povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. To však podľa súdu neznamená, že by jej porušenie povinnosti automaticky vylučovalo zodpovednosť prevádzateľa druhého dopravného prostriedku aj keď jeho prípadné porušenie povinností nebolo zo strany policajných orgánov zistené resp. preukázané. Z výpovede svedkov ako osôb, účastných pri škodovej udalosti, mal súd za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo pri výjazde z areálu spoločnosti VOD - EKO, a.s. Trenčín na ulicu Zlatovská v Trenčíne, čiže pri výjazde z pozemku ležiaceho mimo cesty. Svedkovia sa tiež zhodli na tom, že z areálu vychádzalo vozidla zn. Škoda Superb, ktoré dávalo prednosť vozidlu na ceste t.j. vozidlu zn. BMW X6 a rovnako na tom, že vozidlo zn. BMW X6 na tejto hlavnej ceste zastavilo bez toho, že by to vyžadovala situácia v cestnej premávke. Vodič vozidla zn. BMW X6 uviedol, že počas jazdy mu zazvonil mobil a bol požiadaný, aby v areáli VOD-EKO, a.s. nakúpil nejaké veci v železiarstve a nakoľko už bol za odbočkou do tohto areálu, vozidlo zastavil a zaradil spiatočku, kým vodička vozidla zn. Škoda Superb uviedla, že vozidlo zn. BMW X6 začalo cúvať a ono narazilo do jej auta. Súd konštatoval, že aj v prípade vodiča vozidla zn. BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, a to konkrétne o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel. Súd ustálil, že porušenie uvedenej povinnosti malo za následok stret predmetných vozidiel, nakoľko nie je oprávnené požadovať od vodiča vozidla, vychádzajúceho z pozemku mimo cesty, aby predpokladal náhle zastavenie vozidla, pohybujúceho sa po hlavnej ceste, ak na tejto ceste nebol iný účastník cestnej premávky, ktorý by mohlo vytvoriť náhlu prekážku pre vozidlo jazdiace po hlavnej ceste. Porušenie uvedenej povinnosti súd ale nepovažoval za jedinú príčinu vzniku stretu prevádzok, k stretu prevádzok prispelo aj porušenie povinnosti vodičky vozidla zn. Škoda Superb podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Súd preto ustálil, že vodiči oboch vozidiel sa porušením svojich povinností vodičov v cestnej premávke dopustili konania, ktoré sa rovnakou mierou podieľalo na vzniku stretu motorových vozidiel, čiže podiel vozidla zn. BMW X6 súd stanovil na 50% a podiel vozidla zn. Škoda Superb na 50%. Z obsahu záznamu o škodovej udalosti súd zistil, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Superb vyhlásila, že táto si je vedomá zavinenia dopravnej nehody. Toto jej prehlásenie malo podľa súdu zásadný význam pre samotnú kvalifikáciu škodovej udalosti z hľadiska toho, že takéto jej prehlásenie má za následok záver o tom, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú. Za takejto situácie už zodpovednosť vodičky podľa súdu nebolo možné posudzovať na základe vyhodnotenia jej zodpovednosti z okolností dopravnej nehody, ale na základe dohody, teda dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi dvomi účastníkmi škodovej udalosti o tom, ktorý z nich nesie zodpovednosť za dopravnú nehodu a teda aj za škodu, ktorá na základe nej vznikla. Súd teda dospel k záveru, že zodpovednosť vodičky vozidla zn. Škoda Superb je v tejto veci potrebné posudzovať na základe jej uznávajúceho prejavu, ktorý predstavuje jej záväzok uhradiť škodu a to nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel ( cit. zákona). Z uvedeného podľa súdu vyplývalo, že zodpovednosť samotnej vodičky v takomto prípade nekopíruje zodpovednosť žalovaného ako poisťovne, keďže sa zakladá na iných právnych dôvodoch. Vzhľadom na uvedené a nakoľko výška škody na motorovom vozidle zn. BMW X6 nebola medzi sporovými stranami sporná (3.174,53 €), súd ustálil, že žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa vozidla zn. Škoda Superb je povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 1.587,27 € (50% z výšky škody). Žalobca si voči žalovanému uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5% ročne z uplatňovanej sumy (3.174,53 €) od 20.5.2020 do zaplatenia. Súd však tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje možnosť požadovať úroky z omeškania vo svojom , a konkrétne odseku 6 a 8. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť, uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Zo spisu vyplývalo, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle tým, že listom zo dňa 19.5.2020 poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, a preto súd konštatoval, že do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania, keď každá zo strán mala úspech v časti 50%.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že po právnej stránke súd prvej inštancie aplikoval správny predpis, a to ustanovenie , ktorý si ale podľa žalobcu súd nesprávne vyložil. Podľa žalobcu bolo úlohou súdu prvej inštancie pri aplikácii ustáliť na každej zo strán konkrétne skutkové okolnosti, ktoré viedli k stretu prevádzok a v prípade, ak zistí, že takéto okolnosti, zakladajúce objektívnu zodpovednosť, boli na oboch stranách, musí starostlivo zvážiť ich význam a mieru, akou sa podieľali na strete prevádzok. Takýmto spôsobom ale súd prvej inštancie podľa žalobcu nepostupoval. Súd prvej inštancie u oboch prevádzateľov nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré viedli k stretu vozidla BMW X6 a vozidla Škody Superb. Súd prvej inštancie ustálil, že vodička Škody Superb porušila svoju povinnosť podľa Zákona o cestnej premávke, a teda povinnosť vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. S takouto kvalifikáciou porušenia povinnosti vodičky Škody Superb sa žalobca stotožnil. Po ustálení skutkového stavu však podľa žalobcu uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, že vodička Škody Superb porušila inú, závažnejšiu povinnosť vodiča, upravenú v Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého je vodič pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Takéto porušenie povinnosti vodičky Škody Superb, a teda nedanie prednosti v jazde vozidlu BMW X6 vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, ako aj zo zhodných svedeckých výpovedí. Žalobca mal za to, že porušenie vyššie uvedených dvoch základných povinností vodičky Škody Superb sú primárnou a jedinou príčinou vzniku škodovej udalosti. Nestotožnil sa tvrdením súdu prvej inštancie, že pokiaľ by vozidlo BMW X6 na ceste nebolo zastavilo, k stretu prevádzok by nedošlo a Škoda Superb by sa riadne zaradila do cestnej premávky. Pri posudzovaní miery účasti na strete prevádzok bolo povinnosťou súdu zaoberať sa aj otázkou, ktorý z vodičov mal viac možností škodovej udalosti zabrániť. Ak by tak urobil, musel by konštatovať, že vodič BMW X6 sa prakticky nemal ako zrážke vyhnúť, pretože Škoda Superb do neho nečakane narazila zozadu. Na druhej strane vodička Škody Superb, odhliadnuc od toho, že porušila minimálne dve zákonom uložené povinnosti vodiča, teda nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nedala prednosť v jazde, mala po spozorovaní vozidla BMW X6 možnosť vyhnúť sa zrážke buď intenzívnym brzdením, alebo prejdením do protismeru, kde sa podľa zhodných svedeckých výpovedí v tom čase žiadne auto nenachádzalo. Súd prvej inštancie vodičovi žalobcu vytýka porušenie zákazu zastaviť a stáť, pričom podľa žalobcu zo zisteného skutkového stavu bolo jasné, že o zastavenie a státie v právnom zmysle nešlo. Státím sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie ( Zákona o cestnej premávke) a zastavením sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie, alebo na zloženie nákladu ( Zákona o cestnej premávke). V predmetnej veci nešlo o prípad zastavenia alebo státia v právnom zmysle slova. Rovnako za zastavenie nemožno považovať situáciu, keď vodič uvedie vozidlo do stavu pokoja v situácii, keď dáva prednosť iným účastníkom cestnej premávky. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynulo, že vodič BMW X6 nezastavil za účelom vystúpenia alebo nastúpenia prepravovaných osôb, alebo manipulácie s nákladom, ale výlučne s úmyslom odbočiť na miesto mimo cesty, čím neporušil žiadnu z povinností vodiča. Odhliadnuc od uvedeného však nemožno konštatovať porušenie zákazu vodiča v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. u) Zákona o cestnej premávke, pretože miesto škodovej udalosti je prehľadné, ide o dlhú rovnú cestu, na ktorej sa podľa zhodných výpovedí oboch vodičov okrem vozidla BMW X6 a Škody Superb nikto iný v inkriminovanom čase nenachádzal. V predmetnej veci vodič BMW X6 zastavil na protiľahlej časti vozovky, pričom ak by v danom prípade išlo o križovatku tvaru T, tak by s poukazom na § 25 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič BMW X6 na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty mohol zastaviť a stáť. Pokiaľ teda takéto zastavenie a státie zákonodarca dovoľuje na križovatke tvaru T v obci, tak o to viac platí, že vodič môže zastaviť a stáť na náprotivnej strane oproti miestu výjazdu z pozemku mimo cesty. Z týchto dôvodov považoval tvrdenie, že vodič vozidla BMW X6 porušil zákaz zakotvený v § 25 ods. 1 písm. u) Zákona o cestnej premávke za nenáležité. Taktiež vodičovi BMW X6 podľa žalobcu nemožno vytknúť, že by náhle znížil rýchlosť jazdy alebo náhle zastavil. Z výpovede svedkyne M.y A. vyplynulo, že vodič BMW X6 sa nepohyboval rýchlo, jeho rýchlosť odhadla na 30-40 km/hod, svedok S. Z. uviedol, že pred zabrzdením skontroloval situáciu za svojím vozidlom, za ktorým nič nešlo, a teda nič mu nebránilo, aby začal brzdiť, teda brzdením neobmedzil a ani neohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Nebolo pritom jeho povinnosťou predpokladať, že z miesta mimo cesty v tom čase vyjde na cestu vozidlo Škoda Superb. Otázku, či vozidlo BMW X6 na ceste cúvalo, súd prvej inštancie ustálil tak, že toto vozidlo necúvalo, z ktorého dôvodu vodičovi BMW X6 nemožno klásť za vinu porušenie povinnosti vodiča pri cúvaní, kde platí, že vodič pri cúvaní nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný v konaní namietal, že jednou z okolností, ktorá má vplyv na vznik škodovej udalosti bolo porušenie povinnosti vodiča BMW X6 podľa § 22 ods. 4 písm. b) Zákona o cestnej premávke, a to, že cúval na križovatke s riadenou premávkou, čo je podľa zákona zakázané. Toto tvrdenie žalovaného podľa názoru žalobcu vyvracia písomná správa OR PZ Trenčín zo dňa 07.06.2021, č. ORPZ-TN-ODI-18-010/2021-ING, v zmysle ktorej miesto stretu prevádzok nie je križovatkou. Žalovaný v konaní iné tvrdenia o tom, že účasť na škode má prevádzkovateľ BMW X 6 neprodukoval, s výnimkou všeobecného konštatovania o údajne nesprávnej technike jazdy vodiča BMW X6. S poukazom na okolnosti prípadu bolo na mieste, aby súd prvej inštancie ustálil, že prevádzkovateľ vozidla Škoda Superb v plnom rozsahu zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorú je žalovaný ako poskytovateľ PZP povinný nahradiť. Ďalej žalobca uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o PZP ukladá poisťovni povinnosť platiť úroky z omeškania v prípadoch porušenia povinností poisťovne podľa § 11 ods. 6. V danom prípade ale porušenie povinností žalovaného nespočívalo v oneskorenom prešetrení alebo neposkytnutí písomného vysvetlenia dôvodov, ale v tom, že poistnú udalosť minimálne sčasti, a to aj podľa názoru súdu prvej inštancie prešetril nesprávne, keďže z výsledkov prešetrovania vykonaného žalovaným vyplynulo, že prevádzkovateľ Škody Superb podľa jeho názoru nenesie na vzniku škody žiadnu zodpovednosť, a preto poistné plnenie neposkytne. Takýto postup sa ale aj podľa názoru súdu prvej inštancie ukázal ako nesprávny. Keďže takýto prípad, t.j. neposkytnutie poistného plnenia z dôvodu nesprávneho prešetrenia poistnej udalosti nie je v zákone o PZP explicitne riešený, je potrebné otázku úrokov z omeškania posúdiť podľa všeobecných ustanovení . Tým, že žalovaný v konaní pred súdom namietal dôvodnosť uplatňovaného nároku, pričom súd túto dôvodnosť zatiaľ minimálne v časti uznal, žalovaný sa nezbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania. Z týchto dôvodov žalobca trval aj na uplatnených úrokoch z omeškania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.174,53 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.174,53 EUR od 20.05.2020 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Podľa žalovaného zo záznamu o preverení oznámenia nevyplýva príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a samotným vznikom škodovej udalosti. Súd podľa žalovaného správne aplikoval o cestnej premávke. Súd tiež správne podľa žalovaného dospel k záveru o tom, že došlo k náhlemu zastaveniu vozidla, čo vyplynulo z výsluchov svedkov na pojednávaní dňa 24.05.2021. Svedok S. Z. uviedol, že počas jazdy mu zazvonil mobil, aby niečo kúpil v areáli VOD-EKO, odkiaľ vychádzalo vozidlo poistené u žalovanej, no nakoľko bol už za touto odbočkou do areálu, musel vozidlo zastaviť s vedomosťou o nutnosti cúvania a následnom zaradení spiatočky. Podľa jeho slov išiel rýchlosťou približne 50 km/h, z čoho je možné vyvodiť záver, že v momente zazvonenia mobilného telefónu a informovaní sa o povinnosti odbočiť do areálu VOD- EKO, musel s vozidlom náhle zastať. Komunikáciu cez mobilný telefón možno tiež podľa žalovaného považovať za porušenie povinnosti podľa o cestnej premávke. Z výpovede svedkyne M. A. vyplýva, že vozidlo žalobcu registrovala, tomuto dávala prednosť vjazde, nakoľko išiel po hlavnej ceste. Potom, čo tomuto vozidlu dala prednosť v jazde, začala sa so svojim vozidlom pripíjať na hlavnú cestu. Z výsluchu vodičky tiež vyplývalo, že toto vozidlo cúvalo, a teda nemalo len zaradenú spiatočku, čo podľa žalovaného potvrdzuje aj záznam o dopravnej nehode zo dňa 05.03.2020, v ktorom bolo zaškrtnuté políčko 14 - vozidlo cúvalo, a taktiež v plániku nehody. Výklad ustanovenia zákona o cestnej premávke, ktorý žalobca od súdu považuje, je podľa žalovaného prísne formalistický, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplývalo, že vodič vozidla žalobcu na mieste stretu zastavil a dokonca aj to, že cúval. V otázke úrokov z omeškania, žalovaný súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného nemôže podľa názoru žalovaného spôsobiť, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala do omeškania. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a aby žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Zopakoval, že vodička M. A. bola potrestaná v blokovom konaní pokutou 10,- eur, ktoré má podľa a násl. o priestupkoch charakter rozhodnutia o vine a je výsledkom priznania vinníka a uznania jeho zodpovednosti za priestupok. Vozidlo BMW X6 nemalo na nehode žiadnu spoluvinu. Ďalej žalobca zopakoval svoje tvrdenie o tom, za akým účelom došlo k zastaveniu vozidla BMW X6, a teda za účelom odbočenia na miesto mimo cesty, čím vodič neporušil žiadnu povinnosť. Miesto kde došlo k stretu oboch prevádzok nie je miestom, kde by platil zákaz zastavenia a státia. Skutkové tvrdenie o tom, že vodič BMW X6 porušil svoje povinnosti aj tým, že komunikoval cez mobilný telefón mal podľa žalobcu žalovaný uplatniť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania s poukazom na zákonnú koncentráciu konania podľa . Okrem toho telefonovanie prostredníctvom handsfree zákon povoľuje. V mieste stretu prevádzok nebolo zakázané ani cúvanie, a preto takéto posúdenie by podľa žalobcu nepredstavovalo porušenie povinnosti vodiča BMW X6. Naďalej trval na tom, že žalobca má nárok aj na úroky z omeškania z dôvodov, ktoré uvádzal už vo svojom odvolaní. Žalobca mal za to, že podľa nebolo preukázané, že by mal na vzniku škody akúkoľvek účasť. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.174,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.174,53 eur od 20.05.2020 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania. Vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.587,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol, v tejto časti nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho v tejto časti nepreskúmaval.

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd aplikoval ustanovenie . Mal za preukázané, že vodičke motorového vozidla Škoda Superb, M. A. bola uznaná vina a zároveň uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. To ale podľa súdu nevylučovalo zodpovednosť prevádzateľa druhého dopravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania podľa súdu vyplývalo, že vozidlo zn. BMW X6 na hlavnej ceste zastavilo bez toho, že by to vyžadovala situácia v cestnej premávke. Súd z uvedeného konštatoval, že aj v prípade vodiča vozidla zn. BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, a to konkrétne o cestnej premávke, a teda vodiči oboch vozidiel sa rovnakou mierou podieľali na vzniku škody. Súd tiež aplikoval ustanovenie , a teda keď mal za to, že vodička vozidla zn. Škoda Superb uznala podpísaním uznávacieho prejavu povinnosť nahradiť škodu nad rámec poistného plnenia, žalovaný zodpovedá len za 50 % výšky škody. Ďalej súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na požadované úroky z omeškania v zmysle , keďže žalovaný si splnil svoju povinnosť prešetriť poistnú udalosť do troch mesiacov od oznámenia poistnej udalosti a iný nárok na úroky z omeškania mu podľa uvedeného zákona nevznikol, keďže žalovaný by sa podľa súdu dostal do omeškania až vtedy, kedy by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu neuhradil v určenej lehote škodu.

8. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

12. Žalobca rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že M.a A., vodička vozidla značky Škody Superb EČV: R (ďalej len „vozidlo Škoda Superb“), vlastníkom a prevádzkovateľom ktorého je A. A., porušila aj inú povinnosť, ktorá je podľa žalobcu závažnejšia ako to, že sa mala venovať plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, a to povinnosť v zmysle § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny, povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

13. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývalo, že by vodička vozidla Škoda Superb porušila vyššie uvedenú povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu BMW X6 s EČV R (ďalej len „vozidlo BMW X6“), ako namietal žalobca. Podľa žalobcu túto skutočnosť preukazovala výpoveď svedkov a fotodokumentácia obsiahnutá v spise. Svedok - vodič vozidla BMW X6 na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2021 vypovedal, že vozidlo Škoda Superb v čase prechádzania cez križovatku nezaregistroval. Svedkyňa - vodička vozidla Škoda Superb vypovedala, že na hlavnej ceste okrem vodiča vozidla BMW X6 v križovatke nešiel nik, takže hneď po prejazde tohto vozidla mohla vyjsť na cestu. Svedkyňa R. U., ktorá bola priamym účastníkom nehody ako spolujazdkyňa vodičky vozidla Škoda Superb vypovedala, že vozidlo BMW X6 nechali prejsť a zaradili sa za neho. Z predloženej fotodokumentácie v konaní podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by vodička vozidla Škoda Superb nedala prednosť vozidlu BMW X6 pri odbočovaní na hlavnú cestu. Tomuto tvrdeniu žalobcu nezodpovedajú ani stopy stretu vozidiel, keď došlo k poškodeniu prednej časti vozidla Škoda Superb a zadnej časti vozidla BMW X6, čo zodpovedá skutkovému deju tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a teda, že ku škodovej udalosti došlo až potom, čo bola daná prednosť v jazde vozidlu BMW X6. Odvolací súd poukazuje na to, že o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v ustanovení definuje danie prednosti v jazde ako povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Z výpovede svedkov a z fotodokumentácie nevyplýva, že by vodička vozidla Škoda Superb svojim pripojením k hlavnej ceste obmedzila vodiča vozidla BMW X6, ktorý mal prednosť vjazde tak, aby tento musel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Odvolací súd preto túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že súd mal brať do úvahy aj skutočnosť, že vodička vozidla Škoda Superb sa mohla vyhnúť vozidlu BMW X6, a to intenzívnym brzdením alebo prejdením do protismeru, je potrebné uviesť, že takéto úvahy nemôžu mať vplyv na posúdenie zavinenia vodiča vozidla BMW X6. Okrem toho vina vodičky vozidla Škoda Superb spočívala práve v tom, že sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, a teda nemohlo byť tejto vodičke pričítané znovu to isté, a teda že sa mohla vyhnúť zrážke, ak by sa riadne venovala vedeniu vozidla a sledovala situáciu v doprave, zvlášť keď z plániku dopravnej nehody vyplývalo, že k nehode došlo bezprostredne po výjazde z areálu VOD- EKO, a teda moc priestoru na to, aby sa vodička vozidla Škoda Superb vyhla zrážke nebolo.

15. Ďalej žalobca namietal, že vodič vozidla BMW X6 neporušil pravidlá cestnej premávky podľa ustanovenia , a teda zákaz zastaviť a stáť, keď podľa žalobcu o zastavenie a státie v právnom zmysle nešlo, keď zastavením sa v zmysle rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie, alebo na zloženie nákladu.

16. Podľa , na účely tohto zákona sa ďalej rozumie, zastavením uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu.

17. Podľa , vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.

18. Skutková podstata zákazu zastavenia a státia podľa predpokladá zastavenie alebo státie na mieste, kde môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel, pričom v spojení s ustanovením toto nemožno vykladať tak, že porušeniu uvedeného zákazu dôjde iba vtedy, ak vozidlo zastaví z dôvodu na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu. Takýto výklad by viedol k absurdným situáciám, kedy by v zmysle uvedeného ustanovenia v prípade akéhokoľvek zastavenia vozidla v technickom zmysle, aj takého, kedy by skutočne došlo k obmedzeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vodič nebol zodpovedný na základe toho, že k zastaveniu nedošlo s účelom nastupovania a vystupovania osôb alebo nedošlo k naloženiu a vyloženiu nákladu. Toto pritom nie je účelom uvedeného ustanovenia, keď k zastaveniu vozidla s rovnako závažným dopadom na plynulosť a bezpečnosť premávky môže dôjsť aj z iných dôvodov než je nastúpenie a vystúpenie cestujúcich alebo naloženie a vyloženie nákladu. Determinant času vo výklade pojmu zastavenia podľa tak slúži predovšetkým na pojmové rozlíšenie od pojmu státie vozidla. totižto neupravuje len zákaz zastavenia a státia, ale aj zákaz státia samotného, kde pri zastavení nedochádza k porušeniu pravidiel cestnej premávky, napr. ustanovenie o zákaze státia v obytnej zóne a pešej zóne.

19. Žalobca nenamietal, že by zo strany vodiča vozidla BMW X6 nedošlo k zastaveniu vozidla v technickom zmysle. Tvrdenie, že vozidlo BMW X6 na hlavnej ceste zastavilo preto nebolo sporné. Z výpovede svedkov vyplývalo, že vozidlo BMW X6 sa pred zastavením pohybovalo po hlavnej ceste určitou rýchlosťou, a to podľa vodiča vozidla BMW X6 50 km/h a podľa vodičky vozidla Škoda Superb okolo 30-40 km/h, pričom na vozovke sa v danom čase nepohybovali iné vozidlá. Na ceste s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/h je podľa názoru odvolacieho súdu zastavenie z takejto rýchlosti, bez toho, aby si to vyžadovala dopravná situácia, okolnosťou, pre ktorú dochádza k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo k obmedzeniu jazdy vozidiel nachádzajúcich sa za takýmto vozidlom. Uvedené ustanovenie pritom nedopadá len na prípady, kedy k zastaveniu dôjde na mieste, kde je vyznačený zákaz zastavenia a státia. Pre zákaz zastavenia a státia na miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel sa teda nevyžaduje, aby v takomto mieste bol aj uložený zákaz zastavenia a státia ako naznačoval žalobca. Námietka žalobcu, že na danom mieste nebol zákaz zastavenia a státia preto nebola dôvodná. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany vodiča BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky podľa bol preto správny.

20. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa , ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

22. Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa prevádzateľ. Predpokladom takejto zodpovednosti prevádzateľa je, že nastane udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorá spôsobí škodu a existuje príčinná súvislosť medzi takouto udalosťou a škodou. V prípade stretu dvoch a viacerých prevádzok podľa nesie každý z prevádzateľov zodpovednosť za časť spôsobenej škody úmerne k svojej účasti, ktorú na spôsobení škody mal. Mieru účasti na škode vyjadruje pritom aj prípadne zavinenie alebo opomenutie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie, či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Okruh okolností relevantných pre posúdenie účasti na spôsobení škody pri strete prevádzok dopravných prostriedkov je širší ako len posúdenie podielu zavineného porušenia pravidiel cestnej premávky vodičov dopravných prostriedkov, aj keď porušenie pravidiel cestnej premávky má významný podiel na vzniku škody.

23. V predmetnej veci je žalobca prevádzateľ vozidla BMW X6, pričom prevádzateľom vozidla Škoda Superb je A. A.. Vodičmi týchto vozidiel boli osoby odlišné od ich prevádzateľov. Zodpovednosť prevádzateľa ale nie je touto skutočnosťou dotknutá, keď prevádzatelia zodpovedajú za škodu pri strete prevádzok podľa , a teda podľa miery svojej účasti na jej vzniku na základe objektívneho princípu, a to aj prostredníctvom vodičov týchto vozidiel a ich zavineného porušenia pravidiel cestnej premávky.

24. Škodová udalosť, ktorá je predmetom tohto konania bola nepochybne stretom prevádzok vyššie uvedených vozidiel, keď táto bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Zavinenie vodičky vozidla Škoda Superb spočívalo v porušení povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke podľa . Iné zavinené porušenie pravidiel cestnej premávky tejto vodičky v konaní preukázané nebolo, najmä teda žalobcom namietané porušenie povinnosti dať prednosť v jazde vozidlu BMW X6 idúcemu po ceste. Zároveň z dokazovania vyplývalo, že aj vodič vozidla BMW X 6 porušil pravidlá cestnej premávky podľa tým, že zastavil vozidlo, hoci to nevyžadovala dopravná situácia, a to na mieste, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel. Konštatovanie, že príčinou stretu prevádzok bolo aj zastavenie vozidla BMW X6 bolo preto správne. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, v konaní sa jednoznačne nepreukázal záver o tom, že by vodič vozidla BMW X6 cúval, a preto z tohto záveru ani súd pri posúdení zavinenia vodiča BMW X6 nevychádzal. V danej veci podal odvolanie žalobca, a teda ani odvolací súd nemohol, aj keby sa taká skutočnosť preukázala, na neprospech žalobcu pričítať to, že by vodič vozidla BMW X6 cúval. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby sa týmto odvolací súd viac zaoberal. Zároveň vodičovi tohto vozidla nie je možné pričítať ani používanie mobilného telefónu počas jazdy, keď porušenie pravidiel cestnej premávky týmto konaním žalovaný namietal až v odvolacom konaní a táto skutočnosť mu bola známa už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nešlo o novoty podľa a navyše ani nebolo preukázané, že by vodič vozidla BMW X6 používal mobilný telefón nedovoleným spôsobom. Intenzita zavinenia oboch vodičov spočívajúca vo vyššie uvedených porušeniach pravidiel cestnej premávky je tak podľa názoru odvolacieho súdu rovnaká, a teda pokiaľ neboli preukázané iné okolnosti účasti prevádzateľov na spôsobenej škode, záver súdu prvej inštancie o ich miere účasti 50:50 bol správny.

25. V prípade škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku možno uplatniť nárok na náhradu škody tak proti prevádzateľovi ako aj vodičovi, ktorých zodpovednosť stojí vedľa seba, a to v prípade prevádzateľa podľa na základe objektívneho princípu a v prípade vodiča (osoby odlišnej od prevádzateľa) podľa na základe zavinenia, keďže ide o dve samostatné skutkové podstaty a ustanovenie nie je špeciálnym ustanovením k (porovnaj rozhodnutie NS ČR zo 17.1.2008, sp. zn. ). I keď ide medzi nimi o solidárnu zodpovednosť a v prípade, ak je voči ním uplatnený nárok, sú zaviazaní na jedno plnenie, skutočný rozsah povinnosti plniť u vodiča a prevádzateľa môže byť iný, čo sa potom prejaví v prípadnom regresnom nároku jedného z nich voči druhému. Okrem toho sa možno domáhať náhrady škody od poisťovateľa zodpovednej osoby, pričom medzi poisťovateľom, prevádzateľom a vodičom nejde o solidaritu, keďže poisťovateľ zodpovedá z iného titulu, tzv. nepravá solidarita. Preto tieto subjekty, aj keby boli jednou procesnou stranou, môžu byť priamo zaviazané na iné plnenia. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upravuje v ustanovení , že poistenie sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, a teda tak na prevádzateľa vozidla, ako aj na vodiča používajúceho motorové vozidlo uvedené v poistnej zmluve.

26. Žalobca v danom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi - žalovanému. Vodička vozidla Škoda Superb v zázname o škodovej udalosti vyhlásila, že uznáva vinu za dopravnú nehodu. Zároveň jej bola uznaná vina a uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur za priestupok podľa Súd je podľa viazaný takýmto rozhodnutím o priestupku, a teda aj uznanou vinou vodičky vozidla Škoda Superb. Vodička vozidla Škoda Superb teda uznala vinu nad rozsah skutočnej účasti prevádzateľa tohto vozidla na spôsobenej škode, ako je uvedené vyššie. Poisťovateľ zodpovedá za škodu v rozsahu podľa , pričom v zmysle je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona. Teda, ak vodička vozidla Škoda Superb uznala vinu, uznala tým povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré bolo v tomto prípade 50 % zo spôsobenej škody, a preto súd prvej inštancie správne aplikoval uvedené ustanovenie , keď nárok žalobcu voči žalovanému ako poisťovateľovi bol vo výške 50 %, t. j. v danej veci vo výške 1.587,27 eur.

27. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

29. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

30. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému, upravuje prípad, kedy úroky z omeškania predstavujú sankciu žalovaného ako poisťovateľa podľa za porušenie nepeňažných povinností ustanovených podľa tohto zákona, pričom samostatne neupravuje, kedy ide o sankciu za omeškanie s plnením peňažných povinností, a preto pre tieto prípady treba aplikovať ustanovenie , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania (porovnaj nález Ústavného súdu SR č. k. -47 zo dňa 07. septembra 2022).

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania pre porušenie nepeňažných povinností poisťovateľa podľa v spojení s , keďže žalovaný listom zo dňa 19.05.2020 poskytol žalobcovi vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Táto sankcia sa spája výlučne s pasivitou poisťovateľa na ktoré nemá vplyv to, či sa neskôr v konaní ako dôvodné ukážu skutočnosti, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie. Rovnako tak žalobcovi nevnikol ani nárok na úroky z omeškania za omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovanému doposiaľ nevznikla povinnosť plniť, keď poistné plnenie odmietol a súd o jeho povinnosti právoplatne nerozhodol. V takom prípade ustanovenie upravuje lehotu plnenia na 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania je preto predčasný, keď tento by mu vznikol až vtedy, keby si žalovaný nesplnil povinnosť poskytnúť plnenie v zmysle rozhodnutia súdu.

32. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).