Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-60-2014.pdf
PDF · 143.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kencelária Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: U. M., O.. X.XX.XXXX, V. F. XX/XX, XXX XX F. P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská č. 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, AK Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 417,40 eur s prísl. , takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 181,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 181,74 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.5.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 417,40 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 286,11 eur 24.5.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že žalobca dňa 18.3.2010 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 4003067161 (ďalej len „Úverová zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 539,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky vo výške 21,54 % ročne. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej dobe nevrátil. Dňa 26.5.2011 ho preto vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 686,11 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 1,65 eur, zo zosplatnenej istiny úveru v sume 252,67 eur ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov a poplatkov, ktorý by žalovaný mal uhradiť v prípade riadneho platenia úveru), z úroku v sume 5,- eur ( úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia), z ušlého úroku v sume 25,93 eur ( úrok, ktorý by bol žalovaný povinný zaplatiť v prípade riadneho platenia úveru), dlžného poistného v sume 0,86 eur, sankčného úroku z omeškania v sume 130,43 eur + 0,86 eur ako dopočet k aktuálnemu dlhu ( ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe - zákonný úrok z omeškania bol 9,25 % ročne). Zároveň si uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 286,11 eur od 24.5.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby.
Žalovaný s podanou žalobou súhlasil.
Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 8.9.2014. K žalobnému návrhu sa nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa 18.3.2010, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 26.5.2011, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 7.10.2013, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 18.3.2010 zmluvu o úvere č. 4003067161, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 539,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 24 splátkach vo výške 28,72 eur mesačne. Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 21,54 % ročne, výška RPMN bola 24 % ročne. Podľa bodu 62 zmluvy klient označením Balíčka plus súhlasí, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie je 0,86 eur ( 3,07 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).
Podľa hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).
Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane vyplýva inak. Za uzatvorenie úverovej zmluvy klient uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej v úverovej zmluve. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
V zmysle Hlavy 5. § 6 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.
Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c) §3 Hlavy 7, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Podľa Hlavy 17 § 3 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % pri úvere z čiastky z ktorej úhradou je v omeškaní a 8 % pri revolvingovom úvere I. či revolvingovom úvere II.. Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť. Klient je povinný spoločnosť uhradiť poplatok za upomienku vo výške 4,- eurá v prípade 1 upomienky a 12,- eur v prípad druhej a ďalšej upomienky.
Ako vyplýva z hlavy 17 § 9 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.
Žalobca písomným prípisom zo dňa 26.5.2011 si voči žalovanému uplatnil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru, vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlžnej sumy vo výške 686,11 eur a k uvedenému dňu zosplatnil celý úver. Zároveň žalovanému stanovil dodatočnú lehotu na plnenie a to do 15 dní od vystavenia výzvy.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu uhradil sumu 11,30 eur a po zosplatnení v prospech žalobcu uhradil sumu 400,- eur. Teda celkovo uhradil sumu 411,30 eur. Z toho suma 284,68 eur bola započítaná na istinu úveru, suma 98,71 eur na úrok, suma 11,18 eur na poistenie Bill protection, suma 16,- eur na poplatky za upomienku, suma 0,73 eur na úrok z omeškania do zosplatnenia.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 7.10.2014 špecifikoval uplatnený nárok nasledovne:
1. istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia vo výške 1,65 eur,
2. zosplatnená istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru,
3. úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia - 5,- eur,
4. dlžné poistné v sume 0,86 eur,
5. suma 130,43 eur + 0,86 eur - ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe - zákonný úrok z omeškania bol 9,25 % ročne.
Ďalej žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 286,11 eur od 24.5.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok čerpaného úveru , splatnosť celého úveru nastala dňa 26.5.2011, kedy žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy a to v lehote 15 dní.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý svojej podlžnosti voči žalobcovi a že uznáva svoju pohľadávku v celom rozsahu.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a
náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 539,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 splátkach. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 26.5.2011.
V prospech žalobcu žalovaný uhradil finančné prostriedky vo výške 411,30. Z toho 284,68 eur bola započítaná na istinu úveru, suma 98,71 eur na úrok, suma 11,18 eur na poistenie Bill protection, suma 16,- eur na poplatky za upomienku, suma 0,73 eur na úrok z omeškania do zosplatnenia.
Prvým žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny vo výške 254,32 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 539,- eur a žalovaný celkovo uhradil v prospech žalobcu sumu 411,30 eur. Na istinu úveru zo strany žalobcu však bola započítaná iba suma 284,68 eur a zvyšok bol započítaný na príslušenstvo úveru. Žalobca tak postupoval v zmysle v zmysle ustanovenia § 6 Hlavy 5. Úverových podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19). Preto takto dojednanú zmluvnú podmienku súd považoval za priečiacu sa dobrým mravom a preto aj celom rozsahu za neplatnú.
Žalovaný je tak povinný po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 411,30 eur na istinu úveru, zaplatiť ešte sumu 127,70 eur. Pri istine úveru 539,- eur a počte splátok 24, tak výška každej plátky predstavujúcej časť istiny bola v sume 22,46 eur a vzhľadom na uhradenú sumu žalovaným, došlo k
zaplateniu istiny 18 splátok v celej výške a časti 19. splátky v sume 7,02 eur a to ešte pred podaním žalobného návrhu, pričom splatnosť 19. splátky nastala dňa 26.5.2011 z dôvodu zosplatnenia úveru zo strany žalobcu.
Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia úveru a nárok na zaplatenie úroku v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok v celkovej sume 30,93 eur. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, keď prepočtom v zmysle všeobecných podmienok ( hlava 5 § 1 ) a berúc do úvahy žalobcom vyčíslenú sumu úroku z úveru do zosplatnenie v sume 25,93 eur a úroku zo zosplatnenej istiny úveru vo výške 103,71 eur ( podľa predloženého splátkového kalendára), určil, že úrok bol vo výške 11,39 % ročne, keď zohľadnil počet mesačných splátok - 24 a poskytnutú sumu úveru 539,- eur.
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2010 spotrebiteľský úver od 1 roka do 5 rokov ) činila úrok 12,66 % p.a. Z toho je zrejmé, že uplatnený ročný úrok z úveru žalobcom je nižší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Takto uplatnený nárok na úrok z úveru neodporuje predpisom o ochrane spotrebiteľa a preto súd požadovaný nárok na úrok z úveru, tak ako ho žalobca vyčíslil, pri mesačnej výške úrokovej sadzby 11,39 %, považoval za primeraný.
Vzhľadom na uvedené bol žalovaný povinný z titulu poskytnutia úveru žalobcovi na úroku z úveru uhradiť celkovo sumu 129,64 eur a pri počte splátok 24, v každej jednej splátke bol povinný uhradiť úrok z úveru v sume 5,40 eur.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanému v sume 127,70 eur, je dôvodný. Dňa 26.5.2011 došlo k zosplatneniu celého úveru, pričom zo strany žalovaného, tak ako súd vyššie uviedol, bolo uhradených v celom rozsahu 18 splátok a časť 19. splátky, ktorej predčasná splatnosť bola zo strany žalobcu vyhlásená ku dňu 26.5.2011. Pri všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keď žalobca podal žalobný návrh dňa 26.5.2014, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 26.5.2014, t.j. zo strany žalobcu bola žaloba včas podaná. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 127,70 eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol.
Pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z úver, tak v tejto časti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je iba čiastočne dôvodný. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie úroku z úveru pri splátkach splatných od 15.4.2010 do 15.5.2011 v sume 75,60 eur ( 5,40 eur x 14) a preto žalovaného z titulu úroku z úveru zaviazal iba na zaplatenie sumy 54,04 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. Sú pre úplnosť uvádza, že zosplatnením úveru sa stali splatnými iba splátky úveru splatné po tomto dátume, v danom prípade po dátume 26.5.2011, predčasné vyhlásenie splatnosti nemá vplyv na splatnosť splátok splatných pred týmto vyhlásením.
Ďalším uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie časti poistného v sume 0,86 eur dojednaného v bode 62 úverovej zmluvy ako Balíček Plus. Súd je toho názoru, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mala súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,07% z mesačnej splátky, t.j. sumu 0,86 eur mesačne. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 62 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom a preto v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný.
Posledným žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vyčísleného za obdobie od zosplatnenia úveru do podania žaloby, t.j. za obdobie od 26.5.2011 do 23.5.2014 v sume 131,29 eur a úroku z omeškania vo výške 0,025 % zo sumy 286,11 eur ( istina úver, úrok z úveru, poistenie) od 24.5.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie sumy 181,74 eur, súd síce priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške 0,025 %, čo predstavuje 9,125 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keď výška zákonného úroku z omeškania ku dňu 26.5.2011 bola 9,25 % ročne, ale zaviazal žalovaného zaplatiť tento úrok z omeškania iba zo sumy 181,74 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu tiež zamietol.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami žalobu považoval za dôvodnú iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie nesplatenej istiny úveru v sume 127,70 eur, úroku z úveru v sume 54,04 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 181,74 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd konanie v časti o zaplatenie sumy 235,65 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do sumy 181,74 eur s prísl. vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 43 % a žalovaný v rozsahu 57 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (57%
- 43 %), žalovanému vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 14 % z jeho celkových priznaných trov konania
Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu žiaden nárok nevyplýva, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Popri žalovanom sa na jeho strane konania zúčastnil vedľajší účastník, pričom jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od miery úspechy strany, na ktorej vystupuje v konaní. Vzhľadom na uvedené aj vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % z jeho celkových trov. Vedľajší účastník si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiaden nárok nevyplýva, preto súd aj jemu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.