Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-112-2022.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/112/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu K. E. V.., so sídlom Z. XX, K., zastúpeného Q. C. A. - Z. A., so sídlom Z. XX, K., T. XX XXX XXX, proti žalovanej B. J., rodenej Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom O. XX, V. G. Z., o zaplatenie 510,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 34C/13/2013-109 zo dňa 29. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovanej o d m i e t a .
Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 29.06.2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,55 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 102,18 eur od 06.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 104,26 eur od 06.08.2009 do zaplatenia a vo výške 104,11 eur od 06.09.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania, ani vedľajší účastník na strane žalovanej, nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v časti uplatňovanej sumy ako ceny za poskytnuté služby, keď bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu (poskytovateľ) so žalovanou uzavreli Zmluvu o pripojení v znení dodatkov, na základe čoho vznikla povinnosť poskytovateľa poskytovať žalovanej dojednané služby a žalovanej naproti tomu vznikla povinnosť najmä riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb, pričom žalovaná si túto svoju povinnosť nesplnila a nezaplatila za služby dodané poskytovateľom v celkovej výške 307,23 eur, a preto ju na túto povinnosť zaviazal. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcu a z predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať. Žalobcovi priznal aj poplatky za oneskorené platby spolu v sume 3,32 eur, ktoré s prihliadnutím na ich výšku nepovažoval za neprimerané. Pokiaľ ide o žalobu vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia časti žalovanej sumy z titulu zmluvnej pokuty 200,- eur, v tejto časti súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a v súlade s judikatúrou súdov súd nemohol priznať žalobcom uplatňovanú sumu 200,- eur titulom zmluvnej pokuty, nakoľko pri dojednaní o takejto zmluvnej pokute sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, teda o neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa, ktorá neprijateľná podmienka je neplatná, pričom z neplatného dojednania zmluvného ustanovenia nemožno priznať plnenie, a to ani čiastočné. Keďže však žalobca žiadal v prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, priznať mu sumu aspoň ako skutočnú škodu, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi síce vznikla škoda, ale jeho právo na náhradu škody je premlčané. Na základe daného súd prvej inštancie rozhodol tak ako je vyššie uvedené. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa §42 ods. 1, 4 písm. a), b), § 43 ods. 1 zák.
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1, § 372u Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2, 4 a 5, § 488, § 517, § 544 ods. 1, 2, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 24.12.2013 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto rozsudku dňa 10.03.2022 podala odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že neobdržala žiadne vyrozumenie o konaní súdneho procesu voči jej osobe, boli zmarené jej práva na obhajobu, neobdržala rozsudok okresného súdu zo dňa 24.02.2017, takže nemala možnosť sa voči nemu odvolať a taktiež uviedla, že nemala informáciu zo strany žalobcu o nárokovaní dlhu, takže úroky z omeškania od roku 2009 považuje za neoprávnené. Má za to, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik jej údajného dlhu voči firme E..
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná podala odvolanie do konania, ktoré bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 34C/13/2013-109 zo dňa 29.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2016 a vykonateľnosť dňa 02.08.2016, a preto je zrejmé, že odvolanie bolo podané oneskorene a je potrebné ho odmietnuť. Poukázal na to, že na podklade tohto rozsudku prebieha exekučné konanie, kde žalovaná v postavení povinnej vzniesla výhrady voči vedenému exekučnému konaniu a podala námietky, ktoré exekučný súd uznesením zo dňa 18.11.2021 zamietol. Následne žalovaná proti danému uzneseniu podala sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 58Er/1386/2017-35 zo dňa 17.02.2022. Uviedol, že nechce spochybňovať právo žalovanej ako povinnej namietať voči vedenej exekúcii, avšak exekučný súd sa už obdobnými námietkami zaoberal a má za to, že odvolanie voči rozhodnutiu súdu nie je vhodnou a aplikovateľnou formou obrany žalovanej proti vedenému exekučnému konaniu. Záverom navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol a priznal mu proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
4. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku žalovanou podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 34C/13/2013-72 zo dňa 28.01.2014, právoplatným dňa 22.03.2014, v zmysle § 48 ods. 4 OSP rozhodol, že písomnosti určené žalovanej sa budú doručovať uložením v súdnom spise, nakoľko sa súdu opakovane nepodarilo doručiť písomnosti na adresu jej pobytu zisteného z Registra obyvateľov SR, a to ani prostredníctvom OO PZ V. G. Z. (žalovaná ako adresát písomností bol na adrese jej pobytu neznámy), šetrením sa zistilo, že žalovaná nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne, nenachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody, nie je poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi ani inej sociálnej dávky vyplácanej úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a nepodarilo sa vypátrať rodinných príslušníkov žalovanej za účelom zistenia záujmu o funkciu opatrovníka. Uvedené rozhodnutie súdu je súladné s procesným poriadkom, ktorý bol v čase jeho vydania platný a účinný, a preto bol rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.2016 č. k. 34C/13/2013-109 legitímne doručovaný žalovanej uložením v spise s tým, že k uloženiu došlo dňa 30.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Predmetný rozsudok sa považuje za doručený dňa 07.07.2016 , t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 473 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie (29.06.2016) došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Keďže napadnutý rozsudok bol vydaný a doručovaný pred 01.07.2016, v zmysle citovaných ustanovení odvolací súd posudzoval prípustnosť a včasnosť odvolania ako súčasť právnych účinkov rozsudku, teda podľa ustanovení OSP účinných v čase vyhlásenia rozsudku (súčasná procesná právna úprava však obsahuje rovnaké ustanovenie, pokiaľ ide o lehotu na podanie odvolania - § 362 CSP). Procesne postupoval podľa CSP.
9. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP (účinného do 30.06.2016) odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
10. Podľa § 48 ods. 4 OSP (účinného do 30.06.2016) ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.
11. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
12. Deň doručenia, t. j. deň 07.07.2016, je skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty na podanie odvolania. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalovanej plynúť nasledujúci deň, t. j. 08.07.2016, posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na deň 22.07.2016 (piatok), ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania. Dňa 23.07.2016 napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odvolanie bolo podané žalovanou na poštovom orgáne dňa 10.03.2022, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
13. Na základe uvedených skutočností, keďže žalovaná podala odvolanie oneskorene, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. a) CSP jej odvolanie odmietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).