Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sd-221-2013.pdf
PDF · 75.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/221/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. L., bytom E. S.. T. XXX/XX, XXX XX Z. I, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2013 takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2013 ako zákonné a vecne správne.
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom (odvolaním) zo dňa 20. júna 2013 domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2013, ktorým jej odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo 16. apríla 2013. V návrhu uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne, pretože sa dlhodobo lieči na viacero chorôb. V súčasnosti sa necíti dobre, má potvrdenú diagnózu ťažkej depresívnej poruchy, ktorá má remitujúci charakter a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) v jej prípade rozhodne odôvodňuje priznanie invalidného dôchodku. Navrhla prehodnotiť jej zdravotný stav a uznať ju za invalidnú.
Odporkyňa na podklade podaného odvolania preskúmala zdravotný stav navrhovateľky dňa 8. augusta 2013 posudkovým lekárom ústredia odporcu so sídlom v Trenčíne, MUDr. Ladislavom Tačovským so záverom, že nie je invalidná, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) bola určená na 35%. Tento po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považoval dorzalgiu C
- cervikobrachiálny syndróm - kapitola XV, E, 3.b. prílohy č. 4 k zákonu vo výške 25% (z rozmedzia 20-35%), s navýšením o 10% za iné zdravotné postihnutie - periartritis humeroscapularis, adaptačnú poruchu. Výslednú MPSVZČ určil celkom na 35%. Vo výroku posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kontrolnú lekársku prehliadku neurčil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím odporkyne, posudkovým spisom, dávkovým spisom, výsluchom účastníkov konania, lekárskymi správami a nálezmi, ktoré navrhovateľka predkladala súdu počas celého prieskumného konania. Navrhovateľka na ostatnom
pojednávaní súdu uvádzala, že jej zdravotný stav nie je dobrý, stále sa zhoršuje a nie je schopná sa zaradiť do plnohodnotného života.
Vzhľadom na uvedené, súd v posudzovanej veci doplnil dokazovanie a nariadil uzneseniami zo dňa 11. novembra 2013 a 26. mája 2014 posudkovému lekárovi ústredia odporcu vypracovať ďalší posudok o zdravotnom stave navrhovateľky a jej schopnosti pracovať, ako aj aktuálne doplnky k nemu.
Z posudkového a dávkového spisu súd zistil, že na podklade žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok jej bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2013 podľa § 70 a § 71 zákona v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo 16. apríla 2013. V rámci posúdenia invalidity bol navrhovateľke posudzovaný jej zdravotný stav dňa 16. apríla 2013 v pobočke odporkyne v Prievidzi, pričom zo záverov lekárskych správ je preukázané, že na základe vlastných vyšetrení, ako aj lekárskych nálezov, ktoré boli podkladom pre posúdenie jej zdravotného stavu bola v jej prípade z medicínskeho hľadiska určená celková MPSVZČ na 35%.
Novým (posledným) doplneným posudkom posudkového lekára ústredia so sídlom v Trenčíne, MUDr. Ladislavom Tačovským, zo dňa 10. júna 2014, bol deklarovaný záver v rozsahu, že navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú z dôvodu, že nemá MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ústredie opakovane zotrvalo na predchádzajúcom posudkovom závere. Po preštudovaní novo predložených lekárskych správ a nálezov komisia konštatovala, že v rozhodujúcej diagnóze naďalej nedošlo k zmene - nie je prítomný útlak periférnych nervov, tzv. radikulárny syndróm. Objektívny neurologický nález podľa neurológa je bez zmeny. Psychiater naďalej popisuje anxiózne neurotickú symptomatológiu, ktorá zodpovedá adaptačnej (neurotickej) poruche, zvýšené subjektívne prežívanie v zmysle hyperventilácie pri vyšetrení popisuje aj neurológ. Celkovo nie je dôvod na zmenu doterajších posudkov, doložené nálezy nemajú vplyv na MPSVZČ a tá je naďalej 35%.
Z výsluchu zástupkyne odporkyne súd zistil, že táto vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav veci aj s poukazom na okolnosť, že posudok bol dňa 10. júna 2014
opätovne potvrdený s určenou mierou poklesu na 35%, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 70 ods. l, 2 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa v zásade vyžaduje súčasné splnenie troch základných podmienok, a to: l/ musí ísť o občana, ktorý sa stal invalidným, 2/ občan musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a 3/ nesmie ísť o osobu, ktorá by ku dňu vzniku invalidity splnila podmienky nároku na starobný dôchodok , resp. nesmie byť tejto osobe priznaný predčasný starobný dôchodok.
Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky, podľa § 71 ods.1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V posudzovanom prípade navrhovateľka podmienku invalidity nesplnila, keďže ju posudkoví lekári odporcu neuznali invalidnou, teda jej MPSVZČ bola nižšia ako 40% oproti zdravej osobe. Prvá podmienka pre priznanie invalidného dôchodku tak zo strany navrhovateľky nebola splnená, preto ani nebolo potrebné splnením ďalších sa zaoberať.
Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno t.č. priznať úspech. V posudzovanej veci príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili, aj na základe vlastných vyšetrení, zdravotný stav navrhovateľky. Všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej
zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov. Navrhovateľka na ostatnom pojednávaní uvádzala, že sa cíti horšie, avšak aktuálne nepredložila lekárske správy, ktorými by osvedčila nové skutočnosti o jej zdravotnom stave. Krajský súd je názoru, že v súčasnosti zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje zmenu pre iný záver, než aký prijali nezávislé posudkové komisie ústredia odporkyne v pomerne krátkom čase (august 2013, december 2013 a jún 2014).
Krajský súd však pripomína, že navrhovateľka má v budúcnosti, pri zmene zdravotného stavu možnosť opätovne požiadať o preskúmanie jej zdravotného stavu a posúdenie invalidity.
Na podklade týchto skutočností bolo potom potrebné napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2013 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.