Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13Er-105-2014.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/105/2014
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zast.: Advocate s.r.o, Pribinova 25, 811 01 Bratislava proti povinnému: Z. T., T.: XXXXXXXX, U. XXXX/XX, XXX XX L. vedenej pod zn. EX 2473/14, súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.427,91 € s trovami exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinnej proti exekúcii v y h o v u j e a exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením spisová značka 13Er/105/2014-35 zo dňa 16.07.2014 poveril súdneho exekútora vymožením sumy 1.427,91 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.427,91 € od 12.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6,00 % ročne zo sumy 1.427,91 € od 30.01.2012 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.
Dňa 05.09.2014 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým ten predložil súdu námietky povinného na rozhodnutie. Spolu s týmto podaní predložil súdny exekútor súdu aj námietky povinnej s prílohami, upovedomenie o začatí exekúcie s dokladom o doručení povinnej.
Povinná v podaní súdnemu exekútorovi doručenom dňa 27.08.2014 uviedla, že podáva námietku proti exekúcii. Dňa 30.03.2011 si požičala od oprávneného sumu 800,00 €, nakoľko ich súrne potrebovala a žiadna banka jej nechcela žiadny úver schváliť. Oprávnený jej finančnú pomoc poskytol s tým, že bola povinná vrátiť sumu 1.572,00 €. Pri podpise zmluvy ju pracovníčka oprávneného neupozornila a ani jej nepodala informácie ohľadne výšky úrokov a o rozhodcovskej zmluve. Nakoľko potrebovala peniaze, neuvedomila si, že je to viac ako 91,25 %. Oprávnenému uhradila dve splátky a viac sa jej nepodarilo z finančných dôvodov platiť. Povinná uviedla, že súdny exekútor jej zablokoval peniaze na sumu 6.727,00 €. Touto námietkou by povinná mienila podať aj návrh na zastavenie exekúcie, pretože v prípade uzatvorenia zmluvy o úvere s uvedenou spoločnosťou ona bola spotrebiteľom a táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom k tomu potom v zmluve nemal absentovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov RPNM, ktorý mal ju ako spotrebiteľku chrániť. Zákon výslovne stanovuje, že pokiaľ tento údaj v zmluve nie je uvedený, poskytnutý úver sa napriek zmluvným dojednaniam stáva zo zákona bezúročným a bez poplatkov. Taktiež podpísanie rozhodcovskej zmluvy pri podpise zmluvy o úvere považuje povinná za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a preto rozhodcovský súd nesmel túto vec rozhodnúť. Okrem toho za podstatnú chybu považuje povinná aj to, že v nej bol dojednaný zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne, čo je nielen v rozpore s dobrým mravmi, ale aj s príslušnými ustanoveniami slovenského aj európskeho práva o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu by mala byť zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov a nemal sa priznať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a už vôbec nemohol v tejto záležitosti rozhodovať rozhodcovský súd. Z vyššie uvedeného povinná vyvodila ten záver, že nemá povinnosť plniť voči oprávnenému tak, ako to navrhol oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, pričom sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore
so zákonom a podkladom ktorého bola zmluva, ktorá v časti úrokov, úrokov z omeškania a všetkých naformulovaných pokút bola neplatná, ako aj to, že oprávneným podaný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný neoprávnene.
V zmluve o úvere bola povinná označená nasledovne: VIERA IŠTVÁNOVÁ, IČO: 43308589, OSLOBODITEĽOV 11, LIESKOVEC, ZVOLEN 962 21 a taktiež takto: VIERA IŠTVÁNOVÁ, OSLOBODITEĽOV 11, LIESKOVEC 962 21, Rodné číslo 705802/7834, Číslo OP SP 186619. Táto zmluva bola uzavretá dňa 30.03.2011 a oprávnený sa v zmysle nej zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 800,00 € a povinná sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o 772,00 €, t.j. celkovo zaplatí sumu 1.572,00 €.
V rozhodcovskej zmluve zo dňa 30.03.2011 bola rozhodcovská zmluva formulovaná nasledovne: ,,1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 607700623 uzavretej dňa 30.03.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto článku zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“
Dňa 11.09.2014 bolo súdu doručené podanie povinnej označené ako ,,Vec: Dodatok k námietke o exekúcii, spisová značka: 13ER105/2014“. V tomto podaní povinná uviedla, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré uviedla s tým, že opomenula uviesť, že úver od oprávneného si brala nie ako fyzická osoba ale ako živnostník, nakoľko ním v tom čase bola. Pri žiadosti o úver sa musela preukázať príjmom, takže sa preukázala daňovým priznaním za posledný rok. Pri podpise jej bola predložená zmluva o úvere, na ktorej je napísané, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania aj keď pracovníčke oprávneného vravela, že tieto finančné prostriedky nepoužije na podnikanie ale na svoje vlastné účely. Pracovníčka oprávneného jej mala povedať, že keď si to berie ako živnostníčka musí tam uviesť, že ich použije na podnikanie a tým ju zle informovala. V tom čase sa povinnej pokazila chladnička a nutne ju potrebovala. Tieto finančné prostriedky povinná nepoužila na podnikanie ale na jej osobné účely o čom svedčí aj to, že si ich nedala do daňového priznania za rok 2011.
V zmysle daňového priznania povinnej za rok 2011 si povinná nedala do nákladov predmetný úver.
Súd postupoval v konaní tak, že vyzval oprávneného, aby sa k námietkam povinnej vyjadril s tým, že ten zaslal na súd písomné vyjadrenie dňa 02.10.2014. V tomto podaní okrem iného uviedol, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv, keď povinný je v zmluve označený ako živnostník a teda je v zmysle Obchodného zákonníka podnikateľom. Oprávnený ďalej uviedol, že uzatvorenie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, keď tá je na samostatnom liste papiera a teda môže ale nemusí byť uzavretá so zmluvou o úvere. V prípade ak dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, teda nejedná sa o nevýhradnú rozhodcovskú doložku. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Podľa oprávneného sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Oprávnený sa následne vyjadril k namietanej výške úroky z omeškania. Oprávnený navrhol súdu, aby na námietky povinného neprihliadol,
nakoľko si povinný neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a nesplatil ani celkovo hodnotu poskytnutého úveru.
Povinná prevzala upovedomenie dňa 18.08.2014 s tým, že námietky boli súdnemu exekútorovi zaslané dňa 27.08.2014, teda povinná podala námietky v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd podanie povinnej zo dňa 21.08.2014 súdnemu exekútorovi doručené dňa 27.08.2014 a podanie povinnej zo dňa 05.09.2014 súdu doručené dňa 11.09.2014 posúdil podľa obsahu ako námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie.
Súd sa pri rozhodovaní o námietkach povinnej najprv zaoberal tým, či povinná vystupovala pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa. Postavenie povinnej ako spotrebiteľky namietal oprávnený, ktorý poukazoval na to, že označenie povinnej v zmluve ako živnostníčky nasvedčuje tomu, že tá konala v postavení podnikateľa a teda nemohla byť spotrebiteľkou. Avšak súd dospel po zvážení všetkých okolností k opačnému názoru, keď podľa názoru súdu povinná konala ako spotrebiteľka. Pri posúdení jej právneho statusu ako spotrebiteľky súd vychádzal z listinných dôkazov predložených povinnou ako aj zo zákonnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Za spotrebiteľa sa v zmysle § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. A teda bolo pre súd podstatné zistiť, či povinná konala v rámci predmetu svojho podnikania alebo nie. Povinná je zapísaná v živnostenskom registri pod obchodným menom Viera Ištvánová, IČO: 43308589, s miestom podnikania 962 21 Lieskovec, Osloboditeľov 2588/11. V zmluve o úvere je povinná ako dlžník označená pod obchodným menom s tým, že je označená aj ako fyzická osoba, keď je identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V žiadosti o úver, ktorú predložila povinná, je povinná definovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ, keď uviedla svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia. Taktiež v rozhodcovskej zmluve je povinná definovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ, keď v nej je identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu ale taktiež je v nej identifikovaná ako fyzická osoba podnikateľ, nakoľko je tam uvedené IČO. Vyššie zmienené potom vyvoláva pochybnosti v akom postavení vystupovala povinná pri uzatváraní zmluvy, či konala ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo fyzická osoba podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posúdení uvedeného súd zohľadnil to, že povinná si nedala do svojho účtovníctva, ktoré je povinná viesť ako fyzická osoba podnikateľ, predmetný úver. Z toho potom súd vyvodil, že úver si povinná brala pre iný účel ako na podnikateľský alebo obchodný. Súdu z listinných dôkazov nie je zrejmé presne, na aký účel si požičala peniaze od oprávneného, ale na druhej strane súd konštatuje, že súdu náležite preukázala, že tento účel nemá súvis s jej podnikateľskou aktivitou a to práve s poukazom na daňové priznanie za rok 2011. Dôkazné bremeno v danej veci spočíva na oprávnenom, aby ten súdu preukázal, že povinná nekonala v postavení spotrebiteľa. Avšak oprávnený toto dôkazné bremeno neuniesol a v podaní súdu doručenom dňa 02.10.2014 len konštatoval, že je zapísaná v živnostenskom registri a tak sa aj identifikovala v zmluve o úvere, z čoho vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu o úvere s fyzicky podnikajúcou osobou, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Z vyššie zmienených skutočnosti súd potom vyvodil, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľkou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na jednej strane vystupuje oprávnený v postavení dodávateľa (oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) a na strane druhej povinná v postavení spotrebiteľa. Súd potrebuje za potrebné uviesť, že aj keď povinná v zmluve uviedla, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolanie (toto prehlásenie je súčasť už predtlačeného formulára) nemá vplyv na posúdenie toho, či sa jedná s spotrebiteľský vzťah alebo nie a to práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Potom súd aplikoval na daný právny vzťah založený zmluvou úvere zákonnú úpravu tykajúcu sa ochrany spotrebiteľa. A tu súd dospel k tomu záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, keď tá je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou z nižšie uvedených dôvodov. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom zakazuje používať v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vychádzajú z toho, že v spotrebiteľských zmluvách má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. OZ v § 53 ods. 4 demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné s tým, že v písm. r) je uvedené ako neprijateľná podmienka také dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V našom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že dáva na výber žalobcovi s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka dáva možnosť na výber, kde podá žalobca žalobu, súd je toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež
rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená na formulári a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Vzhľadom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že exekúcia je neprípustná, keď tá je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal na to právomoc, keďže rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 2 písm. r) Občianskeho zákonníka. A teda súd námietkam povinnej vyhovel, keď tá v podaní súdnemu exekútorovi doručenom dňa 27.08.2014 namietala okrem iného aj rozhodcovskú doložku.
Súd po právoplatnosti tohto uznesenia predmetnú exekúciu zastaví.
K záveru súd dodáva, že keďže súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť, súd sa v týchto námietkach nezaoberal námietkami povinnej ohľadne výšky úrokov a iných skutočností namietaných povinnou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).