Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-12-2024.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Lindou Száraz, v právnej veci oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XX, D. B., E. XX, proti povinnému platiť výživné: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XX, o určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Povinný platiť výživné: D. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám oprávnenej na výživné, počnúc od 12.03.2024.
II. Zročné výživné na oprávnenú na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 12.03.2024 do 09.07.2024 v sume 346,60,- eur povinný platiť výživné je p o v i n n ý splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená na výživné-navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 12.03.2024 domáhala určenia výživného vo výške 150,- eur mesačne od 01.01.2024. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej rodičia žijú od roku 2020 oddelene a odkedy sa odťahovali zo spoločného rodinného domu, žije v spoločnej domácnosti s matkou a bratom. Na základe ústnej dohody sa jej odporca zaviazal platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktoré aj riadne platil do decembra 2023, kedy uhradil posledné výživné v tejto výške a v januári 2024 zaslal výživné vo výške 50,- eur a vo februári už neuhradil nič. Navrhovateľka je študentkou strednej školy, navštevuje 3. ročník. Odporca na jej výživu aktuálne neprispieva. Matka je od 01.03.2024 nezamestnaná, čo sa tiež negatívne podpíše pod jej možnosti vyživovacej povinnosti voči nej. Matka jej poskytuje ubytovanie, stravu a zároveň jej prispieva na náklady spojené so štúdiom a životom. Jej aktuálne životné náklady sú vo výške 195,- eur.
2. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, Uviedla, že s odporcom nie je v žiadnom kontakte, nestretávajú sa a nie sú ani v telefonickom kontakte. Vie o ňom, že poberá výsluhový dôchodok, nakoľko pracoval na F. správe v pozícii G.. Spočiatku posielal výživné na základe ústnej dohody v sume 100,- eur na účet jej matky, od roku 2024 začal posielať výživné navrhovateľke. Posielal jej sumu 50 eur mesačne. Upresnila, že v januári 2024 jej poslal 50 eur, vo februári 2024 jej neposlal nič, v marci poslal 2x po 50 eur, 16.04.2024 jej poslal 50 eur a 15.05.2024 jej poslal tiež 50 eur. Navrhovateľka je študentkou X. ročníka H. I. J. B.. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a bratom. Mesačné výdavky pozostávajú z nasledovných položiek: hygiena 20 eur mesačne, oblečenie 35 eur mesačne, voľnočasové aktivity, šport a kultúra 30 eur, od začiatku 3. ročníka sa zbierajú na stužkovú mesačne po 15 eur, okrem toho má výdavky na školské pomôcky v sume 15 eur mesačne, výdavky na školské akcie v sume 15 eur mesačne. Tiež mesačne minie na svoju zdravotnú starostlivosť sumu 20 eur, do ktorej sumy zahrnula už
aj poplatky za lekárov, prípadne poplatky za lieky. Okrem toho si v hotovosti doma šetrí na ďalšie štúdium mesačne sumou 20 – 30 eur, plánuje študovať na vysokej škole. Alikvótnu časť za bývanie jej hradí matka. Nosí okuliare, ktoré si mení 2x za rok, sklíčka si mení podľa potreby. Naposledy ju sklíčka vyšli na 60 alebo 70 eur. Nevlastní žiadnu hnuteľnosť ani nehnuteľnosť. Občas má aj mimoriadne výdavky, napr. keď idú na školský výlet alebo z iného dôvodu. Vtedy zvykne poprosiť odporcu, aby jej prispel, aj jej prispeje, ale následne jej to vyčíta. Naposledy jej prispel sumou 500 eur na autoškolu. Okrem toho jej k osemnástym narodeninám dal sumu 2.318 eur. Tiež jej pravidelne platí paušál za mobil, môže to byť vo výške 30 eur mesačne, ale aj toto jej vyčíta. Ona mu navrhla, nech ho prestane platiť, on však nesúhlasil. Napriek tomu, že sa na to dobrovoľne zaviazal, neustále jej to vyčíta.
3. Povinný platiť výživné-odporca sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 31 CMP. Dňa 03.07.2024 doručil tunajšiemu súdu písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že s podaným návrhom nesúhlasí. Navrhuje platiť naďalej toľko, koľko mu vychádza z výsluhového dôchodku mesačne podľa mesačných výdavkov. Uviedol, že poberá výsluhový dôchodok mesačne v sume 933,- eur, iný príjem nemá. Z dôchodku zaplatí mesačne plyn, elektrinu, vodu, televíziu, poistenia za dom a jeho osobné poistenie , ešte zaplatí Orange a internet deťom a synovi 170,- eur školné. Spolu to predstavuje 470,- eur, okrem toho deťom posiela mesačne po 50-100,- eur a jemu zostáva na živobytie minimum. Navrhovateľke zaplatil vodičský preukaz v plnej sume a dňa 26.10.2023 jej poslal na účet životnú poistku vyplatenú v plnej sume 2318,- eur, čo jej povedal, že to má za výživné. Deťom platí aj telefóny, majú u neho trvalý pobyt, platí za ne dane aj smeti a aj stravovať sa môžu u neho. Kedykoľvek sa k nemu môžu nasťahovať.
4. V konaní súd vypočul svedka-matku navrhovateľky, ktorá uviedla, že rodinná situácia ich prinútila, aby v roku 2020 s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy žijú s odporcom oddelene. Jej príjem pozostáva z dávok v nezamestnanosti vo výške cca 400 eur mesačne, okrem toho poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 120 eur mesačne. Toho času žijú z tohto príjmu a z úspor, ktoré má z odstupného, bolo jej vyplatených niečo cez 2.000 eur. V súčasnosti si hľadá prácu, pretože sa nechce zadĺžiť. Jej mesačné výdavky sú vo výške cca 350 eur, v tejto sume sú zahrnuté poplatky za nájom, elektrina, internet a tv. Ďalej uviedla, že okrem toho sú to výdavky na stravu pre troch. Odkedy opustila spoločnú domácnosť, deťom zabezpečuje kompletnú starostlivosť. Od manžela nedostáva žiadne peniaze. Okrem toho, za navrhovateľku hradí aj poplatky škole, najmä 15 eur na stužkovú, ďalej výdavky na zdravotné pomôcky napr. poplatok za kontaktné šošovky, ktoré si kupuje štvrťročne, spolu s roztokom stoja cca 30 eur. Taktiež jej dopláca, keď si musí meniť okuliare alebo sklíčka. Sklíčka menili pred rokom, boli do 50 eur. Taktiež jej prispieva na ošatenie, hoci sa snaží sama si zabezpečiť ošatenie z peňazí, ktoré jej posiela odporca. Keď odchádzali zo spoločnej domácnosti, mali s manželom ústnu dohodu, že bude prispievať navrhovateľke sumou 100 eur. Zo začiatku túto sumu posielal jej, po istom čase ich začal posielať na účet navrhovateľky. Posledné obdobie však posiela len 50 eur, pretože neustále má nejaké výčitky v smere, že navrhovateľka veľa utráca. Navrhovateľka brigáduje, peniaze si odkladá. K osemnástke dostala od otca peniaze z poistky, táto suma tvorí tiež jej úspory. Ďalej uviedla, že vlastní dvojizbový byt, inú nehnuteľnosť nevlastní, auto nemá.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve strednej školy, potvrdením o príjme matky navrhovateľky, dohodou o skončení pracovného pomeru, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 13.03.2024, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.03.2024, oznámením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky – Oddelenie dopravného inšpektorátu, písomným vyjadrením odporcu s prílohami zo dňa 03.07.2024, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Z rodného listu navrhovateľky mal súd preukázané, že odporca je otcom navrhovateľky.
7. Z potvrdenia o návšteve strednej školy mal súd preukázané, že navrhovateľka je v školskom roku 2023/2024 študentkou D. ročníka H. I. J. B..
8. Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky mal súd preukázaný jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 03/2023-01/2024 vo výške 565,92 eur.
9. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.02.2024 mal súd preukázané skončenie pracovného pomery matky navrhovateľky ku dňu 29.02.2024 u zamestnávateľa K., L..
10. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 13.03.2024 mal súd preukázané, že matka navrhovateľky je odo dňa 01.03.2024 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.03.2024 mal súd preukázané, že matka navrhovateľky má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 26,2327 eur id 01.03.2024 na obdobie šiestich mesiacov. Výška dávky v nezamestnanosti za deň je 13,11635 eur.
12. Zo zoznamu vozidiel odporcu mal súd preukázané, že je vlastním motorového vozidla F. M., ktoré je v premávke a je bez blokácie.
13. Z pripojených detailov transakcií na účte odporcu mal súd preukázané, že jeho mesačný čistý príjem je vo výške 933,- eur, ktoré mu vypláca Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
14. Z výpisu z LV č. XXX mal súd preukázané, že odporca je vlastníkom domu s priľahlými pozemkami v katastrálnom území B., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Nehnuteľnosti sú bez tiarch.
15. Navrhovateľka je v školskom roku 2023/2024 študentkou X. ročníka H. I. J. B.. Má bežné výdavky na školu, hygienické potreby, voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť a ošatenie, mesačne vo výške cca. 180,- eur. Okrem toho výdavky na stravu a alikvótna časť na bývanie. Navrhovateľka si tvorí úspory z príjmu z brigádnickej činnosti.
16. Čo sa týka pomerov odporcu, súd mal preukázané, že odporca je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 933,- eur mesačne. Odporca je ženatý s matkou navrhovateľky, má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX. Odporca vlastní rodinný dom v ktorom býva a motorové vozidlo.
17. Čo sa týka pomerov matky navrhovateľky, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok, mal súd preukázané, že je t.č. poberateľkou dávky v nezamestnanosti v sume 400,- eur, prídavkov na dve deti v sume 120,- eur. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 03/2023-01/2024 bol vo výške 565,92 eur a v mesiaci 02/2024 jej bolo vyplatené odstupné vo výške 2275,68 eur, nakoľko ku dňu 29.02.2024 došlo k skončeniu pracovného pomeru na základe dohody zo dňa 28.02.2024. Má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX. Matka navrhovateľky vlastní byt, v ktorom býva s dvoma deťmi.
18. Podľa § 66 odsek 1 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
19. Podľa § 67 odsek 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.
20. Podľa § 67 odsek 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; o neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
24. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia konkrétne § 66 Zákona o rodine vyplýva, že rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii a preto tak ako ukladá povinnosť rodičov vyživovať svoje deti vždy, keď nie sú schopné samé sa živiť, ukladá aj dieťaťu povinnosť postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú. Vyživovacia povinnosť nie je závislá od skutočnosti, či dieťa s rodičmi žije v spoločnej domácnosti alebo nie a z hľadiska praxe by malo byť prirodzené, že deti si plnia túto vyživovaciu povinnosť spontánne vždy, keď to rodič potrebuje. Primeranosť vyživovacej povinnosti je zároveň potrebné posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby s tým, že výživou treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb, takzvaná výživa v užšom zmysle, ale aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb ako bývania, zdravotného stavu, kultúry a podobne.
25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal preukázané, že navrhovateľka je študentkou strednej školy a nateraz nie je schopná sama sa živiť. Rodičia navrhovateľky sú manželia, ale od roku 2020 žijú oddelene, pričom navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou. Od ich odchodu zo spoločnej domácnosti, odporca prispieval na výživu navrhovateľky spočiatku sumou 100,- eur k rukám matky navrhovateľky, a od roku 2022 na účet navrhovateľky. Od roku 2024 však začal navrhovateľke posielať sumu 50,- eur, aj to nepravidelne. Od mája 2024 neposlal navrhovateľke žiadne výživné. Navrhovateľka na pojednávaní upresnila, že jej mesačné výdavky pozostávajú z nasledovných položiek: hygiena 20 eur mesačne, oblečenie 35 eur mesačne, voľnočasové aktivity, šport a kultúra 30 eur, od začiatku 3. ročníka sa zbierame na stužkovú mesačne po 15 eur, okrem toho mám výdavky na školské pomôcky v sume 15 eur mesačne, výdavky na školské akcie v sume 15 eur mesačne. Tiež minie na svoju zdravotnú starostlivosť sumu 20 eur, do ktorej sumy zahrnula poplatky za lekárov, prípadne poplatky za lieky. Okrem toho si v hotovosti doma šetrí na ďalšie štúdium mesačne sumou 20 – 30 eur. Tieto výdavky považuje súd za primerané a nenadsadené. Navrhovateľka popritom má výdavky aj na alikvótnu časť bývania v sume 125,- eur a tiež na stravu a zdravotnú pomôcku-okuliare. Je nepochybné, že pokiaľ ten-ktorý mesiac odporca výživné pošle, tak tieto výdavky sú z časti hradené z tohto výživného (50-100,- eur), ale väčšiu časť za navrhovateľku hradí jej matka, nakoľko navrhovateľka nemá príjem. Hoci navrhovateľka sporadicky brigáduje, nie je na mieste, aby si mesačné výdavky hradila z príjmu z brigádnickej činnosti, najmä keď ich nezmyselne neutráca a odkladá si ich na ďalšie štúdium. Taktiež nemožno očakávať, že väčšinu výdavkov navrhovateľky bude hadiť jej matka, ktorá je toho času nezamestnaná. Povinnosť vyživovať svoje deti majú predovšetkým obidvaja rodičia a to až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Naviac, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by odporca toho času posielal navrhovateľke akékoľvek výživné. Jeho tvrdenie o opaku nekorešponduje ani z s tvrdením, že navrhovateľke bola vyplatená životná poistka, ktorú jej nasporil on a má to byť náhrada za výživné. Navrhovateľka sama na prvom pojednávaní uviedla, že jej bola vyplatená suma zo životného poistenia vo výške 2318,- eur. Uvedenú sumu však nemožno považovať za náhradu za výživné tak, ako si to predstavuje odporca. Súd má za to, že táto suma je darom a nemožno ju započítať do výživného. Čo sa týka jeho tvrdenia, že navrhovateľke zaplatil vodičský preukaz a platí jej aj mobil, túto skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka a pri určovaní výšky výživného súd na túto skutočnosť aj prihliadol. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov odporcu ale aj druhého rodiča navrhovateľky- matky. Odporca ktorý má príjem vo výške 933,- eur, je majetný, vlastní rodinný dom a osobné motorové vozidlo. Matka navrhovateľky je toho času nezamestnaná, poberateľkou dávky v nezamestnanosti v sume 400,- eur, okrem toho poberá prídavky na dve deti v sume 120,- eur mesačne, vlastní dvojizbový byt, ktorý obýva s dvoma deťmi. Obaja rodičia navrhovateľky majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť – k bratovi navrhovateľky, ktorý študuje na vysokej škole. Vyčíslené výdavky navrhovateľky súd považoval za primerané. V konaní nebolo sporné, že odporca sa s navrhovateľom nestretáva, nie je s ním v kontakte ani prostredníctvom sociálnych sietí, netelefonuje si s ním, neprispieva mu nad rámec výživného, ktoré platí nepravidelne v rozsahu 50-100,- eur. Súd skúmajúc odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, vychádzajúc zo zásady, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ako aj zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov súd dospel k záveru, že návrh na určenie výživného je, čo do základu dôvodný a je preto na mieste určenie výšky výživného. Súd rozhodol o výživnom pre navrhovateľku vo výške 150,- EUR mesačne počnúc od 12.03.2024, t.j. od podania návrhu, keďže navrhovateľka má bežné výdavky v
súvislosti s jej vekom, ale aj výdavky na jeho stravu, ošatenie a výdavky súvisiace s prípravou na jej budúce povolanie ( strava, hygienické potreby, knihy, školské poplatky, kultúrne a športové vyžitie a pod.), ako aj výdavky na zabezpečenie jej každodenných potrieb, medzi ktoré patrí napr. aj alikvótna časť výdavkov na bývanie, keďže jej ubytovanie poskytuje matka, ktorá sa navyše podieľa na jej výžive aj osobnou starostlivosťou. Aj keď odporca navrhol navrhovateľke, že môže ísť bývať k nemu, je potrebné rešpektovať navrhovateľkin odmietavý postoj v tomto smere. Podľa názoru súdu odporca s príjmom 933,- eur mesačne, zohľadňujúc zákonom stanovenú výšku životného minima (273,99 eur od 01.07.2024) a po odpočítaní ním deklarovaných mesačných nákladov a výživného pre syna (933,- eur mínus 273,99 eur mínus 277,- eur mínus 170,- eur) mal by podľa názoru súdu prvej inštancie možnosť platiť navrhovateľke súdom stanovené výživné sume 150,- eur, ktoré spolu s vyživovacou povinnosťou matky, ktorá môže byť a aj je kompenzovaná mierou jej osobnej starostlivosti o navrhovateľku, je v komplexe postačujúce k uspokojovaniu odôvodnených potrieb navrhovateľky, primerane životnej úrovni jej rodičov. Naviac, podľa Metodiky pre určenie výšky výživného by odporca vzhľadom na jeho príjem a počet vyživovacích povinností a tiež vek navrhovateľky, mal platiť výživné v rozsahu 20 % zo svojho príjmu, čo pri jeho príjme 933,- eur predstavuje výživné vo výške 186,60 eur a aj vzhľadom na túto skutočnosť súd považuje navrhovateľkou žiadané výživné vo výške 150,- eur za dôvodné. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že zaviazal odporcu na platenie výživného vo výške 150,- eur mesačne.
26. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27. Súd rozhodol o určení výživného od podania návrhu navrhovateľky t.j. 12.03.2024 v zmysle ustanovenia § 77 odsek 1 Zákona o rodine a preto vznikol odporcovi za obdobie od 12.03.2024 do 09.07.2024 nedoplatok na výživnom vo výške 346,60 eura, (20 dní za mesiac 03/2024x4,83 eur = 96,60 eur +3 mesiace x 150,- eur , spolu 546,60 eur-200,- eur (čo už odporca zaplatil= 346,60 eur), ktorý im súd povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, pretože celkové príjmové a majetkové pomery odporcu mu neumožňujú zaplatiť zročné výživné naraz.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka, ktorá sa tohto práva vzdala.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.