Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/13/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Kukuričná 1, Bratislava, IČO: 35 763 809, zast. advokátom Mgr. Lindou Peťkovou, so sídlom Námestie SNP 15, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom Školská 3, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT, s miestom podnikania Bratislavská cesta 34, Tvrdošovce, IČO: 14 425 971, o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky veriteľa popretej dňa 10.04.2012 konkurzným správcom úpadcu Imrich Boros - INTERNATIONAL TRANSPORT, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -68 zo dňa 20.05.2014 v časti trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -68 zo dňa 20.05.2014 v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.

II. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 200,52 eura.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie , (ďalej len ) ako aj s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky).

Uviedol, že návrh na začatie konania bol dňa 10.05.2012 podaný dôvodne a späťvzatie návrhu zo dňa 14.08.2013 bolo v dôsledku konania žalovaného, ktorý uznal žalovanú pohľadávku v plnej výške. Trovy konania žalobcu priznal za tri úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania a späťvzatie návrhu celkovo vo výške 200,52 eura. Súd nepriznal žalobcovi úkon prípravy písomného ospravedlnenia nezaslania listinných dôkazov zo dňa 24.04.2013, nakoľko v spise sa nenachádzal žiaden doklad preukazujúci túto skutočnosť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti náhrady trov konania. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 29.05.2013 k uzavretiu dohody o urovnaní, pričom v tejto dohode bolo dojednané, že vyplatením sumy urovnania žalobcom žalovanému a dodatočným uznaním pohľadávok žalobcu správcom budú všetky vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi súdneho konania vysporiadané. Žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania podľa tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná z dôvodu zastavenia konania, pretože uzatvorením dohody o urovnaní došlo ku vzájomnému plneniu oboch účastníkov

súdneho konania. Uviedol, že z hľadiska procesného síce žalobca dosiahol želaný výsledok, ale len z dôvodu, že sám a ako prvý plnil správcovi do konkurznej podstaty podľa výpisu z viazaného bankového účtu žalobcu a dňa 11.06.2013 zložil sumu 39.000,-- eur ako náhradu škody, aj keď to žalobca takto odmietol pomenovať. Ak by žalobca plnil správcovi do konkurznej podstaty na základe výzvy správcu zo dňa 28.08.2012 alebo skôr, pohľadávky žalobcu by boli uznané a nebol by daný predmet tohto súdneho konania. Uviedol ďalej, že aj na strane žalovaného existovala pohľadávka, ktorú nebolo možné špecifikovať v rozsahu od 200.000,-- eur do 500.000,-- eur a preto nie je namieste posudzovať späťvzatie žaloby žalobcom podľa , pretože aj sám žalobca zavinil, že sa žaloba zobrala späť pre jeho správanie - reálne plnenie náhrady škody 39.000,-- eur do konkurznej podstaty, čím uznal vadné dodanie osiva, existenciu pohľadávky žalovaného a tým aj dôvod popretia jeho pohľadávky správcom žalovaného. Zastal názor, že počiatočným odmietavým postojom k plneniu do konkurznej podstaty žalobca sám zavinil, že došlo k súdnym konaniam, ktoré následne žalobca sám inicioval na OS Nitra a preto konaním správcu nebol daný dôvod na podanie žaloby a práve naopak, ak by súd mal za to, že žalovaný nebol v konaní úspešný, je na mieste aplikovať ustanovenie . Náhradu trov konania si však neuplatnil. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa bez nariadenia pojednávania (podľa ) a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa zmeniť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 10.05.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh žalobcu na začatie konania, ktorým sa domáhal voči žalovanému určenia právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky veriteľa popretej dňa 10.04.2012 konkurzným správcom úpadcu. Išlo o konkurzné konanie vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. . Žalobca sa domáhal rozsudku, ktorým by súd vyslovil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu sa považuje za vymáhateľnú a zistenú v celkovej výške 116.378,10 eura a za v poradí inú pohľadávku. Žalovaný podaním zo dňa 26.06.2013 súdu oznámil, že pohľadávku žalobcu vo výške 116.378,10 eura uznal dňa 29.05.2013 a je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok úpadcu pod číslom 217. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2013 vzal žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a dňa 17.01.2014 si žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia súvisiace s odôvodneným podaním návrhu. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 29.05.2013 k uzavretiu dohody o urovnaní, pričom v tejto dohode bolo dojednané, že vyplatením sumy urovnania žalobcom žalovanému a dodatočným uznaním pohľadávok žalobcu správcom budú všetky vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi súdneho konania vysporiadané. V uvedenom prípade je preto dôvodné, aby súd rozhodol o trovách konania podľa tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná z dôvodu zastavenia konania, pretože uzatvorením dohody o urovnaní došlo ku vzájomnému plneniu oboch účastníkov súdneho konania. Žalobca síce dosiahol želaný výsledok, ale len z dôvodu, že sám a ako prvý plnil správcovi do konkurznej podstaty podľa výpisu z viazaného bankového účtu žalobcu a dňa 11.06.2013 zložil sumu 39.000,-- eur ako náhradu škody. V uvedenom prípade je preto vzhľadom na všetky okolnosti prípadu potrebné rozhodnúť o trovách konania v zmysle .

K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril a preto súd vychádzal iba zo skutočností zistiteľných zo spisového materiálu a odvolania žalovaného.

Keďže v zmysle vyššie uvedených skutočností nebolo možné presne stanoviť, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, na uvedený prípad odvolací súd aplikoval v zmysle ustanovenie a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal v rámci odvolacieho konania plný úspech, pričom si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.