Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-21-2014.pdf
PDF · 113.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/21/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. C., nar. XX.XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matka C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/XX, t.č. L., C. XX, zastúpená Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, otec W.. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený KUTAN & PARTNERS, s.r.o., so dílom Bratislava, Laurinská 18, IČO: 36 861 308, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2014 č.k. 11P/236/2013-295 , takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 27.10.2008 č.k. 11P/506/2007-90 v časti výroku o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D., nar. XX.XX.XXXX na sumu 330 eur mesačne , počnúc dňom 01.09.2013 , ktoré je povinný platiť vždy do l5-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Zároveň otca zaviazal prispievať na výživu maloletej D., nar. XX.XX.XXXX tvorbou úspor vo výške 100 eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa v peňažnom ústave, počnúc dňom 01.09.2013 a matke uložil povinnosť v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej D. osobitný účet maloletého dieťaťa na tvorbu úspor s tým, že na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte je potrebný súhlas súdu. Zaostalé výživné na čas od 01.09.2013 do 28.02.2014 vo výške 582 eur povolil otcovi zaplatiť do rúk matky v lehote 180 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaostalé výživné ohľadne úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa za čas od 01.09.2013 do 28.02.2014 vo výške 600 eur povolil otcovi zložiť na tento účet do 230 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodne podaný. Za preukázané považoval, že vyživovacia povinnosť na maloletú D. C., nar. XX.XX.XXXX bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: 11P/506/2007 - 90 zo dňa 27.10.2008, ktorým súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 232,36 eura ( 7.000,- Sk) mesačne. Matka bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na rodičovskej dovolenke, pričom poberala iba prídavok na dieťa vo výške 17,92 eura. Otec maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy podnikal na základe živnostenského oprávnenia a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 663,88 eura až 829,85 eura mesačne. Obaja rodičia mali v tomto čase vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej D.. Ohľadne pomerov na strane maloletej súd prvého stupňa zistil, že maloletá D. je žiačkou 1. ročníka X. školy na J. ulici. M. bežných výdavkov má matka zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletej D., ktorá trpí hypotonickým syndrómom, má oslabené svalstvo, a preto je pre maloletú nevyhnutné pravidelné plávanie, za čo uhrádza matka sumu 44,- eur mesačne, výdavky za vitamíny predstavujú sumu 27 eur mesačne. Ďalej matka uhrádza za jazdecký
výcvik pre maloletú sumu 30,- eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv predstavujú sumu 60,- eur mesačne a za doučovanie z angličtiny a kurz angličtiny uhrádza celkovo sumu 11,50 eura mesačne. Matka býva s maloletou D. v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej bývalého priateľa, W.. C.. Matka maloletého dieťaťa je od 04.09.2012 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, pričom skutočnosť, že si prácu aktívne hľadá, preukázala predloženými potvrdeniami o hľadaní zamestnania od rôznych zamestnávateľov. Príjem matky pozostáva len z výživného, ktoré platí otec na maloletú Sarah a z prídavku na dieťa, ktorý poberá aktuálne vo výške 23,52 mesačne. Matka je rovnako ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vlastníčkou ornej pôdy v Katastrálnom území G. Y. o výmere 700 m2. Pokiaľ išlo o pomery na strane otca súd prvého stupňa mal za preukázané, že otec býva v súčasnosti v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou X. N., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca. Predmetnú nehnuteľnosť spolu s priľahlými pozemkami nadobudol otec na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.10.2011 od svojej matky, kde kúpna cena bola dohodnutá vo výške 80.000,- eur. Financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti realizoval otec podľa svojho vyjadrenia predajom trojizbového bytu v C., ktorého bol už v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vlastníkom, pričom túto nehnuteľnosť odpredal za cenu 87.000,- eur. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že otec ukončil dňom 07.02.2013 podnikanie na základe živnostenského oprávnenia a dňom 15.01.2013 je zamestnancom spoločnosti D. Y., a.s., J., kde za obdobie od vzniku pracovného pomeru do septembra 2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 587,94 eura. Otcovi pribudla dňa 20.04.2013 ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej R. G., s ktorou je otcova priateľka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Okrem toho otec bol od 13.06.2008 jedným z dvoch konateľov a spoločníkov spoločnosti M.D.P. Q., s.r.o., pričom druhým konateľom a spoločníkom je otcova matka, pričom zmluvou o prevode časti obchodného podielu zo dňa 20.12.2012 otec previedol časť svojho obchodného podielu vyjadreného vkladom na základom imaní spoločnosti vo výške 2.324,- eur na svoju matku a to za sumu 1,- euro. Predmetná spoločnosť sa v roku 2010 stala vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v O. O., a to bytu a garáže nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu, s kúpnou cenou 83.682,16 eura bez DPH. Okrem toho je spoločnosť vlastníkom troch osobných motorových vozidiel, a to vozidla Renault Megane, Mercedes - Benz E a motorového vozidla Renault Koleos. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Poukázal na to, že k zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je takmer o šesť rokov staršie. Kým v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mala maloletá D. jeden aj pol roka, od septembra 2013 je už žiačkou základnej školy, pričom s nástupom maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku preukázateľne súvisia vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen jeho bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, ale aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú primerané dieťaťu v jeho veku, pričom pribudli aj výdavky na školské potreby a pomôcky a ďalšie výdavky spojené s návštevou školského zariadenia. K podstatnej zmene pomerov došlo však na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahoval z podnikania na základe živnostenského oprávnenia priemerný čistý mesačný príjem vo výške 663,88 až 829,85 eura, ktoré podnikanie však ukončil, pričom v súčasnosti dosahuje zo závislej činnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 587,94 eura. Okrem toho je aj naďalej jedným z dvoch spoločníkov a konateľov spoločnosti M.D.P. Q. s.r.o., ktorá síce vykazuje už niekoľko rokov hospodársky výsledok v podobe straty, avšak od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nadobudla predmetná spoločnosť hnuteľný a nehnuteľný majetok nezanedbateľnej hodnoty, pričom otec časť svojho obchodného podielu vyjadreného vkladom na základom imaní spoločnosti vo výške 2.324,- eur previedol na svoju matku za sumu 1,- eura. Konštatoval, že na strane otca došlo k zvýšeniu jeho životnej úrovne. Podľa názoru súdu prvého stupňa podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj podstatná zmena pomerov na strane otca maloletého dieťaťa dostatočne odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, a preto súd návrhu matky pokiaľ ide o samotné zvýšenie výživného vyhovel. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti posúdil súd prvého stupňa schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a dospel k záveru, že konanie otca spočívajúce v odpredaji časti svojho obchodného podielu svojej matke za sumu 1,- euro je potrebné posúdiť v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože otec sa týmto vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa aj s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 232,36 eura mesačne na sumu 330,- eur mesačne a to počnúc dňom 01.09.2013 tak ako žiadala matka, pričom takto určené výživné považoval za primerané tak veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca. Súd prvého stupňa súčasne posúdením majetkových pomerov otca maloletého dieťaťa dospel k záveru, že jeho majetková situácia odôvodňuje okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa aj tvorbu úspor pre maloleté dieťa, a preto súd zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletej D. sumou 100,- eur mesačne a to na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý zariadi matka maloletého dieťaťa do 15 dní od vyhlásenia rozsudku a to počnúc dňom 01.09.2013. Zaostalé výživné na čas od 01.09.2013 do 28.02.2014 vo výške 582 eur povolil podľa § 160 ods. 1 OSP súd prvého stupňa otcovi zaplatiť do rúk matky v lehote 180 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaostalé výživné ohľadne úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa za čas od 01.09.2013 do 28.02.2014 vo výške 600 eur povolil otcovi zložiť na tento účet do 230 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že doteraz zistený skutkový stav veci neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Bol toho názoru, že výška matkou tvrdených zvýšených výdavkov na maloletú D. je vysoká a v žiadnom prípade nezodpovedá reálnej výške opodstatnených výdavkov na maloletú. Okrem toho uviedol, že suma výživného vo výške 232,36 eura mesačne určená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/506/2007-90 zo dňa 27.10.2008, právoplatný dňa 13.11.2008, v plnom rozsahu pokryje aj tieto zvýšené opodstatnené výdavky na maloletú spojené s jej školskou dochádzkou, dokonca ich v značnej výške presahuje. Poukázal na to, že dôvodom zrušenia predmetnej živnosti bolo to, že táto už niekoľko rokov nedosahovala takmer žiaden zisk, resp. dosahovala stratu. Z uvedeného vyplýva, že živnosť zrušil z objektívnych dôvodov a až potom ako uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou D. Y., a.s.. V tomto smere nesúhlasil s tvrdením, že z predmetného živnostenského podnikania dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 663,88 eura až 829,85 eura, keďže podľa vyjadrenia daňového úradu C. v období roku 2007 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 586,11 eura. Pokiaľ išlo o prevod jeho obchodného podielu, dodal, že spoločnosť niekoľko rokov nedosahuje takmer žiaden zisk , resp. dosahuje stratu (súvahy za rok 2010,2011,2012 ). V žiadnom prípade sa však v súvislosti s prevodom jeho obchodného podielu nevzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, pretože o obchodné vedenie spoločnosti sa stará C. G., a preto bolo opodstatnené previesť na ňu časť obchodného podielu, keďže práve jej zásluhou spoločnosť nadobudla predmetný hnuteľný a nehnuteľný majetok. Poukázal na to, že jeho životná úroveň sa od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti k maloletej zmenila, avšak v žiadnom prípade sa nezvýšila. Práve naopak jeho životná úroveň sa znížila, ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a pri svojom rozhodovaní ju nezohľadnil. Bránil sa tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči jeho družke a matke maloletej R. X. N.. Podľa názoru otca uvedené skutočnosti odôvodňujú zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej D.. Otec uviedol, že z jeho príjmu nie je možné platiť výživné na maloletú vo výške 330,- eur a na tvorbu úspor pre maloletú sumu vo výške 100,- eur, keďže na opodstatnené výdavky , ktoré musí nevyhnutne vynaložiť, by mu zostala len suma vo výške 157,97 eura. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou pozemku - parcely CKN č. 3696/308 o výmere 700 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území G. Y. a evidovaného na LV č. XXXX, pričom ide o pozemok, ktorý sa nachádza v oblasti, kde momentálne prebieha rozsiahla výstavba rodinných domov, pričom má všetky inžinierske siete. Napokon namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 27.02.2014 o 10.00 hod. , ktoré bolo konané v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, a to napriek tomu, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 17.02.2014, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, túto výslovne odôvodnil a zároveň oznámili , že sa pojednávania nezúčastnia a žiadali o odročenie pojednávania a o vytýčenie nového termínu. Z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníka konania v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP. Dôvodom neúčasti na pojednávaní dňa 27.02.2014 bola kolízia s termínom preštudovania spisového materiálu v trestnej veci, vedenej Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Nitre ČVS: 2350/NR-NR-2012 , ktorý bol stanovený ma deň 27.02.2014 o 09.00 hod. Súd prvého stupňa napriek tomu , že prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, pojednávanie dňa 27.02.2014 neodročil, a nielen že prejednal vec a vykonal dokazovanie, ale dokonca vyhlásil rozsudok, a to všetko v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu.
Na predmetnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal výsluch matky, ktorá mala možnosť zhrnúť svoje návrhy vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci a tiež mala možnosť uviesť záverečné návrhy, avšak otec ani jedno z týchto svojich práv nemohol uplatniť. Otec bol toho názoru, že došlo aj k porušeniu vyšetrovacej zásady, keďže súd nevykonal žiaden ďalší dôkaz potrebný na zistenie skutkového stavu, okrem dôkazov navrhovaných matkou.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť . Podľa názoru matky súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na ktorom základe správne a spravodlivo vo veci rozhodol. Poukázala na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá D. jeden rok, v súčasnej dobe má sedem rokov, pričom navštevuje 1. ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky titulom úhrad za školné, školské pomôcky a učebnice, stravné a pod.. V tejto súvislosti uviedla, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzal majetkového prospechu, keďže ku dňu 2.7.2013 zrušil svoju živnosť, a to napriek tomu, že z tohto podnikania dosahoval príjmy a od 08.01.2013 previedol časť svojho podielu v spoločnosti M.D.P.Q., s.r.o. na jeho majetku a to za 1 eur. Predmetná spoločnosť je pritom vlastníkom luxusnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX , k.ú. T. E. ako byt č. XXX na 6, poschodí spolu s garážou, ktorého aktuálna cena je cca 55.000 eur. Okrem toho otcovi maloletej sa zvýšili aj príjmy, keďže od 15.1.2013 je zamestnaný v spoločnosti D. Y. a.s., a jeho priemerný príjem predstavuje sumu 800,- eur brutto. O skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa má dostatok finančných prostriedkov na výživné pre maloletú D. vo výške priznanej súdom prvého stupňa svedčí aj to, že otec maloletého dieťaťa od vyhlásenia rozsudku už výživné v súdom určenej výške platí. V danom prípade, ak by pomery otca nedovoľovali plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, tak by výživné v takej výške neplatil.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že pri určovaní výživného bol zohľadnený stav odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa a súčasne sa prihliadlo i na stav možností, schopností a majetkových pomerov na stranách rodičov maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa.
Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že jeho schopnosti a majetkové pomery neumožňujú plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej D. vo väčšom rozsahu než ako ju plnil v zmysle pôvodného rozsudku, pričom sumu vo výške 430 eur považuje za neúnosnú a likvidačnú. Skutočnosť, že si plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v súlade s predbežne vykonateľným aj keď ešte nie právoplatným rozsudkom , nie je možné považovať za preukázanie toho, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery umožňujú plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej v súdom stanovenom rozsahu. V tomto smere dodal, že peňažné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti získal na základe pôžičky, o ktorú bol nútený požiadať.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm.a/ a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba podľa § 221 ods.1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 1 OSP, občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 OSP), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne
predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (zákonného zástupcu, opatrovníka, príp. zástupcu na základe plnomocenstva - § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania.
Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy s vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že otec bol zastúpený Advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS, s.r.o., v mene ktorej koná Mgr. Ján Kutan, advokát a konateľ, ktorý dňa 20. 09. 2013 prevzal zastupovanie otca v konaní a písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18. 02. 2014 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť otca na pojednávaní vytýčenom na deň 27.02.2014 o 10.00 hod., a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s termínom preštudovania spisovaného materiálu v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Nitre pod ČVS: ORP-2350/ NR-NR-2012Fo, ktorý bol stanovená na deň 27.02.2014 o 09.00 hod., pričom ako prílohu pripojil vyrozumenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 20.01.2014. Právnemu zástupcovi otca bol termín pojednávania vytýčený na deň 27.02.2014 doručený dňa 29.01.2014. Súd prvého stupňa napriek žiadosti o odročenie pojednávania dňa 27.02.2014 vo veci pojednával v zmysle ust. 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie výsluchom matky a následne po skončení dokazovania vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 27.02.2014 nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa zaoberal dôvodom, pre ktorý požiadal právny zástupca otca o odročenie pojednávania. Rovnako tak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo nevyhovel žiadosti otca o odročenie pojednávania a neodôvodnil , prečo túto žiadosť nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Napokon z obsahu spisu nie je možné zistiť, či právnemu zástupcovi otca bolo doručené predvolanie na pojednávanie v tejto veci skôr, než vo veci preštudovania trestného spisu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dňa 23.08.2013 bola súdu prvého stupňa doručená žiadosť právneho zástupcu matky o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, ktorej súd prvého stupňa bez ďalšieho vyhovel, pričom právny zástupca matky žiaden doklad o tvrdenej kolízií pojednávaní nepredložil. Keďže v tomto smere v rozsudku súdu prvého stupňa úplne absentujú dôvody, pre ktoré nevyhovel žiadosti právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania, napriek tomu, že právny zástupca otca k žiadosti o odročenie pojednávania pripojil aj listinu osvedčujúcu kolíziu s úkonom v inej- trestnej veci je treba prijať záver, že prejednaním veci v neprítomnosti otca a jeho zástupcu došlo za daných okolností k odňatiu možnosti pred súdom konať. Uvedený postup súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 1 OSP a týmto postupom súd prvého stupňa odňal otcovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, pretože nezabezpečil jeho spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov a rovnaké postavenie účastníkov v konaní.
V predmetnej veci sa matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 26.07.2013 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 232,36 eura na sumu 330 eur mesačne a zároveň, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať maloletej D. na tvorbu úspor sumou 170 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2013, dôvodiac, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane otca maloletého dieťaťa k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Uviedla, že maloletá D. od septembra 2013 začne navštevovať základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Okrem toho poukázala na to, že otcovi sa zvýšili jeho príjmy, najmä z podnikania, pričom spoločnosť, v ktorej je spoločníkom a konateľom, je vlastníkom luxusnej nehnuteľnosti v kat. úz. T. E., a to bytu č. XXX na 6. poschodí spolu s garážou, ktorého aktuálna cena je vo výške XXX.XXX eur. Ďalej otec koncom roku 2011 kúpil pozemky v k. ú. T., vedených na LV č. XXXX, na ktorých následne postavil rodinný dom so súp. č. XXX. Otec pritom až do júla 2012 okrem výživného prispieval nadštandardne nad rámec výživného maloletej D., ktorej kupoval oblečenie, obuv, hračky atď . Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosti otca voči maloletej D. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/506/2007 - 90 zo dňa 27.10.2008, ktorým súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 232,36 eura (7.000,- Sk) mesačne. Pri
určení tohto výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý v tom čase bol vo výške 663,88 eura až 829,85 eura, pričom matka maloletej D. bola na rodičovskej dovolenke a poberala iba prídavok na dieťa vo výške 17,92 eura. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že v prípade zmeny rozhodnutia o výživnom, musí ísť o kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá sa navyše musí týkať skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom. Táto zmena pomerov sa môže týkať potrieb oprávneného najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho fyzickým vyspievaním, zdravotným stavom, prípravou na budúce povolanie, ale zmena môže nastať aj v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu, napríklad v dôsledku zúženia, či rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť, alebo zníženie určených čiastok výživného, prípadne aj zrušenie vyživovacej povinnosti. Obe kritériá uvedené v ustanovení § 75 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom vyšší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo príjem môže rodič dosiahnuť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2008 , došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca aj v prípade, ak sa príjem otca nezvýšil a to aj pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletej R. , nar. XX.XX.XXXX, ktorá otcovi pribudla. Na strane otca súd prvého stupňa správne zohľadnil skutočnosť, že otec sa prevodom časti jeho obchodného podielu v spoločnosti M.D.P. Q., s.r.o., na základe zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 20.12.2012 (č.l. 218 spisu), ktorou previedol časť obchodného podielu vo veľkosti 35% na jeho matku C. G. za symbolickú sumu 1 euro, vzdal majetkového prospechu v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Okrem toho, že prejednaním veci v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu súd prvého stupňa odňal otcovi možnosť konať pred súdom, sa súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal majetkovými pomermi na strane matky, a to najmä s poukazom na jej vlastníctvo nehnuteľného majetku v kat. ú. G. Y., a to parc. č. 3696/318 vo výmere 700 m2, vedená ako orná pôda na LV č. XXXX. V tomto smere súd prvého stupňa neskúmal súčasnú hodnotu tohto nehnuteľného majetku, ktorého hodnota v roku 2004 podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2004 bola 11.548,16 eura (č.l. 228 spisu) neuvedomujúc si zrejme, že súd je povinný zistiť zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťa, pretože obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd v mysle ust. § 75 ods. 1 OSP pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť nielen aktuálne príjmy oboch rodičov, ale i ich osobné a majetkové pomery vo všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na životný štandard, okruh iných vyživovacích povinností a ich porovnanie s pomermi zistenými v čase predchádzajúceho určenia výživného.
Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí poukázal na jednotlivé mesačné výdavky matky na maloletú D., avšak v rozhodnutí absentuje akýkoľvek záver o tom, aké sú celkové odôvodnené mesačné výdavky na dieťaťa, ktoré matka musí vynakladať. Vo svojom rozhodnutí sa súd prvého stupňa nezoberal tým , akou sumou na výživu dieťaťa je povinná prispievať matka, a či spolu s výživným od otca a rodinnými prídavkami bude zabezpečená výživa dieťaťa v zmysle zásady rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Uvedené skutočnosti bol súd prvého stupňa povinný vo svojom rozhodnutí riadne odôvodniť. Pretože z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako došiel k záveru, že z výživného v celkovej sume 430 euro mesačne, ktorú sumu zaviazal otca dieťaťa mesačne platiť , má otec prispievať práve sumou 100,- euro na tvorbu úspor pre dieťa, je treba rozhodnutie súdu prvého stupňa považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať vecou samou, na prejednanie veci nariadi pojednávanie, na
ktoré predvolá účastníkov, pričom doplní dokazovanie najmä výsluchoch oboch rodičov maloletého dieťaťa najmä ohľadom ich majetkových pomerov, prípadne vykoná aj ďalšie na zistenie skutkového stavu potrebné dôkazy. V ďalšom konaní sa súd bude zaoberať aj opodstatnenými a odôvodnenými výdavkami súvisiacimi so starostlivosťou o maloleté dieťa a v tejto súvislosti aj výškou sumy výživného určenej na tvorbu úspor, a až po takomto doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP, pričom musí dbať na to, aby bolo rozhodnutie presvedčivé, jasné a zrozumiteľné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.