Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-105-2021.pdf
PDF · 131.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/105/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2021/017425-003 zo dňa 24.08.2021, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Trei Real Estate Slovakia, s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, a 2. Mesto Galanta, Mierové námestie č. 940/1, Galanta, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OOP3-2021/017425-003 zo dňa 24.08.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 24.08.2021, ktorým žalovaný na základe odvolania spoločnosti Trei Real Estate Slovakia s.r.o. podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA-OSZP-2021/000881-023 zo dňa 18.03.2021 vydané v konaní podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, že vypustil podmienky rozhodnutia č. 5 Parkovacie miesta osobných áut zhotoviť z drenážnej dlažby, ktoré zabezpečia minimálne 80% podiel priesakovej plochy preukázateľne zadržania minimálne 8 l vody/m2 po dobu prvých 15 min. dažďa a znížia tepelné napätie v danom území. č. 6 Vypracovať projektovú dokumentáciu sadových úprav areálu navrhovanej činnosti. Jej súčasťou bude aj výsadba drevín v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia. č. 7 a 12 Na povrchy cestných komunikácií požaduje použitie vodopriepustných asfaltov a betónov s prímesou recyklovaných plastov. č. 8 Dodržiavať ustanovenie zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o odpadoch) týkajúcich sa navrhovanej činnosti. č. 11 Na horizontálne plochy (najmä strechy) aplikovať zelené strešné krytiny, ktoré budú plniť funkciu extenzívnej vegetačnej strechy. č. 12 Na povrchy cestných komunikácií požaduje použitie vodopriepustných asfaltov a betónov s prímesou recyklovaných plastov.
2.
Žalobca poukazoval na to, že ako ekologická organizácia má vo svojich cieľoch zlepšovanie životného prostredia. Ako združenie občanov v zmysle Ústavy SR nepodlieha predstavám štátnej moci ani ostatných subjektov o svojej činnosti. Žalobca využíva svoje právo dané z Ústavy, ale aj ostatných právnych predpisov zúčastňovať sa správy veci verejných priamo. Žalobca ako občianske združenie koná takým spôsobom, že svojou účasťou na ochrane životného prostredia a interpretáciou právnych predpisov konkuruje právnemu názoru ostatných subjektov zúčastňujúcich sa na konaniach. Žalobca tak koná vo verejnom záujme čo najvyššej ochrany životného prostredia. Je to spôsobené tým, že záujem jednotlivých účastníkov je rozdielny, a teda výklad konkrétneho ustanovenia bude rozdielny keď ustanovenie vykladá občianske združenie s cieľom ochrany práva na priaznivé životné prostredie a keď ustanovenie vykladá podnikateľ, ktorého základným cieľom je dosiahnutie zisku a pre dosiahnutie zisku potrebuje kladné rozhodnutie povoľovacieho orgánu. Ich záujmy v danom konaní sú nutne rozdielne, v konflikte a výsledkom príslušného konania má byť rozhodnutie zohľadňujúce všetky záujmy. Rozhodovaním vo verejnom záujme však možno považovať iba také konania, ktoré okrem testu legality obstojí aj z hľadiska dosahovania sekundárnych cieľov, a to najmä posilňovanie právneho štátu a zlepšovanie vecí verejných.
3.
Má za to, že správne orgány pristupujú k aplikácii práva chybne, pričom nepristupujú k žalobcovi ako k advokátovi verejného záujmu, pričom tento prístup vychádza z nesprávnych interpretačných východísk. Po správnosti by štát pri správnej aplikácii čl. 3 Aarhuského dohovoru mal občianskym združeniam uľahčovať činnosť, v skutočnosti vláda, reprezentovaná ministrom hospodárstva A. B., prezentuje žalobcu a jeho činnosť ako vydieranie, čím obracia význam občianskych združení ako aj ich činností, čím zároveň sabotuje účel a cieľ zákona EIA, na čo reagoval aj legisltívec novelou zákona o EIA 314/2014 Z.z. „ Podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktorým tak nemôže garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už účastnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika implementácie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky časti tých požiadaviek Aarhurského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25.06.1998), ktoré smernica EIA implementuje (články č. 6 a 7 a 9)“... Takáto diskreditačná antikampaň A. B. preukazuje, že postavenie občianskych združení a tým občianskej spoločnosti sa nezlepšilo, ale opačne sa zhoršuje.
4.
Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).
5.
Žalobcovi ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzali pritom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktoré hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Postup domáhania sa vyššie uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásada, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca volil spôsob, kedy definoval konkrétne environmnentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby Okresný úrad Galanta a s využitím najmä § 3 ods. 4 SP vybavenie veci správnym orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci. Žalobca z dôvodu dodržania tohto postupu proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodával, nakoľko mal za to, že určením 15-tich podmienok pre navrhovateľa je dosiahnutá dostatočná ochrana životného prostredia. Na strane druhej žalovaný vo svojom rozhodovaní v žiadnom prípade nesledoval cieľ zákona EIA, ako aj Aarhuského dohovoru, pričom bez riadneho odôvodnenia zrušil 6 z 15 ustanovených podmienok určených v konaní podľa zákona o EIA, pričom žiadne z týchto podmienok nenahradil takým, ktoré by poskytovali vyššiu ochranu životného prostredia. Napadnutým rozhodnutím žalovaný priamo zhoršil ochranu životného prostredia, kde vypustením podmienok vykonávania navrhovanej činnosti posilnil
právo navrhovateľa na vykonávanie činnosti a znížil bez riadneho odôvodnenia ochranu životnému prostrediu, pričom takýmto postupom nesprávne porovnával práva garantované ústavou ( v čl. 20 a v čl. 44).
6.
Podľa žalobcu vo výrokovej časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti. Môže aj samostatnou a odôvodnenou úvahou a na základe vlastnej odbornej činnosti do rozhodnutia zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Pri formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 zákona o EIA). Súčasne platí, že v zmysle § 20a písm. a) zákona o EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/ alebo súčasné zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. Prvostupňový orgán v zmysle predchádzajúceho bodu aj postupoval, kde na základe doručených stanovísk dotknutých orgánov, ako aj verejnosti na základe vlastnej úvahy pristúpil k určeniu podmienok pre navrhovateľa, ktoré mať byť dodržané. Žalobca nerozumie, prečo žalovaný pristúpil ku zmene prvostupňového rozhodnutia, a to tak, že každá jedna podmienka, ktorá bola vypustená na základe rozhodnutia žalovaného, sa premietla do prvostupňového rozhodnutia na základe návrhu žalobcu, pričom prvostupňový orgán sa inšpiroval návrhmi tak dotknutých orgánov, ako aj verejnosti v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Preto ak žalovaný neakceptuje návrhy žalobcu, musí určiť iné – vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia (§ 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) a svoj výber opatrení náležite zdôvodniť (§ 20a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Takýmto postupom teda podľa názoru žalobcu postupoval nezákonne, a to tak, že spoľahlivo nezistil skutkový stav. Hmotnoprávne predpisy priamo ukladajú správnym orgánom povinnosť ukladať opatrenia zlepšujúce životné prostredie. Postup žalovaného, ktorým vypustil podmienky č. 11 a č. 12 výlučne z dôvodu, že sa jednalo o opatrenia, ktoré sa premietli do rozhodnutia na základe stanoviska žalobcu, je porušením ust. § 29 ods. 3 zákona o EIA, podľa ktorého správny orgán má rozhodovať na základe nielen stanovísk dotknutých orgánov a dotknutých obcí, ale aj na základe stanovísk verejnosti, v tomto prípade verejnosti.
7.
Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia neposkytuje odpoveď na otázky, akými právnymi predpismi a vlastnými úvahami sa správny orgán riadil pri vydávaní rozhodnutia. Žalovaný pri odôvodnení bez výhrad prevzal argumentáciu navrhovateľa činnosti, ktorý podal odvolanie. Zároveň v odôvodnení úplne absentuje časť, na základe ktorej by bolo odôvodnené vypustenie podmienky č. 12, pričom vo výrokovej časti táto podmienka vypustená bola. Zároveň ku nedostatkom náležitého odôvodnenia je potrebné uviesť, že napriek vyjadreniu žalobca k odvolaniu navrhovateľa, žalovaný sa týmto vo svojom nezaoberá vôbec, čím napadnuté rozhodnutie pôsobí ako arbitrárne a svojvoľné.
8.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor prezentovaný v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sža/15/2011, 5 Sžo/132/2015, 5 Sžo/11/2013 a v ďalších.
9.
Uvádzal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. Má za to, že vypustením podmienky č. 5 došlo k porušeniu ustanovení § 6 a § 30 Vodného zákona. Podmienka č. 5 napĺňala požiadavku Vodného zákona na zabezpečenie prirodzeného vodného režimu. V kontraste so záujmom zachovania prirodzeného vodného režimu podľa § 6 a § 30 Vodného zákona
(ktorého súčasťou je aj priamy však v území) môže byť záujem na ochrane vôd pred znečistením podľa § 39 Vodného zákona. Z činnosti žalobcu je známe, že retenčná dlažba je funkčná a bezpečná nielen použitím samotného stavebného výrobku, ale celou skladbou, ktorej súčasťou je proti ropná fólia, ktorá umožňuje prechod vody, ale neumožňuje prechod znečisťujúcich látok. Pre správnu funkcionalitu je taktiež dôležité dodržať technológiu položenie tejto dlažby. Preto len zo samotnej existencie retenčnej dlažby sa nedá urobiť úsudok o tom, či dochádza k znečisťovaniu vôd a či realizáciou stavby tzv. retenčného parkoviska boli porušené verejné záujmy na úseku ochrany vôd. Zákon nevyžaduje používanie odlučovača ropných látok, zákon požaduje účinnú ochranu vôd, pričom priamo neurčuje technológiu, ktorá má zabezpečiť ochranu vody. Odpudzovač ropných látok (ďalej len „ORL“) je konkrétny stavebný výrobok, ktorý je vhodný pre jeden typ technického riešenia nakladania s dažďovými vodami, a to pri použití vsakovacích blokov alebo dažďovej kanalizácie. Naopak, pri priamej infiltrácii nie je vhodným stavebným výrobkom, vhodným spôsobom zabezpečenia ochrany vôd je v takomto prípade napr. protiropná fólia, či protiropná geotextília. Preferencia ORL bez ďalšieho skúmania funkčných súvislostí nie je v súlade s vodným zákonom a zákonom o stavebných výrobkoch a môže byť vnímaná aj ako nezákonné obmedzenie trhu so stavebnými výrobkami.
10.
Žalovaný podľa žalobcu svojim postupom konal v rozpore s eurokonfomným výkladom práva, t.j. taká aplikácia, ktorá je v rozpore s Aarhuským dohovorom, ktorého jednotlivé ustanovenia neboli dodržané, článok 3 ods. 2 a 4, článok 4, článok 5, článok 6. 11. Podľa žalobcu hlavnou motiváciou žalovaného nebolo zabezpečiť účel a cieľ zákona EIA, ale cieľom rozhodovacej činnosti žalovaného bolo odstrániť pre navrhovateľa „nežiadúce podmienky verejnosti“ v konaniach nasledujúcich po tomto konaní a konať v prospech záujmov navrhovateľa. Odvolací orgán sa teda v skutočnosti snažil v rozpore so zákonom navrhovateľa oslobodiť od právnych povinností uložených zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a to najmä podľa § 11 až 13, 17, 18 a 27.
12.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Povinnosťou prvostupňového ako aj žalovaného orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Žalovaný si však pri rozhodovaní vyššie uvedené povinnosti nesplnil. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol výhradne na odvolanie odvolateľa a ostatné podklady, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vrátane stanovísk žalobcu, odignoroval. Týmto postupom bolo žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odôvodnení napadnutého rozhodnutia však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o bezvýhradné prevzatie tvrdení navrhovateľa.
13.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
14.
Uvádzal, že podmienka rozhodnutia č. 5 Parkovacie miesta osobných áut zhotoviť z drenážnej dlažby, ktoré zabezpečia minimálne 80% podiel priesakovej plochy preukázateľne zadržania minimálne 8 l vody/m2 po doby prvých 15 min. dažďa a znížia tepelné napätie v danom území bola z rozhodnutia vypustená na základe požiadavky navrhovateľa, ktorý v odvolaní uviedol, že pri navrhovaných 144 parkovacích miest je táto podmienky neakceptovateľná z dôvodu, že v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyhnutné riešiť odvedenie dažďových vôd z parkoviska samostatnou tzv. „zaolejovanou“ kanalizáciou, ktorá odvedie predmetné zrážky do odlučovača ropných látok – ORL, odkiaľ bude odvedená dažďová voda po prečistení pokračovať do vrstiev podložia, a preto pre správnu funkciu systému je nevyhnuté, aby bol povrch parkoviska realizovaný z vodonepriepustných vrstiev. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v zmysle záverov inžiniersko – geologického prieskumu tvoria na dotknutom pozemku vrchné vrstvy vysokoplastické íly F8-CH, hrúbky 1,2-1,7 m a íly so strednou plasticitou F6-CI. Táto vrstva je nepriepustná a pre svoje geologické vlastnosti nevhodná pre vsakovanie a infiltráciu dažďovej vody. Priepustné vrstvy sa nachádzajú až v hĺbke cca 2,9 m pod úrovňou terénu.
15.
Druhostupňový správny orgán akceptoval požiadavku navrhovateľa a pritom poukázal na ust. § 37 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z.z. zákona o vodách a o zmene zákona SNR č. 371/1990 priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), podľa ktorého odpadové vody, ktoré nie sú nebezpečné, ale predstavujú možné riziko znečistenia podzemnej vody, možno vypúšťať do podzemných vôd, len ak vykonajú účinné opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd. Ten, kto nepriamo vypúšťa takéto vody do útvaru podzemnej vody, je povinný vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Dažďové vody z parkoviska, kde hrozí nebezpečenstvo vniknutia ropných látok do podzemných vôd musia byť odvádzané prostredníctvom kanalizácie do odlučovača ropných látok, odkiaľ po prečistení môžu pokračovať do vrstiev podložia. Pre správnu funkciu systému je nevyhnutné, aby bol povrch parkoviska realizovaný z vodonepriepustných vrstiev. Podmienku č. 7 a č. 12, ktorá na povrchy cestných komunikácií požaduje použitie vodopriepustných asfaltov a betónov s prímesou recyklovaných plastov bola z rozhodnutia vypustená na základe záverov odborného posudku inžiniersko – geologického prieskumu, pretože na dotknutom pozemku vrchné vrstvy sú tvorené vysokoplastickými ílmi F8-CH, hrúbky 1,2-1,7 m a ílmi so strednou plasticitou F6-CI. Táto vrstva je nepriepustná a pre svoje geologické vlastnosti nevhodná pre vsakovanie a infiltráciu dažďovej vody. Priepustné vrstvy sa nachádzajú až v hĺbke cca 2,9 m pod úrovňou terénu. Na predmetnom pozemku nie je možné objektívne zrealizovať akékoľvek spevnené plochy s vodopriepustným povrchom. Podmienku č. 6 vypracovať projekt sadových úprav, ktorého súčasťou bude aj výsadba drevín v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia odvolací orgán vypustil z dôvodu, že táto podmienka vychádza len zo želania ZDS. Takúto požiadavku si v konaní neuplatnila ani dotknutá obec, na území ktorej sa činnosť bude vykonávať, nevychádza z územného plánu mesta, ani nevyplýva zo všeobecno záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody. Podmienku č. 11 na horizontálne plochy (najmä strechy) aplikovať zelené strešné krytiny, ktoré budú plniť funkciu extenzívnej vegetačnej strechy považoval odvolací orgán za podmienku uloženú navrhovateľovi nad rámec povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
16.
K samotnému vypusteniu uvedených podmienok žalobou napadnutý správny orgán uvádza, že účelom zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako vyplýva z ust. § 2 zákona o posudzovaní vplyvov je pre navrhovanú činnosť objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu navrhovanej činnosti, ale najmä určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, a získať odborný podklad a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Podmienky, ktoré si určuje združenie nie sú podmienkami, ktoré zabraňujú znečisteniu životného prostredia, ani nezmiernia znečisťovaniu životného prostredia. Verejnosť má právo podľa zákona o posudzovaní vplyvov poukázať na negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, nie však presadzovať vlastné (jediné správne) riešenia. Navrhovanie technických riešení napr. riešenie parkoviska z drenážnej dlažby namiesto projektantom navrhovaného riešenia z vodonepriepustných vrstiev a prečistením cez odlučovač ropných látok nie je podmienkou, ktorá zabráni znečisteniu životného prostredia, ale len jednou z možností riešenia parkoviska. Za technické riešenia zodpovedá projektant, ktorý musí zvážiť mnohé okolnosti (napr. v tomto prípade aj inžiniersko – geologický prieskum, na ktorý poukázal navrhovateľ v odvolaní). Tak isto aj o architektonické a technické stvárnenie projektu (aplikácia zelených strešných krytín, ktoré majú podľa podávateľa plniť funkciu extenzívnej vegetačnej strechy) nemôže rozhodovať verejnosť. Združenie domových samospráv si presadzuje právo dať jediné správne riešenia, avšak bez akejkoľvek zodpovednosti. Požiadavky, ktoré si uplatnil podávateľ a boli vypustené z rozhodnutia, považuje tunajší správny orgán za požiadavky, ktoré sú nad rámec zákona o posudzovaní vplyvov.
17.
Ďalší účastník konania v druhom rade, Mesto Galanta, vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že nesúhlasí so žalobným návrhom, nakoľko navrhovaná činnosť je na základe s územným plánom mesta a má sa realizovať v lokalite, ktorá je určená ako plochy občianskej vybavenosti, na ktorých je prípustné túto činnosť uskutočniť (hoci táto skutočnosť nebola spochybňovaná a spornými boli podmienky, za ktorých sa navrhovaná činnosť má uskutočniť – poznámka súdu).
18.
Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP
Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Účelom zákona je najmä určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
Podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 6 a 7, § 23 a § 53 ods. 3.
(5) Ak oznámenie o zmene navrhovanej činnosti nemá náležitosti podľa prílohy č. 8a, vráti ho príslušný orgán bezodkladne navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia.
(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.
(7) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na nahliadnutie len v ním vybranej obci, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa odseku 6. Príslušný orgán určí vybranú dotknutú obec najmä z hľadiska počtu jej obyvateľov a miery predpokladaného vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na obec.
(8) Dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto skutočnosti a o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať, pričom zabezpečí sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť najmenej desať pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.
(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci. Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.
(10) Príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
(12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
(14) Príslušný orgán vydá rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní v lehote a) 20 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4, ak je predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, alebo b) 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b), ak je predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti, c) 60 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b) vo zvlášť zložitých prípadoch s tým, že o tejto skutočnosti je príslušný orgán povinný účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
(15) Príslušný orgán zašle rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zverejní ho na svojom webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.
(16) Dotknutá obec o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce.
(17) zrušený od 1.7.2016.
Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a, g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a
19.
Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a ďalších účastníkov konania, ktorí sa pojednávania vo veci nezúčastnili napriek včasnému doručeniu predvolaní a nepožiadali o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul prítomného žalovaného, ktorý zotrval na jeho argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
20.
Podľa obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým odvolací orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vypustením podmienok č. 5, 6, 7, 8, 11 a 12 stanovených ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie: „Námietku odvolateľa týkajúcu sa vyhotovenia parkovacích miest z drenážnej dlažby, pri navrhovaných 144 parkovacích miest považuje odvolací správny orgán za správnu. V zmysle ust. § 37 ods. 4 Z.z. zákona o vodách a o zmene zákona SNR č. 371/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov „Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné podľa prílohy č. 1, a odpadové vody alebo osobitné vody obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1, ale predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia podzemnej vody, možno nepriamo vypúšťať do útvaru podzemnej vody, len ak sa vykonajú účinné opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd na základe predchádzajúceho zisťovania. Ten, kto nepriamo vypúšťa takéto vody do útvaru podzemnej vody, je povinný vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia musia zohľadniť minimálne najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník. Tento postup sa nevzťahuje na vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd podľa § 15 ods. 7.“ Preto na základe uvedeného dažďové vody z parkoviska, kde hrozí nebezpečenstvo vniknutia ropných látok do podzemných vôd musia byť odvádzané prostredníctvom kanalizácie do odlučovača ropných látok, odkiaľ po prečistení môžu pokračovať do vrstiev podložia. Pre správnu funkciu systému je nevyhnutné, aby bol povrch parkoviska realizovaný z vodopriepustných vrstiev. K námietke odvolateľa týkajúcej sa použitia vodopriepustných asfaltov a betónov s prímesami recyklovaných plastov uvedenej v podmienke č. 7 rozhodnutia uvádza, že keďže v zmysle záverov odborného posudku inžiniersko – geologického prieskumu, ako uvádza odvolateľ, tvoria na dotknutom pozemku vrchné vrstvy vysokoplastické íly F8-CH, hrúbky 1,2-1,7m a íly so strednou plasticitou F6- CI je táto vrstva nepriepustná a pre svoje geologické vlastnosti nevhodná pre vsakovanie a infiltráciu dažďovej vody. Priepustné vrstvy sa nachádzajú až v hĺbke cca 2,9m pod úrovňou terénu. Z uvedeného vyplýva, že na predmetnom pozemku nie je možné objektívne zrealizovať akékoľvek spevnené plochy s vodopriepustným povrchom. K podmienke č. 6 vypracovať projekt sadových úprav, ktorého súčasťou bude aj výsadba drevín v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia odvolací orgán uvádza, že táto podmienka vychádza len zo želania ZDS. Takúto požiadavku si v konaní neuplatnil dotknutá obec, na území ktorej sa činnosť bude vykonávať, nevychádza z územného plánu mesta ani nevyplýva zo všeobecno záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody. K podmienke č. 11 na horizontálne plochy (najmä strechy) aplikovať zelené strešné krytiny, ktoré budú plniť funkciu extenzívnej vegetačnej strechy sa odvolací orgán prikláňa k námietke odvolateľa, podľa ktorého je táto podmienka uložená navrhovateľovi nad rámec povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov je povinnosťou každého investora, a preto nie je potrebné zaradiť ich do podmienok rozhodnutia.“
21.
Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zjavná dôvodnosť námietky žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď žalovaný zrozumiteľné a akceptovateľné vysvetlenie k dôvodom vypustenia podmienok formuloval iba v súvislosti
s vypustením podmienky č. 5 (podmienka zhotovenia parkovacích miest z drenážnej dlažby) a čiastočne v súvislosti s vypustením podmienky č. 7 (použitie vodopriepustných asfaltov a betónov s prímesou recyklovaných plastov na povrchy cestných komunikácií), pri ktorej nie je zrejmé, či stanovisko žalovaného vychádza iba z tvrdenia odvolateľa – navrhovateľa činnosti (formulácia: „ako uvádza odvolateľ“) alebo z konkrétneho a identifikovaného posudku inžiniersko – geologického prieskumu, ktorý nie je uvádzaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a nie je ani súčasťou súdu predloženého administratívneho spisu.
22.
Na podmienku č. 6 (požiadavka na vypracovanie projektovej dokumentácie sadových úprav) žalovaný uviedol, že táto vychádza iba zo želania ZDS (žalobcu), nebola uplatnená dotknutou obcou, nevychádza z územného plánu mesta (?) ani zo všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody, pričom nevysvetlil, aký vzťah tieto konštatované skutočnosti majú k otázke, či ide o podmienku eliminujúcu alebo zmierňujúcu vplyv na životné prostredie a v čom prvostupňový správny orgán pochybil, keď takúto podmienku navrhovateľovi činnosti uložil.
23.
Vypustenie podmienky č. 8 (dodržiavanie ustanovení zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) žalovaný nezdôvodnil vôbec, iba dedukciou by bolo možné dospieť k záveru, že sa tejto podmienky týka predposledná veta odôvodnenia rozhodnutia, podľa ktorej dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo všeobecné záväzných právnych predpisov je povinnosťou každého investora a preto nie je potrebné zaradiť ich do podmienok rozhodnutia.
24.
V takomto prípade je však stanovisko žalovaného k podmienke č. 8 v priamom rozpore s odôvodnením vypustenia podmienky č. 11 (aplikovanie zelených strešných krytín na horizontálne plochy) tým, že táto podmienka bola uložená nad rámec povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa žalovaným deklarovanej logiky teda povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov nie je potrebné zaraďovať do navrhovateľovi ukladaných podmienok a povinnosti nevyplývajúce z predpisov navrhovateľovi ukladať nemožno (?), z čoho vyvstáva otázka, aké podmienky predpokladané ustanovením § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. by podľa žalobcu mal výrok rozhodnutia obsahovať.
25.
V neposlednom rade sa odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nezmieňuje o dôvodoch vypustenia podmienky č. 12, hoci v tomto prípade ide o podmienku týkajúce sa povrchov cestných komunikácií totožnú s podmienkou č. 7.
26.
Rozhodnutie žalovaného tak podľa zistenia súdu absenciou zrozumiteľného a logického vysvetlenia dôvodov vypustenia podmienok realizácie navrhovanej činnosti uložených prvostupňovým správnym orgánom ako podmienok majúcich pozitívny vplyv na životné prostredie nezodpovedá požiadavkám kladeným naň ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
27.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 2 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ktorého výsledkom musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám procesného predpisu a právu účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
28.
Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
29.
O náhrade trov konania ďalších účastníkov rozhodol súd podľa § 169 SSP s poukazom na skutočnosť, že im žiadne trovy uplatniteľné ako trovy vynaložené v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom v konaní nevznikli.
30.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.