Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-164-2022.pdf
PDF · 127.41 KB
Case nature
Subarea
8Co/164/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: T. X., A.. XX.XX.XXXX, S. F. H. XXXX/X, XXX XX W., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Juchová, so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: H. X., A.. XX.XX.XXXX, S. F. M. E. XX.XX.XXXX W. - F., Y. na T.: H. XXXX/X, XXX XX W., zastúpenému advokátom: Mgr. Andrej Maar, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. augusta 2022, č.k. 39C/70/2022 - 33, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobkyni nehnuteľnosť: byt č. XX A. X. na XX. F. na Y. H. X, W. Q. W. T. X. Č.. XXXX, F. na F. H. "., F.. Č.. XXXX E. Q. XXX P., T. F.: N. F. Y. A., O. U. Q. Okresným Ú.H. W., O. E., E.: W. Q., E.: W. - F., O..Ú..: F. Y. N. na D. XXXX, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať určenia užívacieho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX A. X. na XX. F. na Y. H. X, W. Q. W. T. X. Č.. XXXX, F. na F. H. "., F.. Č.. XXXX E. Q. XXX P., T. F.: N. F. Y. A., O. U. Q. Okresným Ú.H. W., O. E., E.: W. Q., E.: W. - F., O..Ú..: F. Y. N. na D. XXXX.
2. Poukázal na to, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX A. X. na XX. F. na Y.H. H. X, W. - F.. Žalovaný je jej synom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti v predmetnom byte. Poukázala na to, že má 75 rokov a bola dlhodobou obeťou domáceho násilia zo strany žalovaného. Nakoľko ich spolunažívanie so žalovaným bolo neúnosné, na odporúčanie polície dňa 16.10.2021 žalovanému zrušila trvalý pobyt na byte. Následne dňa 08.11.2021 podala na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu žalovaného do bytu a zákaz priblíženia k žalobkyni, ako aj jej dcére. Súd návrhu vyhovel a dňa 23.11.2021 vydal uznesenie sp. zn. 60C/87/2021 ktorým žalovanému zakázal vstup do bytu a priblížiť sa k nej. Verila, že sa tým situácia vyrieši, čo sa však nestalo. Žalovaný dlhodobo nepreberá poštu a tak si neprevzal ani uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia a napriek vydanému neodkladnému opatreniu sa na byte naďalej trvalo zdržiaval. Keď sa situácia so žalovaným znova zhoršila dňa 17.03.2022 sa žalobkyňa rozhodla situáciu definitívne riešiť. Predchádzal tomu incident, ktorý sa odohral v sobotu dňa 12.03.2021, kedy žalovaný vyhádzal všetko jej oblečenie z bytu von oknom a všetky jej veci ležali rozhádzané na ulici vonku na zemi. Zobral jej kľúče od bytu a ona vedela že si po veci ležiace na ulici nemôže ísť, pretože by ju nevpustil späť do bytu a ona by musela na noc ostať vonku ako už viackrát predtým. Druhý deň išla na 2 noci k sestre do S., ale
keďže sestra aj brat, ktorí spoločne žijú v jednej domácnosti, sú obaja ťažko chorí, nemohla tam žalobkyňa ostať dlhšie. V utorok sa do bytu vrátila a žiadala, aby ju žalovaný pustil domov. Žalovaný ju do bytu síce vpustil, ale jediné čo jej povedal bolo "ťahaj prať". Kľúče od bytu jej nevrátil a skrýval ich pred ňou. Dve noci prespala doma, avšak potom, vo štvrtok ráno, pociťovala obrovský strach, triasla sa na tele a rozhodla sa ísť k lekárke. Pobalila si najnutnejšie veci, keby si ju nechali v nemocnici a zobudila žalovaného, aby jej odomkol byt, aby mohla ísť k lekárke. Ako vyšla von z bytu (žalovaný jej odomkol) tašku s vecami jej vytrhol z rúk, schmatol ju a vysypal jej všetky veci na chodbe pred bytom. Zľakla sa, kričala o pomoc a zo strachu sa rozbehla preč z domu. Po tomto incidente namiesto k lekárke išla rovno na políciu, kde opätovne (ako už viackrát predtým hľadala pomoc). Policajti ju poslali pred bytový dom, aby tam počkala, že príde hliadka. Keď dorazila polícia, hliadka išla s ňou k bytu, avšak keďže nemala kľúče ani od bytu, ani vchodu, čakali kým niekto pôjde a otvorí dvere od vchodu. Potom vyšla aj s políciou k bytu, kde si pozbierala svoje osobné veci a kabelku a odišli, no do bytu sa nedostala. Následne v poobedných hodinách toho istého dňa t. j. 17.03.2022 kontaktovali (spolu s právnou zástupkyňou) políciu a žiadali o asistenciu, aby sa žalobkyňa mohla aj s ohľadom na uznesenie o zákaze vstupu žalovaného do bytu a zákaze priblíženia dostať do svojho bytu a aby ho polícia pomohla z bytu vykázať. Privolaný bol aj zámočník, ten jej pomohol za prítomnosti polície dostať sa do bytu, keďže nemala kľúče a na byte vymenil zámky. Privolaná bola aj zásahová jednotka, keďže bola obava, že žalovaný je vlastníkom zbrane. Žalovaný však v tom čase v byte nebol a tak polícia s jeho vykázaním nepomohla. Aj napriek výmene zámku sa žalobkyňa bála ostať v byte, nakoľko žalovaný už minulosti keď sa nahneval, tak vlastnou váhou vyvalil dvere bytu a spolu s tým vytrhol aj zárubňu z dverí s kusmi betónu. Z bytu na noc odišla k dcére. Žalovaný keď v noci prišiel domov si privolal zámočníka, vymenil zámku na byte a odvtedy sa v byte opätovne zdržiava. Žalobkyňa sa tak od tej doby do bytu, ktorý má vo svojom vlastníctve, nedostala. Žalobkyňa podala následne dňa 18.03.2022 trestné oznámenie vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §208 Trestného zákona na neznámeho páchateľa, pričom dôvodne podozrivý z trestného činu je práve žalovaný. Konanie je vedené na ORPZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície pod ČVS.: ORP-182/1-VYS-B5-2022. Navrhla súdu do konania o neodkladnom opatrení pripojiť uvedený trestný spis. Odo dňa 17.03.2022 sa žalobkyňa bojí vrátiť do bytu, kde sa trvalo zdržiava žalovaný, ktorý je dôvodne podozrivý z násilia k nej. Žalobkyňa tak momentálne žije v zariadení núdzového bývania. Toto zariadenie však poskytuje núdzové bývanie iba na nevyhnutne potrebný čas, a preto potrebuje bezodkladne upraviť pomery a vyriešiť svoju situáciu týkajúcu sa bytu a bývania, nakoľko byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve užíva bez právneho titulu žalovaný, pričom žalobkyňa platí náklady spojené s užívaním bytu (žalovaný na tieto nikdy neprispieval), ako aj náklady za núdzové bývanie v azylovom dome. Takáto situácia je pre ňu neúnosná. Dňa 13.05.2022 písomne zaslanou výzvou vyzvala žalovaného, aby sa vysťahoval z bytu, nakoľko tento užíva bez právneho titulu a tento vypratal, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Zásielku - výzvu na vysťahovanie a vypratanie bytu, tak považuje za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vrátila, a to aj v prípade, že sa o jej doručení žalovaný nedozvedel. Na preukázanie dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia založila do spisu listinné dôkazy: Zápisnica MV SR, OR PZ v Bratislave V, Odbor kriminálnej polície o výsluchu svedka - poškodeného ČVS: ORP-182/1-VYS-B5-2022 z 22.04.2022, Uznesenie OS BA V o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 60C/87/2021-34 z 23.11.2021, Trestné oznámenie z 13.03.2022, Výzva na vysťahovanie a vypratanie nehnuteľnosti z 13.05.2022, Potvrdenie o poskytovaní služby z 08.07.2022 a Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX O..Ú.. F.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie, vychádzajúc z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 C.s.p., dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli v danej veci naplnené. Poukázal na to, že neodkladným opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava V č.k. 60C/87/2021-34 zo dňa 23.11.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 28.12.2021 a vykonateľnosť 10.11.2021, súd uložil žalovanému podľa § 325 ods. 1, písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, aby nevstupoval do bytu č. XX A. X. na XX. F. na Y. H. X, W. Q. W. T. X. Č.. XXXX, F. na F. H. "., F.. Č.. XXXX E. výmere 785 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava V, obec: W. - F., k.ú.: F. Y. N. na D. XXXX a nepribližoval sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, priestupkovom alebo obdobnom konaní, a to vždy len za prítomnosti tretej osoby. V odôvodnení uznesenia, ktorým bolo nariadené toto neodkladné opatrenie, súd zdôraznil, že žalovaný nemá žiadny legitímny dôvod sa k žalobkyniam proti ich vôli približovať a nemá ani právny dôvod užívať byt, v ktorom žalobkyňa býva a ktorý vlastní. Nariadené neodkladné opatrenie preto v súlade s princípom proporcionality žalovaného nijako nadmerne neobmedzí, jeho účelom je len efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkýň pred ujmou hroziacou im zo strany
žalovaného. Napriek vykonateľnému neodkladnému opatreniu, však žalovaný neoprávnene vstúpil do bytu a užíva ho, čím sa dopúšťa protiprávneho konania - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 TZ, § 348 ods. 1, písm. i) TZ a § 349 TZ. Žalovaný v byte nemá hlásený trvalý pobyt, žalobkyňa ako vlastníčka bytu ho vyzvala na vypratanie a odovzdanie bytu. Žalovaný jej zneprístupnil byt odňatím kľúčov a následne aj po neoprávnenej výmene zámku jej odmietol odovzdať kľúče od bytu. Vzhľadom na zhoršenú situáciu so žalovaným žalobkyňa dňa 18.03.2022 podala trestné oznámenie vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Od 17.03.2022 sa žalobkyňa bojí vrátiť do bytu, ktorého je výlučnou vlastníčkou, kde sa trvalo zdržiava žalovaný, ktorý je dôvodne podozrivý z násilia k nej. Žalobkyňa v súčasnosti žije v zariadení núdzového bývania, ktoré poskytuje núdzové bývanie iba na nevyhnutne potrebný čas. Žalovaná teda osvedčila, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným a že rozhodnutie o predmetnej veci neznesie odklad, nakoľko je žalobkyňa vlastníčkou bytu a žalovaný k nemu nemá vlastnícke, ale ani žiadne užívacie právo a bráni žalobkyni v užívaní bytu. Žalovaný je zároveň dôvodne podozrivý z násilia páchaného na žalobkyni a žalobkyňa je z uvedeného dôvodu nútená bývať v azylovom dome. Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia návrhu žalobkyne vyhovel, nakoľko boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením tak, ako bolo nariadené, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, v súlade s § 336 ods. 1 veta druhá C.s.p. neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a namiesto toho podľa § 337 ods. 1 C.s.p. poučil žalovaného, že môže ako žalobca voči žalovanej podať žalobu vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a návrh zamietnuť. V prvom rade namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu nedoručil spolu s vydaným uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, čím porušil ust. § 331 ods. 1 C.s.p., odňal mu právo vyjadriť sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, vykonaným dôkazom a kvalifikovane sa proti rozhodnutiu odvolať. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami žalobkyne a uvádza svoje skutkové tvrdenia. Žalovaný tvrdí, že sa stal nájomcom bytu po smrti svojho otca podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nájom mu doteraz nezanikol. Žil a býval v byte od svojich 7 rokov a až do smrti otca žil s otcom (a matkou) v spoločnej domácnosti. Predmetný byt bol v nájme jeho otca U. X., N.. XX.XX.XXXX. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava 5 č.k. 1 D 909/2014 mu bol nepatrný majetok otca vydaný, nakoľko žalobkyňa - jeho matka a jeho sestra sa vzdali dedičstva. Pri vysporiadaní dedičstva sa dedičia neformálne dohodli, že nadobudne 1/2 predmetného bytu. V súlade s uvedenou dohodou dedičov vybral zo svojho účtu a odovzdal žalobkyni sumu 5.000 eur, aby vyplatila pohľadávku predávajúceho - Mesta BA a obstarala prevod 1/2 bytu na neho. Medzi ním a žalobkyňou existoval vzťah vzájomnej dôvery a nevystavovali o tejto dohode žiadne písomné potvrdenia. On však finančne prispieva na spoločnú domácnosť a pomáha matke zvládať starostlivosť o domácnosť. Na základe dohody so žalobkyňou sa po smrti otca považoval za rovnocenného užívateľa bytu so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z užívania bytu vyplývajú a spoľahol sa, že matka ústnu dohodu uzatvorenú po smrti otca dodrží a prevedie na neho 1/2 bytu. Potvrdil, že so žalobkyňou spolu žijú desiatky rokov v spoločnej domácnosti v byte na H. J. Č.. X, od nasťahovania rodiny do predmetného bytu. Medzi ním a žalobkyňou dochádzalo počas spolužitia k občasným verbálnym konfliktom, ktoré sa časom zintenzívňovali, čo pripisoval veku a duševnému stavu žalobkyne. Žalobkyňa často podľahla emocionálnym vzplanutiam, ktoré boli spojené s opustením domácnosti. Stalo sa, že vyhodila jeho veci do kontajnera, alebo zavolala na neho políciu s tým, že ju žalovaný nechce v pustiť do bytu, pričom po násilnom otvorení dverí bolo zistené, že sa v byte vôbec nenachádza. Odmietol akékoľvek obvinenie z domáceho násilia a uviedol, že podanie žaloby a ďalšie úkony žalobkyne pripisuje okrem zhoršujúceho sa duševnému stavu aj zlým radcom, ktorý ju na podanie žaloby naviedol, bez toho aby poznal dôvody je správania. Zdôraznil, že sa vždy podieľal osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispieval na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na vek žalobkyne jej pomáha s bežnými úkonmi v domácnosti ako je varenie, upratovanie a opravy v domácnosti. Tvrdenie, že odmieta vydať žalobkyni kľúče od bytu nie sú pravdivé. Je pripravený kľúče jej kedykoľvek odovzdať, ale žalobkyňa sa dlhodobo zdržiava mimo byt a odovzdanie kľúčov nebolo preto možné. Konflikty sa v minulosti zakaždým urovnali, čo očakával aj v tomto prípade. Žalobkyňa v minulosti často opúšťala byt na dlhšiu dobu, či už za života manžela alebo potom, obvykle odchádzala do Trenčína za svojou sestrou, preto nepovažoval vzdialenie sa matky z bytu za neobvyklý stav. O úkonoch matky smerujúcich k jeho vysťahovaniu z bytu
nevedel. Domnieva sa, že podanie žaloby a ďalšie úkony jeho matky môžu byť vyvolané jej duševnou chorobou. Usudzuje tak zo správania matky, ktorá si mnohokrát nepamätá udalosti, ktoré sa stali pred chvíľou, nepamätá si bežné veci - každodenné veci, striedajú sa u nej nálady bez zjavnej príčiny, opakovane opustila trvalé bydlisko bez oznámenia ostatným členom rodiny, čo sa dialo už za života manžela, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Žiadal, aby súd zobral do úvahy, že pokiaľ je jeho tvrdenie pravdivé, jeho odsťahovaním bude ohrozené zdravie žalobkyne, ktorá si nevie dôsledky tohto stavu predstaviť. Preto navrhuje, aby bol duševný stav žalobkyne preskúmaný. O prejavoch duševnej poruchy žalobkyne spísal aj zoznam, ktorý pripojil k odvolaniu. Napokon poukázal na to, že o vydaní rozhodnutia sp. zn. 60C/87/2021, ktoré je použité ako dôkaz, sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia, avšak ani k napadnutému rozhodnutiu okrem chýbajúceho návrhu na vydanie rozhodnutia nie je ani tento dôkaz predložený, a preto sa k nemu nemôže vyjadriť. Všetky dôkazy, z ktorých súd vychádzal, sú tvrdenia žalobkyne alebo sú založené výlučne na tvrdeniach žalobkyne a nemal možnosť nikdy sa k nim vyjadriť alebo o nich vôbec nevedel. Nakoľko obsah rozhodnutia č. 60C/87/2021 nepozná, môže vychádzať iba z obsahu napadnutého rozhodnutia. Podľa napadnutého rozhodnutia bolo predmetné rozhodnutie súdu vykonateľné 10.11.2021 a následne bolo vydané 23.11.2021. Z uvedeného je zrejmé, že okrem odňatia práva konať pred súdom opis dôkazov je v rozhodnutí aj zmätočný. Pokiaľ mu bolo rozhodnutie formálne doručované, musela ho prevziať žalobkyňa a jeho doručenie mu neoznámila. Takého rozhodnutie nemožno považovať za riadne doručené a doručenie rozhodnutia č. 60C/87/2021 namieta. Rovnako sa dozvedel o zrušení trvalého pobytu v byte na H. iba z napadnutého rozhodnutia. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu, keď nad rámec svojich právomocí a bez vykonaného trestného konania vyslovil, pričom právny názor v trestnej veci, na základe ktorého následne rozhodoval, súd nesprávne právne vyhodnotil, rovnako ako význam hlásenia trvalého pobytu, ktorý súd uvádza ako právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie súdu, hoci neuviedol, aký právny význam pre právo na užívanie bytu má hlásenie trvalého pobytu. Záverom uviedol, že uložená lehota na vysťahovanie je nedostatočná na zabezpečenie bývania a žiada určenie dlhšej lehoty. Na osvedčenie ním tvrdených skutočností žalovaný spolu s odvolaním predložil aj uznesenie Okresného súdu BA 5, č.k: 1 D 909/2014, potvrdenie Č. o výbere z účtu a navrhol vypočuť žalobkyňu, sestru Sylviu Szalayovú a tiež jeho osobu a odvolaniu žiadal vyhovieť.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že trvá na svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a plne sa pridržiava dôvodov, ako aj dôkazov priložených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2022, ktorým žiadala, aby bola žalovanému uložená povinnosť aby vypratal a odovzdal jej predmetný byt č. XX nachádzajúci sa na XX. F. na Y. H. X Q. W.. Poukázala na to, že dostatočne odôvodnila neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami, s čím sa v plnej miere stotožnil aj súd prvej inštancie a neodkladné opatrenie vydal. Pokiaľ ide o žalovaným namietané porušenie práva na spravodlivý proces, poukázala na to, že o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. pôjde iba vtedy, ak nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé, avšak pochybenie súdu, ktoré v tomto prípade má spočívať v nedoručení návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ešte nemusí byť hodnotené v kontexte celého konania, pričom žalovaný a jeho právny zástupca mal možnosť nahliadnuť do elektronického súdneho spisu, kde majú k dispozícii nielen návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ale aj všetky prílohy k návrhu ako ich súdu zaslala. Vo vzťahu k otázke vlastníctva predmetného bytu a užívacieho práva žalovaného poukázala na to, že žalovaný nie je oprávnený predmetný byt užívať, nestal sa ani jeho nájomcom a daný byt ako pozostalá manželka na základe zaniknutého spoločného nájmu neskôr nadobudla od Hlavného mesta Bratislavy na základe zmluvy č. XX X XXXX XX E. F. Q.Í. W. Y. N. N. T. XX.XX.XXXX. V súvislosti so žalovaným poukázala aj na to, že žalovaný bol od 31.08.2004 vlastníkom bytu č. XX, Q. Č.. X na XX F. na H. Č.. X Q. W., teda bytu, ktorý sa nachádzal na rovnakej chodbe v bytovom dome presne oproti bytu žalobkyne, ktorého vypratanie je predmetom tohto konania. Odmietla tvrdenia žalovaného, že s dcérou a žalovaným sa neformálne dohodli, že žalovaný nadobudne 1/2 bytu, keďže oni dve sa formálne vzdali dedičstva a že žalovaný mal za to žalobkyni vyplatiť sumu 5.000 eur o čom predložil aj doklad ("výber z účtu") zo dňa 01.03.2020. Ako vyplýva z uznesenia o dedičstve, predmetný byt vôbec nebol predmetom dedičského konania. Rozhodnutie o dedičstve zároveň nadobudlo právoplatnosť 21.11.2016 a vykonateľnosť dňa 24.11.2016. Tvrdenia odporcu, že vybral predmetných 5.000 eur v roku 2020 za účelom, aby jej vyplatil predmetnú sumu za účelom aby sa stal vlastníkom bytu 1/2 sú v absolútnom rozpore s reálnym stavom. O prevod vlastníctva bytu totiž požiadala dňa 14.01.2015 a kúpnu zmluva s Hlavným mestom SR uzavrela ešte 29.04.2015. V zmysle predmetnej zmluvy musela byť kúpna cena za byt uhradená do 15 dní odo dňa uzavretia zmluvy, no dedičské konanie prebehlo až v roku
2016. Nedáva preto žiadny zmyslel, prečo by jej žalovaný mal vyplatiť sumu 5.000 eur ako kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel za byt o veľkosti 1/2, na základe ktorej by sa mal stať podielovým spoluvlastníkom bytu. Zároveň poukázala, že žalovaný preukázal jedine to, že dňa 01.03.2020 vybral zo svojho účtu sumu 5.000 eur, avšak to, na aký účel bola použitá predmetná suma, či bola niekomu odovzdaná a čo sa s nimi stalo, z predmetného dokladu vôbec nevyplýva. Absolútne odmietla tvrdenia žalovaného, že by sa na základe ústnej alebo akejkoľvek inej dohody stal podielovým spoluvlastníkom bytu a predmetné tvrdenia nepreukázal hodnoverným spôsobom ani žalovaný v tomto konaní. Naopak, ona jednoznačne predloženými dôkazmi preukázala, že je výlučnou vlastníčkou bytu a že tento je užívaný žalovaným bez právneho dôvodu. Zároveň dostatočne hodnoverne osvedčila - preukázala, že žalovaný sa voči nej dlhodobo dopúšťal domáceho násilia, a že táto situácia bola pre ňu neúnosná, čo viedlo k tomu, že musela svoj byt (bez vecí iba so zopár vecami osobnej potreby) kde sa zdržiavala a mala svoje bydlisko opustiť. Uvedené sme preukázali priloženými dôkazmi už k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na vypratanie nehnuteľnosti. Po útokoch žalovaného bola nútená opakovane privolať políciu, na odporúčanie polície mu zrušila mu trvalý pobyt v byte dňa 16.10.2020, domáhala sa na súde ochrany osobnosti a žiadala súd o zákaz vstupu žalovaného do bytu. Návrhu súd vyhovel a dňa 23.11.2021 vydal neodkladné opatrenie na zákaz vstupu a zákaz priblíženia žalovaného k nej sp. zn. 60C/87/2021. Po opätovnom vyhrotení situácie sa snažila dostať žalovaného z bytu za asistencie polície dňa 17.03.2022, v tom čase však žalovaný nebol doma a akcia dopadla neúspešne. V čase jej neprítomnosti sa do bytu znova dostal žalovaný a vymenil zámky na byte, od toho času nemá prístup, ani kľúče od bytu. Po týchto udalostiach sa odhodlala aj k podaniu trestného oznámenia vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktoré podala dňa 18.03.2022. Je osobou vo vyššom veku, a preto odmietala vo veci podať ďalšie trestné oznámenie na žalovaného pre trestný čin neoprávneného zásahu do práv k bytu a pre marenie úradného rozhodnutia. To odmieta aj v súčasnosti, jej primárnou snahou je, aby sa žalovaný dal liečiť a aby ona mohla žiť svoj život bez agresie, strachu a napádania. Vyzývala žalovaného na vypratanie bytu oficiálnou výzvou na vypratanie bytu dňa 13.05.2022, ktorú žalovaný neprevzal. Na záver požiadala v nádeji, že sa bude môcť vrátiť do svojho obydlia, súd o vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti - bytu, pričom súd prvej inštancie uznal jej argumenty a vydal neodkladné opatrenie dňa 05.08.2022. Napriek mnohým snahám, ktoré vyvinula, je situácia stále rovnaká. Nachádza sa v ubytovaní núdzového bývania pre ženy zažívajúce násilie a od 17.03.2022 sa bojí vrátiť do svojho bytu. Žalovaný naopak užíva jej byt bez právneho dôvodu a odmieta sa z neho vysťahovať. Žalovaný je pritom vlastníkom nebytového priestoru č. XXX na Q. XX, Y. Y. W. Č.. XX na W. Č.. XX Q. W.. Žalovaný tak na rozdiel od nej má možnosti, kam by mohol ísť alebo ako by mohol svoju situáciu riešiť. Potvrdila, že v minulosti odchádzala z bytu, v ktorom žila so žalovaným a na pár dní opakovane odišla do S. alebo k dcére. Jej odchody však boli vždy zapríčinené agresívnym správaním žalovaného. Tieto tvrdenia žalovaného len potvrdzujú, že bola v minulosti nútená zo svojho obydlia utekať pred jeho agresívnym správaním. Zároveň na dokreslenie situácie uviedla, že aj v súčasnosti keď v byte nežije a musí si platiť núdzové bývanie v azylovom dome, je to ona kto uhrádza všetky náklady za byt, nakoľko sa obáva vzniku nedoplatkov na byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaný tieto poplatky neplatil a neplatí ani v nehnuteľnostiach, ktorých je vlastníkom (o jeden z bytov práve ten, ktorý mal na H. X Q. W. tak prišiel v dražbe). Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného o jej psychických problémoch a jej možný "debilizmus", tieto vyjadrenia žalovaného sú z jeho strany len snahou zbaviť sa zodpovednosti za konanie, ktorého sa dlhodobo dopúšťal voči nej a snahou o oddialenie procesu vypratania bytu. Tieto tvrdenia žalovaného považuje za absolútne nepravdivé, tendenčné a zavádzajúce, pričom ich jedinou snahou je zľahčiť a skresliť jej tvrdenia a výpovede. V rámci trestného konania vedeného na ORPZ Bratislava V, Odbor kriminálnej polície Nám. Hraničiarov 1/B, 852 42 Bratislava, pod ČVS: ORP-182/1-VYS-B5-2022 vo veci týrania blízkej a zverenej osoby sa podrobila znaleckému dokazovaniu v oblasti psychológie a v znaleckom posudku č. XX/XXXX Q. F.. P.. B. C., F.. zo dňa 30.06.2022, znalkyňa uviedla: "žalobkyňa dokáže správne vnímať prežité udalosti a dokáže ich správne interpretovať. Neboli u nej zistené tendencie ku klamstvu, fabulácii, ku skresľovaniu, ani zľahčovaniu prežitých udalostí". Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že jej špecifická vierohodnosť je z psychologického hľadiska nenarušená a vyšetrenie nenasvedčuje tomu, že by mohla trpieť psychickými poruchami v zmysle choroby a neboli u nej zistené známky psychotických zmien, a preto nepovažovala za potrebné vyšetrenie psychiatrom (str. 31 znaleckého posudku). Dňa 17.08.2022 bola vyšetrovateľkou upovedomená, že žalovanému bolo vznesené obvinenie vo veci zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, kde vystupuje ako poškodená. V tejto súvislosti predložila súdu Znalecký posudok č. 29/2001 a Upovedomenie o vznesení obvinenia žalovanému, tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní označila za účelové, tendenčné a vyplývajúce z jeho snahy
vyhnúť sa vysťahovaniu z bytu žalobkyne, ako aj vyhnúť sa odsúdeniu za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 TZ, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie. Zopakovala, že dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodov súvisiacimi s fyzickým a psychickým násilím žalovaného a potrebu jeho bezodkladného vysťahovania z predmetného bytu a žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení neodkladného opatrenia, v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne.
6. Z ustanovení § 324 ods. 1 a nasledujúcich C.s.p., ktoré správne v danej veci aplikoval aj súd prvej inštancie, vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi účastníkmi, ktorá je na tento účel nevyhnutná v záujme zamedzenia vzniku hroziacej ujmy na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia.
7. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila také skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia plne odôvodňujú. Osvedčila totiž, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. 93 na 12. poschodí v bytovom dome na H. J.. Č.. X Q. W., ktorý žalovaný bez právneho dôvodu užíva, pričom svojím správaním, pre ktoré je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a dokonca mu bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, spáchaného voči nej, žalobkyni znemožňuje predmetný byt užívať a žalobkyňa je tak nútená bývať v zariadení núdzového bývania pre týrané osoby. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na osvedčené správanie žalovaného, ktorý predmetný byt odmieta dobrovoľne opustiť, hoci je vlastníkom iného bytu (bytu č. XX na W. Č.. XX Q. W.), čo žalobkyňu vzhľadom na okolnosti úplne vylučuje z jeho užívania, tu existuje naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia vo forme povinnosti predmetný byt vypratať, ktorá jediná je spôsobilá zabezpečiť žalobkyni možnosť výkonu jej práva daný byt užívať ako jedného zo základných oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva. Za daného stavu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že je potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobkyňa v minulosti často opúšťala byt na dlhšiu dobu, či už za života manžela alebo potom, obvykle odchádzala do Trenčína za svojou sestrou, a preto nepovažoval vzdialenie sa matky z bytu za neobvyklý stav, čím sa snaží vyvolať predstavu, že jeho správanie s odchodom žalobkyne z predmetného bytu nemá žiadny súvis, odvolací súd túto argumentáciu považuje za účelovú. Je totiž prakticky vylúčené, že žalobkyňa, ktorá má 75 rokov, dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy opustila predmetný byt, za ktorý naďalej uhrádza náklady, prenechala ho na užívanie žalovanému, ktorému už bolo vznesené obvinenie pre podozrenie s jej týrania, a začala bývať v azylovom dome, kde naviac taktiež uhrádza odplatu na pobyt. Naviac, samotná skutočnosť, že žalobkyňa v minulosti zvykla na určitý čas opustiť byt za účelom návštevy jej sestry v S., je z hľadiska splnenia predpokladov pre neriadenie neodkladného opatrenia bez významu, keď s tvrdeným a osvedčeným správaním žalovaného nemá žiadny vecný súvis.
9. Celkom nedôvodné a účelové sú námietky žalovaného spochybňujúce duševné zdravie žalobkyne, pričom žalovaný dokonca spísal jednotlivé prejavy duševnej poruchy žalobkyne. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Q. Q. S. O. N. F.. P.. B. C., F.. T. XX.XX.XXXX totiž celkom jednoznačne vyplýva, že o duševnom zdraví žalobkyne a pravdivosti jej opisu správania žalovaného niet dôvodu pochybovať. Na strane druhej, za ničím neosvedčené, účelové a nepravdivé, považuje odvolací súd tvrdenia žalovaného v odvolaní týkajúce sa jeho starostlivosti o domácnosť a pomoci žalobkyni. To platí aj vo vzťahu k žalobcom tvrdenej výplate sumy 5.000 eur žalobkyni, keď žalobca v tomto smere (zatiaľ) predložil iba doklad o výbere predmetnej sumy, avšak už ničím neosvedčil, že by tieto prostriedky vyplatil žalobkyni, a to naviac za stavu, keď obdobie výberu danej hotovosti nekorešponduje s dobou rozhodnutia o dedičstve po otcovi žalovaného. Ak by sa však aj preukázalo, že žalovaný žalobkyni (matke) odovzdal hotovosť v uvedenej výške, táto skutočnosť rovnako nemôže mať vplyv na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, keď so skutkovým základom pre jeho neriadenie nemá priamu súvislosť.
10. Napokon, neopodstatnene žalovaný v odvolaní namieta aj to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko v dôsledku nedoručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal možnosť sa k návrhu vyjadriť a nemal tak ani možnosť podať ani riadne odvolanie. Okrem toho, že obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie podrobne zhrnul v odôvodnení napadnutého uznesenia a schopnosť žalovaného napadnúť uznesenie súdu prvej inštancie riadnym odvolaním je zrejmá už len z toho, že žalovaný toto právo využil a kvalifikované odvolanie podal, odvolací súd s cieľom poskytnúť mu najširší možný priestor na uplatnenie jeho procesných práv doručil žalovanému dňa 08.01.2023 dodatočne aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami. Žalovaný v reakcii na uvedené v písomnom podaní zo dňa 18.01.2023 uviedol, že nesúhlasí s doposiaľ prezentovanými tvrdeniami žalobkyne, poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne ešte neosvedčujú, že sa nestal nájomcom bytu, zdôraznil, že žalobkyni odovzdal sumu 5.000 eur na vyplatenie ceny bytu, pričom z evidencie bytového podniku Petržalka vyplýva, že výlučným nájomcom bytu bol jeho otec. Zotrval tiež na tom, že v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobkyne, napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne právne a skutkové dôvody, je zmätočné a súd prvej inštancie neprípustne prejudikoval rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Ani v tomto smere však odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé založiť dôvody na zmenu, ani zrušenie napadnutého uznesenia. Ani v reakcii na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, teda ani skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť napadnutého uznesenia. Vychádzajúc zo stavu v katastri nehnuteľností, kde je ako výlučný vlastník vedená žalobkyňa, v spojení s ďalšími okolnosťami vyplývajúcimi z predložených listín (dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, pre ktoré bolo žalovanému vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, za stavu, keď žalovaný ani nepoprel tvrdenia žalobkyne o jej nemožnosti predmetný byt užívať), totiž treba pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považovať za osvedčený nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana (jej vlastníctvo a právo byt užívať), ako aj existenciu hrozby vzniku ujmy, a to bez ohľadu na výsledok trestného konania a bez ohľadu na to, kto bol pôvodne nájomcom daného bytu alebo či žalovaný žalobkyni skutočne odovzdal sumu 5.000 eur. Pokiaľ ide o výhrady žalovaného smerujúce k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia, ani tieto neobstoja, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia v potrebnom rozsahu zhrnul obsah návrhu a listín predložených žalobkyňou, pričom náležite, v rozsahu plne postačujúcom na odôvodnenie uznesenia o neodkladnom opatrení, vysvetlil aj dôvody, pre ktoré považoval za splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci.
11. Z uvedených dôvodov, keď zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k takému procesnému pochybeniu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré je vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v celom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).