Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/268/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Ž. XX, zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 61, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC XXXX/ XXXX z 19.01.2012,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.10.2013 žiadal navrhovateľ zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012. Predmetný návrh odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka bola vopred pripravená odporcom a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto boli samostatne podpísané navrhovateľom, ktorý bol o týchto skutočnostiach oboznámený zo strany osoby, ktorá vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv. Taktiež poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie konania nie je určitý a zrozumiteľný, čím je takéto rozhodnutie materiálne vykonateľné. Uviedol tiež, že predmetné poistné zmluvy uzatvoril navrhovateľ na oboch stranách, a to na jednej strane ako poistník a zároveň na strane druhej za odporcu ako oprávnený sprostredkovateľ poistenia, preto keďže bol sám sebe sprostredkovateľom poistenia, s informáciami o poistnom vzťahu nakladal v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti ako finančný agent a mal ich k dispozícii dávno pred uzavretím poistného vzťahu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie pod č. C-464/2001, kedy zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú len v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosť v rámci povolania, či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľná.

Poukázal na to, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ poistenia musel vedieť o všetkých náležitostiach všeobecných poistných podmienok ako aj o náležitostiach rozhodcovskej doložky.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zmluvy o sprostredkovaní poistenia, oboznámením časti spisu Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC XXXX/., návrhu na uzavretie poistnej

zmluvy, všeobecných poistných podmienok, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 09.07.2008 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistné na dobu 40 rokov. Poistenie trvalo od 10.07.2008 a malo byť ukončené 10.07.2048. Podaním zo dňa 19.10.2009 oznámil odporca navrhovateľovi zánik poistenia z dôvodu doručenia žiadosti navrhovateľa na zrušenie poistnej zmluvy. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca voči navrhovateľovi na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 92,61 Eur s poukazom na časť 12 ods. 7a všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľ podpísal poistnú zmluvu ako poistený, ale aj za poisťovňu ako jej zástupca.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj navrhovateľ. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané navrhovateľom v ten istý deň ako VPP a poistná zmluva.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 92,61 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Navrhovateľ uviedol, že poistnú zmluvu podpisoval aj za odporcu aj za seba, nakoľko v tom čase pracoval ako obchodný zástupca spoločnosti. Poukázal na skutočnosť, že pôsobil u odporu asi štyri mesiace, pričom uzavrel spolu asi päť zmlúv, klientom vysvetľoval to, čo im bolo vysvetlené zo strany odporcu, kedy počas školení im nebolo objasnené, čo je to rozhodcovské konanie a čo značí rozhodcovská doložka. Uviedol, že absolvoval jedno školenie v Košiciach, pričom si nepamätal, či podpisy, ktorými potvrdzoval účasť na preškolení a na skúškach neboli len formálne. Poukázal na skutočnosť, že zmluva ako aj všeobecné poistné podmienky podpisoval do tých koloniek, ktoré podľa poučenia a inštrukcií odporcu mali byť podpísané.

Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v o rozhodcovskom konaní.

Podľa účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Predbežná otázka je, či navrhovateľ má v danom prípade postavenie spotrebiteľa, pokiaľ poistnú zmluvu uzatváral v mene odporcu sám so sebou. V zmysle citovaného ustanovenia je spotrebiteľ fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Nepochybne teda navrhovateľ má postavenie spotrebiteľa, pretože aj ak by súd pripustil výklad, že pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy, túto vykonával v rámci svojej činnosti, ktorou sprostredkovával poistenie pre odporcu, pri plnení z tejto zmluvy nepochybne nekonal ako profesionál, ale ako súkromná osoba. Z tohto dôvodu nie sú splnené súčasne obe podmienky vyžadované , a preto možno priznať navrhovateľovi postavenie spotrebiteľa. Taktiež možno aplikovať na tento skutkový stav aj závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie pod zn. C 464/2001, podľa ktorej je možné

zmluvu považovať za spotrebiteľskú, ak spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania je len zanedbateľné. To znamená, že naozaj v danom prípade toto spojenie je len zanedbateľné, a preto túto zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú, aj vo vzťahu k navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi poistenia, ktorý súčasne uzavrel zmluvu za seba aj za odporcu. U navrhovateľa sa jednalo o prvé pracovné zaradenie po absolvovaní školy s tým, že pracoval v tejto pozícii asi štyri mesiace, pričom nemožno nebrať do úvahy skutočnosť, že odporca nijakým spôsobom nepoučil navrhovateľa ako svojho obchodného zástupcu o tom, čo značí rozhodcovská doložka, preto samotnú formálnu skutočnosť, že navrhovateľ mal postavenie obchodného zástupcu nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť, že konal ako profesionálny dodávateľ služieb, čím by boli vylúčené predpisy spotrebiteľského práva. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že v podstate z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že ku takémuto konaniu nepriamo nabádal odporca svojich sprostredkovateľov, tak aby mali dostatočný počet zmlúv, čím bolo dané ich ohodnotenie. Navrhovateľ pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal ako podnikateľ, pokiaľ uzatváral poistenie pre seba, podľa názoru súdu je nelogický záver, aby niekto ako profesionál uzatváral pre seba životné poistenie. To podľa názoru súdu je vylúčené v bežnom živote, a preto nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ nemá postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ teda dospejeme k záveru, že navrhovateľ v tomto vzťahu je spotrebiteľom, je dôvodné sa zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky.

Aby táto bola platná, musela by byť individuálne dojednaná a ďalšou podmienkou je to, aby mohol spotrebiteľ aktívne ovplyvniť jej obsah. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť znenie týchto poistných podmienok, napriek skutočnosti, že tento podpis bol osobitný ohľadom rozhodcovskej doložky, čím teda boli splnené obe podmienky, že táto rozhodcovská doložka nebola ani individuálne dojednaná, ani nemohol spotrebiteľ ovplyvniť jej obsah. Tomuto záveru dosvedčujú zhodné výpovede svedkov v iných konaniach, ktoré súd prejednával, kde samotní sprostredkovatelia poistenia neboli poučení o tom, čo v praxi značí rozhodcovská doložka a aké má následky pre klienta, čo nebolo v žiadnom z prejednávaných prípadov sporné.

Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané.

Podľa názoru súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre navrhovateľa ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho výsluchu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol produkovaný žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, teda spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie uvedené tvrdenia, že jedná sa o odporcom pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený navrhovateľovi na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach.

Z týchto dôvodov súd má za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie

Pokiaľ sa týka ostatných námietok vznesených odporcom, tieto súd nepovažoval za dôvodné, dospel k záveru, že samotný petit žalobného návrhu je jasný, zrozumiteľný a určitý, že navrhovateľ má postavenie spotrebiteľa, pričom ostatné námietky nie sú dôvodné, nakoľko sa nevzťahujú na prejednávanú vec, kde sa súd zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovská doložka je platná alebo nie a nie samotnou výškou poistné plnenia.

V konaní bolo preukázané, že návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej lehote v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 12.10.2013 a žaloba na tunajšom súde o jeho zrušenie bola podaná 17.10.2013.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej podľa z dôvodu zložitosti uplatňovaného nároku v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.