Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-53-2014.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti odporcovi: J. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. XXXX/X, XXX XX X. Q. J., o zaplatenie 34,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 34,50 Eur od 15.10.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 17,90 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 14.5.2014 v spojení s jeho doplnením doručeným súdu dňa 5.6.2014 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 34,40 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v trovách zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur, poplatku za upomienku vo výške 2,- eur a v poštovnom 1,40 eur v súvislosti so zaslaním návrhu na súd.
Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca využil služby navrhovateľa dňa 14.10.2013 vo vlaku č. 608 na trati Liptovský Mikuláš - Žilina dlhej 83 km bez platného cestovného lístka a svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil. Na výzvu sprievodcu pri kontrole cestovných dokladov odporca odmietol uhradiť cestovné vo výške 4,40 eur a sankciu vo výške 30,- eur, ktoré je povinný uhradiť v zmysle cestovného poriadku a cenníka. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie cestovného a sankcie faktúrou č. 1600005572 zo dňa 28.10.2013. Keďže odporca v lehote splatnosti faktúru neuhradil, navrhovateľ ho vyzval na úhradu upomienkou zo dňa 19.12.2013 a výzvou zo dňa 18.2.2014. Odporca napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu dosiaľ neuhradil.
Súd dňa 19.6.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 25Ro 155/2014 - 22, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd platobný rozkaz uznesením č. k. 25Ro 155/2014 - 24 zo dňa 27.8.2014 zrušil (§ 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP).
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (ide o spory, v ktorých predmet konania nepresahuje zaplatenie sumy 1.000,- eur). V zmysle § 156 ods. 3 OSP
súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň 31.10.2014 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi - potvrdením č. 010088 s pripojeným dokladom o doručení, faktúrou č. 1600005572, upomienkou s pripojeným zoznamom faktúr, prepravným poriadkom s pripojeným cenníkom úhrad, cien a poplatkov a s výpisom z obchodného registra.
Z potvrdenia č. 010088 súd zistil, že vo vlaku č. 608 na trati Liptovský Mikuláš - Žilina dňa 14.10.2013 odporca cestoval bez platného cestovného lístka, pričom svoju cestu nehlásil.
Odporcovi bola dňa 28.10.2013 vystavená faktúra č. 1600005572 na sumu 34,40 eur, ktorú však odporca dosiaľ neuhradil.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Základnou povinnosťou cestujúceho je zaplatiť cenu prepravy a dodržiavať podmienky, za ktoré sa preprava poskytuje. Pri nesplnení týchto podmienok je cestujúci povinný zaplatiť aj zvláštnu peňažnú sankciu, ktorá má povahu zmluvnej pokuty.
Práva a povinnosti obidvoch účastníkov tohto zmluvného vzťahu upravuje zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) tohto zákona cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach: Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach: Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
V rámci vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca dňa 14.10.2013 cestoval bez platného cestovného lístka a svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil a následne neuhradil navrhovateľovi pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. 1600005572. S poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenia vznikla teda odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 4,40 eur (obyčajné cestovné podľa priloženého cenníka za vzdialenosť 83 km) a prirážku vo výške 30,- eur v zmysle bodu 4. cenníka č. 16 (časť úhrady) za cestu bez platného cestovného lístka.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobnému návrhu v časti istiny ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel, nakoľko dosiaľ nebolo v konaní preukázané, že by odporca navrhovateľovi vyfakturovanú sumu cestovného a prirážky spolu vo výške 34,40 eur zaplatil.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tým, že odporca riadne a včas žalovanú istinu neuhradil, dostal sa v zmysle § 517 ods. 1 OZ do omeškania a navrhovateľovi vzniklo v zmysle § 517 ods. 2 OZ právo na úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 15.10.2013 (deň nasledujúci po dni, kedy odporca využil služby navrhovateľa a cestoval vo vlaku bez platného cestovného lístka, pričom svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil), preto mu súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od navrhovateľom požadovaného dátumu až do zaplatenia.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 OSP, v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd plnú náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súdom priznané trovy konania vo výške 17,90 eur pozostávajú z trov zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eur a z výdavkov spojených s poštovným za zaslanie návrhu na súd vo výške 1,40 eur. Navrhovateľom uplatnenú položku 2,- eur za písomnú upomienku súd v rámci náhrady trov konania nepriznal, nakoľko tento poplatok za upomienku nepredstavuje trovy súdneho konania (tak ako bol uplatňovaný).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).