Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cob-151-2014.pdf
PDF · 66.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/151/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: B. O. X., X., F. 5, W., IČO: XX XXX XXX, zast. U.. S. O., X., R. 5, W., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. W., A.X.X.XXXX, U. XX, O., N. U.. L. D., vyššou súdnou úradníčkou E. X. O.-E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: N. A. X. M., Q. XX, F., IČO: XX XXX XXX, zast. U.. Y. P., advokátom, A.. X. 7, X., o zaplatenie 482,79 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.4.2012 č.k. 33Cb/132/2011-56 takto jednomyseľne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 482,79 eur s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 363,68 eur od 9.12.2006 do zaplatenia, žalobcovi priznal náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že dňa 4.2.2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu - Q. a.s. so žalovaným Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Q. F., na základe ktorej Q. a.s. otvorila a viedla bežný účet a poskytovala produkty a služby konta v zmysle Q. Q. a.s. pre depozitné produkty. V ten istý deň žalovaný podal žiadosť o kontokorentný úver. Dodatkom č. 1 k Zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru zo 4.2.2004 sa Q. a.s. zaviazala, že poskytne žalovanému kontokorentný úver tým, že umožní čerpanie povoleného debetu do sumy 6.000,- Sk. Čerpanie bolo povolené od 6.2.2004 do 5.2.2005.
Žalovaný povolený debet využíval, dostal sa do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru neplatil riadne a včas. Žalobca pokusom o zmier z 5.4.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak tento dlžnú sumu do vyhlásenia rozhodnutia nezaplatil. Uplatnená pohľadávka predstavuje sumu 482,79 eur, t.j. istina 363,68 eur a dohodnutý úrok 119,80 eur. Súd mal teda za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Q. F.. Nakoľko žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky, nezabezpečil na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte, Q. a.s. 12.7.2006 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Súd posúdil uplatnený nárok ako dôvodný podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a preto žalobe vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia odňal možnosť vedľajšiemu účastníkovi konať pred súdom a z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, že súd rozhodoval v spotrebiteľskej veci, kde je nevyhnutné aplikovať osobitnú úpravu spotrebiteľského práva upravenú v Občianskom zákonníku, ale aj v osobitných zákonoch garantujúcich práva spotrebiteľov. Podľa neho v tomto prípade išlo o uzatvorenie typovej zmluvy, a preto mal súd postupovať podľa § 54 ods. 1 OZ, v ktorom je uvedený zákaz, aby sa zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv odchýlili od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a zakazuje sa, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie. Porušenie tohto zákazu má totiž za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ.
Spotrebiteľské zmluvy pripravuje iba dodávateľ, pričom existuje veľké riziko, že by mohol meniť dispozitívnu úpravu právnej normy vo svoj prospech, pričom by nebral do úvahy záujmy spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR i súdov nižšieho stupňa.
Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 12.7.2006, a preto vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.
Žalobca navrhol odmietnuť odvolanie vedľajšieho účastníka.
Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
V prvom rade treba poznamenať, že vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Má teda aj právo podať odvolanie, o čom svedčí aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2014 sp. zn. Obdo 28/2013, ktorým Najvyšší súd SR rozhodoval o jeho dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27.2.2013 č.k. 3Cob/160/2012-96.
Súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odôvodnil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a nezaoberal sa tým, či v tomto prípade nemal postupovať podľa príslušných ustanovení Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a podľa § 54 ods. 1 OZ.
Okrem toho, ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Súd prvého stupňa však vedľajšiemu účastníkovi nedoručil žalobu ani jej prílohy.
Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa uvedený nedostatok odstrániť.
Napokon bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa s námietkou premlčania nároku žalobcu.
Len po odstránení vyššie uvedených nedostatkov a po postupe v naznačenom smere bude možné vo veci správne rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.