Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoP-45-2014.pdf
PDF · 72.89 KB
Case nature
Subarea
25CoP/45/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., F. XXXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73, v mene ktorej koná JUDr. Ladislav Magyerka, advokát a H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., K.. E. XXX/X, zast. JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 01. 07. 2014 č. k. 11P/102/2013-192, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. W., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 35 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01. 09. 2013, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. 09. 2011 č. k. 9C/254/2010-76 vo výroku o výživnom na maloletého. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 06. 2014 v sume 800 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od vykonateľnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. I. sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. U maloletého zmenu pomerov vzhliadol v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom sa mu výrazne zvýšili odôvodnené potreby a výživné v doteraz určenej výške nepostačuje na jeho výživu. V rámci odôvodnených potrieb maloletého súd prvého stupňa zohľadnil náklady na cestovné, vreckové, mobil, bývanie, stravu a oblečenie. Uviedol, že matke sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil príjem, pričom okrem pravidelného financovania potrieb maloletého sa na jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. V tejto súvislosti uviedol, že otec na maloletého prispieva len výživným, pričom nad rámec výživného neprispieva a s maloletým sa stretáva len sporadicky. Mal za to, že otec zo svojho priemerného čistého mesačného zárobku vo výške 1.000 eur je schopný prispievať na výživu maloletého bez ohrozenia svojej výživy a dotknutia svojej životnej úrovne. Konštatoval, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, na maloletého doteraz platil výživné v sume 35 eur mesačne a až od júna 2013 začal prispievať 70 eur mesačne, i keď v zahraničí bol už od konca roku 2011 a jeho príjem bol vyšší, ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Zvýšené výživné tak označil za primerané veku a potrebám maloletého, ktoré spolu s prídavkami, ako aj vyživovacou povinnosťou zo strany matky bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého bola približne rovnaká. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti určil od 01. 09. 2013, keďže maloletý od septembra začal navštevovať strednú školu, v dôsledku čoho sa mu zvýšili výdavky. Za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 06. 2014 zaviazal otca k doplateniu zročného výživného v sume 800 eura ( 150 eur x 10 mesiacov - 70 eur x 10 mesiacov, čo otec zaplatil ), ktorú sumu vzhľadom na jeho príjmy povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 35 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne od 01. 09. 2013. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež označil za nepreskúmateľné. Súdom prvého stupňa zvýšené výživné považoval vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom za vysoké, poukazujúc, že osobná starostlivosť matky už nie je vzhľadom na vek dieťaťa v takej miere, v akej bola v minulosti. Namietal, že súd prvého stupňa opomenul ďalšie jeho mesačné výdavky, a to výdavky na jedlo vo výške 200 eur, cestovné do práce vo výške 100 eur, výdavky na byt na Slovensku, na mobilný telefón, na životnú poistku vo výške cca 200 eur mesačne. Poukazoval tiež na jeho súčasný nepriaznivý zdravotný stav, z ktorého dôvodu je práceneschopný a na súčasnú nestabilnú výšku jeho mesačného príjmu. Zdôraznil, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil vždy riadne a včas. Vytkol súdu prvého stupňa, že pri určovaní výšky výživného neprihliadol na skutočnosť, že žije sám, pričom matka býva v spoločnej domácnosti s ich plnoletým synom, ktorý je zamestnaný a ktorý jej mesačne prispieva polovicou sumy, ktorú musí vynakladať na bývanie a s tým spojené náklady. Naviac mesačný príjem matky vo výške 800- 1100 libier je stabilný, pričom poberá i rodinné prídavky. Záverom namietal výšku mesačných splátok zaostalého výživného, keďže mu jeho príjem neumožňuje zaplatenie zaostalého výživného v splátkach po 200 eur mesačne.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Súdom prvého stupňa určenú výšku výživného označila za primeranú k veku a potrebám maloletého. Tvrdenia otca v jeho odvolaní označila za účelové. Uviedla, že otec má dostatočný až nadštandardný príjem a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že starší syn nie je povinný prispievať na výživu svojho mladšieho brata, keďže prvoradá je vždy vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Naviac starší syn má svoj vlastný život a svoje povinnosti, pričom povinnosťou otca ako rodiča je zabezpečiť maloletému minimálne takú životnú úroveň ako má on sám. Tvrdenia otca ohľadne jeho zvýšených výdavkov, nepriaznivého zdravotného stavu a nedostatočného príjmu považovala za účelové s cieľom vyhnúť sa jeho vyživovacej povinnosti.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Mal za to, že prvostupňový súd dostatočne prehodnotil materiálne zabezpečenie u oboch rodičov, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pričom pri určení výšky výživného vychádzal z objektívnych možností a schopností otca.
Písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 25. 08. 2014 otec oznámil súdu, že svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa berie v celom rozsahu späť.
Podľa § 207 ods. 2 OSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 207 ods. 3 OSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 222 ods. 1 OSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Späťvzatie odvolania je výlučne dispozitívny úkon účastníka konania, pri ktorom odvolací súd nerozhoduje o pripustení späťvzatia odvolania, ale odvolacie konanie iba zastaví.
V danom prípade odvolací súd s poukazom na prejav vôle otca, učinený dňa 22. 08. 2014, ktorým svoje odvolanie vzal späť, ako i na ust. § 207 ods. 2 a 3 OSP, odvolacie konanie zastavil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.