Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-183-2014.pdf
PDF · 64.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/183/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci odsúdeného F. N., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.09.2014 pod sp. zn. 30PP/108/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného F. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 30.01.2013 pod sp. zn. 2T/72/2012 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.05.2013 pod sp. zn. 2To/23/2013 podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného došlo predovšetkým z dôvodu, že v danom prípade absentuje formálna podmienka na podmienečné prepustenie, nakoľko odsúdený doposiaľ nevykonal dve tretiny uloženého trestu vyžadované ustanovením § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona. Naviac, z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného nie je na takej úrovni, aby bolo možné konštatovať, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. O tomto svedčí najmä to, že počas doterajšieho výkonu trestu bol dvakrát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol a ciele stanovené programom zaobchádzanie sa u neho plnia iba čiastočne.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený, ktorý v písomných dôvodoch uviedol, že nerozumie, prečo nemôže byť podmienečne prepustený, keď doposiaľ vykonal skoro 2 roky odňatia slobody. Vyslovil i nesúhlas s odsudzujúcim rozsudkom na základe ktorého vykonáva trest odňatia slobody, považuje ho za vykonštruovaný a nespravodlivý. Odsúdený na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie so zreteľom na jeho početnú rodinu, o ktorú sa mieni po podmienečnom prepustení vzorne starať.
Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že ods. F. N. v súčasnosti vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30.1.2013 pod sp. zn. 2T/72/2012 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 7.5.2013 pod sp. zn. 2To/23/2013 pre trestný čin podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v Trnave postupoval správne, pokiaľ žiadosti odsúdeného F. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel predovšetkým pre nesplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v ustanovení § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, a to zákonom ustanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia osoba, ktorá bola odsúdená za zločin, môže byť podmienečne prepustená až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 11 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b/ bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c/ nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Začiatok trestu mal odsúdený dňa 7.05.2013 a koniec trestu má mať dňa 07.05.2020.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvostupňový, že v prejednávanom prípade nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky výkonu dvoch tretín uloženého trestu potrebných pre naplnenie formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, keďže táto lehota vyprší až dňa 07.01.2018. V súvislosti s týmto preto krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozhodnutia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a keďže nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného F. N. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek l písm. c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.