Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/161/2014

Zmenené rozhodnutím 1Pc/22/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci navrhovateľa: P. U., P.. XX.X.XXXX, X. Y. X. XXXX/XX, XXX XX H. P. J., zastúpená splnomocneným zástupcom D.. G. U., P.. XX.X.XXXX, X. Y. X. XXXX/XX, XXX XX H. P. J., proti odporcovi: D. U., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. E. J. XXX/XX, XXX XX O., toho času bytom A. XX, XXX XX Ú., Č. Z., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 11P/112/2013-76 zo dňa 29. 1. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/161/2014-97 zo dňa 30. 10. 2014, zo sumy 140 eur mesačne na sumu 190 eur mesačne, počnúc od 1. 11. 2018 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa. II. Dlžné výživné odporcu za obdobie od 1. 11. 2018 do 31. 10. 2019 činí 600 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 31. 12. 2019. III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. A. nar. XX.X.XXXX a T. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov W.. U. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. A. Q. na K. XX/ XX a P. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Č. H. Ú. - E. XX F. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29.1.2014 č.k. -76 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 29.1.2014 č.k. -76 zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.4.2010 č.k. -22 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú A. zo 100 € na 140 € mesačne a na maloletého T. zo 100 E na 140 E mesačne od 1.9.2013, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.1.2014 na maloletú A. 200 € a na maloletého T. 200 € povolil otcovi splácať v 10 € mesačných splátkach pre každé dieťa, t.j. spolu 20 € mesačne s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i jednej splátky. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením, že jeho príjem nie je stabilný a jeho výplata za posledné tri mesiace neustále klesá z dôvodu nelichotivých hospodárskych výsledkov firmy v ktorej pracuje, od čoho je závislý. Spolu s odvolaním predložil opis mzdových listov za posledné tri mesiace. K úvahe súdu, že neakceptoval jeho hypotéku na splátky na auto vysvetlil, že bývať niekde musí a výška hypotéky je na úrovni akéhokoľvek nájmu za byt, taktiež vozidlo, ktoré spláca, je pre neho nevyhnutné práve k doprave do zamestnania a vykonávania zamestnania celkovo. V obci, kde býva, nie je žiadna dopravná obslužnosť. Výška výživného 140 € mesačne pre každé dieťa je pre neho likvidačná a pri takomto zvýšení mu neostávajú financie na stravu a ošatenie, ale ani na dopravu do zamestnania. Poukázal aj na to, že by mu hrozila exekúcia zo strany veriteľov. Nevie, prečo matka detí uvádzala náklady na štúdium na fakulte zdravotníctva už pred tromi rokmi, keď teraz tvrdí, že študuje v druhom ročníku. Nie je v jeho silách dávať darčeky, keď mu nie je umožnený kontakt s deťmi zo strany matky. Pripomenul, že do dnešného dňa vždy platil výživné včas a v plnom rozsahu, ako mu súd určil.

Matka maloletých detí vo vyjadrení konštatovala, že otec je na tom finančne lepšie, ako ona pri jej príjme 600 € mesačne, keď zabezpečuje výživu dvoch maloletých detí. Otec vlastní rodinný dom, auto a motorku. Je bezdetný a pri kúpe týchto nehnuteľností si bol vedomý svojich finančných možností a aj toho, že má dve deti, na ktoré má vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že je vlastníčkou jednoizbového bytu, nemá žiadnu hypotéku a ani nemá odvahu si pri svojom plate nejakú zobrať. V tejto súvislosti uviedla, že aj ona by rada deťom zabezpečila lepšie životné podmienky a kúpila väčší byt. Myslí na ich budúcnosť, keď platí deťom poistky, školné, krúžky, synovi každoročne liečenie a pravidelne absolvuje s ním kontroly v Nemocnici s poliklinikou v Žiline a v Košiciach, nevlastní ani osobné motorové vozidlo, ktoré by aj jej uľahčilo dochádzanie do práce, ale hlavne na kontroly zdravotného stavu syna mimo bydliska. Otec detí žije s priateľkou v rodinnom dome, nemajú vyživovaciu povinnosť a nájom a hypotéky splácajú spoločne. K svojmu štúdiu uviedla, že bakalárske štúdium štandardne trvá tri roky a magisterské štúdium dva roky. Zamestnávateľ jej uložil podmienku absolvovať toto štúdium, aby si udržala svoju pozíciu staničnej sestry a mohla robiť len denné služby v trojsmennej prevádzke. Jej náklady na toto štúdium sú 700 € školné ročne a ďalšie výdavky sú spojené s dochádzkou na skúšky a prednášky. Zdôraznila, že otec ju opustil v šiestom mesiaci tehotenstva s druhým dieťaťom, odvtedy sa nestretli, nikdy ju nekontaktoval, hoci má číslo mobilného telefónu už dvanásť rokov rovnaké. Synovi neurčil ani meno, ktoré mu nakoniec určoval Okresný súd v Spišskej Novej Vsi. Nezúčastnil sa žiadneho súdneho pojednávania o výživnom a nebol prítomný ani na rozvodovom konaní. Stále mení adresy, pri každom pojednávaní sa zatajuje, nepreberá zásielky, ktoré sú mu doručované buď cez zamestnávateľa, políciu alebo exekútora. Deti otca vôbec nepoznajú a ten si mohol stretnutia s deťmi určiť cestou súdu, ale o to by musel mať záujem on. Momentálne platí výživné načas a v plnom rozsahu a priložila kópiu exekúcie EX475/2009-3, z ktorej vyplýva, že mu dlhoval 2.966,20 € a plateniu výživného od roku 2006 do roku 2009 sa vyhýbal.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú A. a maloletého T.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 140 € mesačne pre maloletú A. a 140 € mesačne pre maloletého T. je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné 140 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4,6 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej A. a maloletého T. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, ktorá sa o deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 140 € mesačne od 1.9.2013, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje takzvanú valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust.

Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd tiež poznamenáva, že otec neprejavuje záujem o maloleté dieťa napriek tomu, že prejav otcovskej lásky si skutočne nevyžaduje žiadne finančné prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec okrem platenia výživného si neplní žiadnu z ostatných rodičovských práv a povinností upravených Zákonom o rodine. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu súdom určeného výživného. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.