Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-26-2014.pdf
PDF · 82.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar. X.XX.XXXX, G. 9, T., aktuálne bytom 17 Q.l C., O. S., L. O., K. 7, T., zast. JUDr. Janou Piatnicovou, advokátkou, Tehelná 4, Gelnica proti odporcom: 1./ G. J., nar. X.X.XXXX, G. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu, 2./ T. J., nar. XX.X.XXXX, G. 9, T., aktuálne bytom XX Q. C., O. S., L. O., K. 7, T., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Ľudmily Raffáčovej, Mäsiarska 4, Košice, v konaní, o prípustnosti zapretia otcovstva, takto
rozhodol:
Okresný súd Košice II p r i p ú š ť a konanie o zapretie otcovstva, ktoré svedčí G. J., nar. X.X.XXXX, k E. J., nar. X.XX.XXXX.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 41P/223/2013-14 zo dňa 8.1.2014 bol Úrad Práce sociálnych vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka v tom čase maloletého navrhovateľa, oprávneného ho zastupovať pri podaní návrhu na začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva k matrične zapísanému otcovi. V odôvodnení uvedeného podania je uvedené, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, otca G. J. a matky T.y J., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/164/1997 zo dňa 21.3.1997, právoplatným 17.7.1997, rozvedené. Osobnú starostlivosť o dieťa v čase po rozvode vykonávala matka, ktorá sa v čase rozhodnom pre splodenie syna intímne stýkala výlučne s ňou označovaným biologickým otcom dieťaťa E. J., nar. XX.XX.XXXX. Tzv. matičnému otcovi prináleží iba zákonná domnienka otcovstva svedčiaca v čase narodenia maloletého manželovi matky. Zároveň p. J. nejavil o dieťa počínajúc jeho narodením žiadny záujem, nakoľko z titulu trvalo rozvrátených manželských vzťahov s matkou mal vedomosť, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Neskôr na žiadosť bývalej manželky udelil písomný súhlas k zmene priezviska maloletého, pričom o predmetnej veci právoplatne rozhodol Obvodný úrad Košice, č. A/2010/05542 dňa 17.5.2010. Matka dieťaťa uzatvorila druhé manželstvo, teda manželstvo s ňou označovaným biologickým otcom syna dňa 24.5.2003. V návrhu o ustanovenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, uviedla, že syn nie je s jej bývalým manželom dlhodobo v žiadnom kontakte. Naopak, s ňou označovaným biologickým otcom má vytvorený citový vzťah. Samotné dieťa vníma terajšieho manžela matky ako svojho biologického otca, ktorý sa aktívne podieľa na výkone jeho výchovnej starostlivosti. Matka sa aktuálne so svojím manželom a dieťaťom zdržiavajú v Írsku. Otec sa v čase rozhodovania o zmene priezviska dieťaťa v máji 2010 pravdepodobne zdržiaval vo Veľkej Británii (EN 3 4DA, B., R., I D. Y. O.), o jeho aktuálnom bydlisku však Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice nemá žiadnu vedomosť.
Dňa 4.2.2014 podal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice na tunajší súd žiadosť na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktorý okrem vyššie uvedeného skutkového stavu odôvodnil záujmom vtedy maloletého dieťaťa poznať svojich biologických rodičov, keďže odporcom v 1. a 2. rade uplynula zákonná lehota na zapretie otcovstva.
Vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 11.3.2014, odporkyňa v 2. rade uviedla, že s návrhom súhlasí. Okrem opisu skutkového stavu (rovnakého ako v žalobe), uviedla, že maloletý E. J., mal v čase rozvodu matky s domnelým otcom iba jeden rok, a teda na G. J. sa ani nepamätá, ani si s ním nemohol vybudovať citový vzťah. Takisto uviedla, že v čase narodenie navrhovateľa už neviedla s odporcom v 1. rade intímny život. Otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste nejavil žiadny záujem o svojho syna, nakoľko vedel, že to nie je jeho biologický syn. Od istého času si dieťa vybudovalo citový vzťah k biologickému otcovi. Podľa názoru matky je v záujme dieťaťa oboznámiť sa so skutočnosťou, kto je jeho biologický otec a tiež aby bol zosúladený stav otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva, pretože tieto skutočnosti majú priamy súvis s citovým mentálnym a morálnym vývinom maloletého dieťaťa, ktorý sa nevie zorientovať v tom, že ho vychováva biologický otec ale v rodnom liste má za otca uvedeného odporcu v 1. rade. S odporcom v 1. rade dieťa neudržiava žiaden styk a rovnako odporca v 1. rade o neho nejaví žiadny záujem.
Súdu sa nepodarilo zistiť súčasnú adresu odporcu v 1. rade a preto mu ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.
V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, opatrovníčky odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade.
Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 uviedla právna zástupkyňa navrhovateľa, že navrhovateľ sa pripája k návrhu, ktorý podal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v čase, keď bol navrhovateľ ešte maloletý a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.
Právna zástupkyňa odporkyne v 2. rade na rovnakom pojednávaní uviedla, že odporca v 1. rade nie je otcom dieťaťa a preto je potrebné zosúladiť stav evidovaný na matričnom úrade so skutočnou pokrvnou líniou.
Na otázku súdu právne zástupkyne účastníkov konania uviedli, že odporca v 1. rade nie je biologickým otcom navrhovateľa a navrhovateľ od narodenia žije s biologickým otcom a teda vytvárajú harmonické rodinné prostredie. Účastníci nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 51 ods. 1 (Zákona č. 94/1963 Zb. o rodine platný do 1.4.2005), Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Otcovstvo odporcu v 1. rade vo vzťahu k navrhovateľovi vyplynulo zo znenia § 51 ods. 1 (Zákona č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine), pretože odporca v 1. rade bol v čase narodenia navrhovateľa manželom matky navrhovateľa. T.j. za odporcu bol podľa prvej domnienky otcovstva určený manžel matky.
Z vykonaného dokazovania (zhodné vyjadrenia účastníkov konania) vyplýva, že biologickým otcom navrhovateľa nie je odporca v 1. rade, ale zrejme je ním E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnej dobe manželom odporkyne v 2. rade (t.j. matky navrhovateľa). Odporkyňa v 2. rade je v súčasnej dobe manželkou zrejmého biologického otca navrhovateľa, pričom tento sa ako manžel matky navrhovateľa aj priamo podieľa na výchove navrhovateľa. Z rozhodnutia Obvodného úradu v Košiciach zo dňa 17.5.2010 č. k. A/2010/05542, ktorým bola povolená zmena priezviska navrhovateľa z „J.“ na „J.“ je zrejmé, že odporca v 1. rade s touto zmenou súhlasil.
Zo všetkých týchto skutočností dostatočne vyplýva, že je v záujme navrhovateľa, aby bol aj po uplynutí zákonnej lehoty podaný návrh na zapretie otcovstva a aby bol ako jeho otec určený jeho skutočný biologický otec. Obidvom odporcom už uplynula ich zákonná lehota určená na podanie návrhu na zapretie otcovstva, čo vyplýva zo znenia § 88 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Na základe uvedených skutočností súd podľa § 96 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o návrhu navrhovateľa na pripustenie podania jeho návrhu na zapretie otcovstva rozhodol tak, že jeho podanie pripustil, nakoľko určil, že tento návrh je v záujme navrhovateľa. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku má navrhovateľ právo podať návrh na zapretie otcovstva.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Žiadny z účastníkov konania nenavrhol rozhodnúť o jeho trovách konania (respektíve o trovách vôbec nijako nenavrhol rozhodnúť). Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na znenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania vôbec nerozhodoval, pretože o trovách sa rozhoduje iba na základe návrhu účastníkov konania.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môžu účastníci konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.