Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/155/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. I. nar. XX.X.C. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov R. I. nar. XX.XX.C. bývajúceho v X. Q. U. I.. Č.. XX a J. I. nar. XX.XX.C. bývajúcej v X. Q. S. I.. Č.. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 16.1.2014 č.k. -77 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 16.1.2014 č.k. -77 znížil výživné otca pre mal. X. I. nar. XX.X.C. počnúc dňom 1.1.2013 do budúcna zo 100 € na 50 € mesačne, ktoré výživné otca zaviazal platiť matke do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -39 z 31.5.2010. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania. Dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zmene pomerov u otca maloletej, ktorý od 12.1.2012 prerušil živnosť v dôsledku ukončenia mandátnej zmluvy, na základe ktorej pracoval pre spoločnosť S. &. Š. s.r.o., čím stratil zdroj svojho príjmu a od toho času je nezamestnaný. Konštatoval, že k strate zamestnania otca nedošlo jeho zavinením, čo bolo dokazovaním preukázané. Konajúci súd ďalej uviedol, že otec sa nemôže zamestnať ani v odbore, ktorému sa vyučil, t.j. v odbore stolárstvo, pretože doteraz v tomto odbore nikdy nepracoval a nemá prax. Z toho dôvodu nemohol konajúci súd vychádzať z potencionality jeho príjmov. Jeho skutočný príjem predstavuje od podania návrhu na zníženého výživného príležitostné odmeny z brigádnickej činnosti a od novembra 2013 dávka v hmotnej núdzi 62,50 €. Skutočnosť, že otec sa nevyhýba plateniu vyživovacej povinnosti konajúci súd považoval aj to, že od júna 2013 platil otec výživné po 100 €, ktoré dosahoval z príjmu z brigádnickej činnosti, na základe čoho dospel k predpokladu, že pokiaľ otec bude mať finančné prostriedky, na maloletú prispeje aj vyššou sumou výživného, a preto nemožno v danom prípade vyvodiť záver, že otec sa úmyselne vyhýba získať zamestnanie, aby neplatil vyššie výživné alebo aby nezaplatil dlh z hypotekárneho úveru. Konajúci súd vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že otec chová domáce zvieratá a exotické vtáctvo, avšak nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by z týchto chovov mal finančný prospech. Preto konajúci súd uviedol, že ak je schopný zabezpečiť starostlivosť o domáce zvieratá a exotické vtáctvo a financovať poistné na auto, musí byť aj naďalej schopný platiť výživné vo výške 50 €, avšak nie vo výške 100 € ako mu bolo doteraz určené. Z uvedeného dôvodu návrhu otca o zníženie výživného vyhovel len čiastočne a znížil výživné zo 100 € na 50 € mesačne, čo v danom prípade považoval konajúci súd za primerané všetkým okolnostiam v danej veci.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh otca na zníženie výživného v plnom rozsahu zamietol. Vyslovila presvedčenie, že otcovi nič nebráni v tom, aby sa znovu zamestnal, a mal pravidelný mesačný príjem. Vyslovila presvedčenie, že otec maloletej si žije nad pomery, chová exotické vtáctvo, psov, platí poistku za auto, preto môže byť schopný platiť aj výživné v pôvodnej výške.

Kolízny opatrovník a otec sa písomne k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na to, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré predniesla už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pre úplnosť dodáva, že zmenou v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1, 2, 4 a 6, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova a hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol, ak v danom prípade znížil výživné na sumu 50 € mesačne, ktorú na základe vykonaného dokazovania a zistení všetkých okolností nevyhnutných pre rozhodnutie o znížení výživného, považoval za primerané a dostatočné. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že otec maloletej nie vlastným zavinením stratil zamestnanie, t.č. je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €. Nevyhovel návrhu otca, ktorý žiadal znížiť výživné na 30% životného minima, pretože správne prihliadol na ostatné okolnosti daného prípadu, a to skutočnosť, že otec zabezpečuje rozsiahlejší chov domácich zvierat, exotického vtáctva a naďalej drží vo vlastníctve osobné motorového vozidlo, s ktorým má finančné náklady. Konajúci súd správne konštatoval, že ak otec je schopný zabezpečiť čo i len brigádnickými činnosťami túto starostlivosť, musí byť schopný platiť výživné vo výške 50 € mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a práve pomery otca, na ktoré sa odvolával v návrhu o zníženie výživného určením výživného na 50 € mesačne napriek tomu, že potreby maloletého dieťaťa by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade v ust. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o znížení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu určeného výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.