Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-155-2014.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. I. nar. XX.X.C. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov R. I. nar. XX.XX.C. bývajúceho v X. Q. U. I.. Č.. XX a J. I. nar. XX.XX.C. bývajúcej v X. Q. S. I.. Č.. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 16.1.2014 č.k. 18P 29/2013-77 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 16.1.2014 č.k. 18P 29/2013-77 znížil výživné otca pre mal. X. I. nar. XX.X.C. počnúc dňom 1.1.2013 do budúcna zo 100 € na 50 € mesačne, ktoré výživné otca zaviazal platiť matke do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 42C 7/2010-39 z 31.5.2010. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania. Dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zmene pomerov u otca maloletej, ktorý od 12.1.2012 prerušil živnosť v dôsledku ukončenia mandátnej zmluvy, na základe ktorej pracoval pre spoločnosť S. &. Š. s.r.o., čím stratil zdroj svojho príjmu a od toho času je nezamestnaný. Konštatoval, že k strate zamestnania otca nedošlo jeho zavinením, čo bolo dokazovaním preukázané. Konajúci súd ďalej uviedol, že otec sa nemôže zamestnať ani v odbore, ktorému sa vyučil, t.j. v odbore stolárstvo, pretože doteraz v tomto odbore nikdy nepracoval a nemá prax. Z toho dôvodu nemohol konajúci súd vychádzať z potencionality jeho príjmov. Jeho skutočný príjem predstavuje od podania návrhu na zníženého výživného príležitostné odmeny z brigádnickej činnosti a od novembra 2013 dávka v hmotnej núdzi 62,50 €. Skutočnosť, že otec sa nevyhýba plateniu vyživovacej povinnosti konajúci súd považoval aj to, že od júna 2013 platil otec výživné po 100 €, ktoré dosahoval z príjmu z brigádnickej činnosti, na základe čoho dospel k predpokladu, že pokiaľ otec bude mať finančné prostriedky, na maloletú prispeje aj vyššou sumou výživného, a preto nemožno v danom prípade vyvodiť záver, že otec sa úmyselne vyhýba získať zamestnanie, aby neplatil vyššie výživné alebo aby nezaplatil dlh z hypotekárneho úveru. Konajúci súd vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že otec chová domáce zvieratá a exotické vtáctvo, avšak nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by z týchto chovov mal finančný prospech. Preto konajúci súd uviedol, že ak je schopný zabezpečiť starostlivosť o domáce zvieratá a exotické vtáctvo a financovať poistné na auto, musí byť aj naďalej schopný platiť výživné vo výške 50 €, avšak nie vo výške 100 € ako mu bolo doteraz určené. Z uvedeného dôvodu návrhu otca o zníženie výživného vyhovel len čiastočne a znížil výživné zo 100 € na 50 € mesačne, čo v danom prípade považoval konajúci súd za primerané všetkým okolnostiam v danej veci.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh otca na zníženie výživného v plnom rozsahu zamietol. Vyslovila presvedčenie, že otcovi nič nebráni v tom, aby sa znovu zamestnal, a mal pravidelný mesačný príjem. Vyslovila presvedčenie, že otec maloletej si žije nad pomery, chová exotické vtáctvo, psov, platí poistku za auto, preto môže byť schopný platiť aj výživné v pôvodnej výške.
Kolízny opatrovník a otec sa písomne k odvolaniu matky nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na to, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré predniesla už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pre úplnosť dodáva, že zmenou v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1, 2, 4 a 6, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova a hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol, ak v danom prípade znížil výživné na sumu 50 € mesačne, ktorú na základe vykonaného dokazovania a zistení všetkých okolností nevyhnutných pre rozhodnutie o znížení výživného, považoval za primerané a dostatočné. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že otec maloletej nie vlastným zavinením stratil zamestnanie, t.č. je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €. Nevyhovel návrhu otca, ktorý žiadal znížiť výživné na 30% životného minima, pretože správne prihliadol na ostatné okolnosti daného prípadu, a to skutočnosť, že otec zabezpečuje rozsiahlejší chov domácich zvierat, exotického vtáctva a naďalej drží vo vlastníctve osobné motorového vozidlo, s ktorým má finančné náklady. Konajúci súd správne konštatoval, že ak otec je schopný zabezpečiť čo i len brigádnickými činnosťami túto starostlivosť, musí byť schopný platiť výživné vo výške 50 € mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a práve pomery otca, na ktoré sa odvolával v návrhu o zníženie výživného určením výživného na 50 € mesačne napriek tomu, že potreby maloletého dieťaťa by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade v ust. § 132 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o znížení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu určeného výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.