Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-90-2014.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa: G. Y., Q.. XX. XX. XXXX, U. W. XX, XXX XX U. U., Š. K. Y. N., proti odporcovi: R. Y., Q.. XX. XX. XXXX, U. H. XX, XXX XX U. U., Š. K. Y. N., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľa výživné vo výške 190,00 eur mesačne počnúc dňom 04. 07. 2014, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/16/2003-24 zo dňa 31. 03. 2003, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľa sumou 33,19 eura. Zaostalé výživné od 04. 07. 2014 do 30. 10. 2014 vo výške 627,24 eura j e p o v i n n ý odporca zaplatiť v mesačných splátkach po 100,00 eur spolu s bežným výživným od novembra 2014 do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 04. 07. 2014 sa navrhovateľ domáhal uloženia mu povinnosti prispievať pravidelne od októbra 2014 mesačne sumou 270,00 eur na výživné. Zároveň žiadal o doplatenie sumy 540,00 eur za mesiace február až september a o jednorázový príspevok na začiatku štúdia vo výške 75,00 eur.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, navrhol určiť mu vyživovaciu povinnosť vo výške 200,00 eur mesačne.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 10. 2014, na ktorom po vykonanom dokazovaní z prednesov zástupkyne navrhovateľa a odporcu zistil nasledujúci skutkový stav: Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi bola naposledy súdom určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16C/16/2003-24 zo dňa 31. 03. 2003, ktorým bol odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa výživným v sume 33,19 eura (1 000,00 Sk) mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Účastníci sa ústne dohodli na zmene uvedeného rozsudku, a to tak, že po dovŕšení 15 roku veku navrhovateľa prispieval odporca na výživné po 66,00 eur mesačne. V roku 2011, keď navrhovateľ začal študovať na vysokej škole, platil navrhovateľ odporcovi mesačne výživné vo výške 200,00 eur. Vo
februári 2014 sa odporca dozvedel, že navrhovateľ prestal chodiť do školy, a preto mu výživné nijakou sumou neprispieval. V súčasnosti je navrhovateľ študentom tretieho ročníka denného bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2014/2015, nakoľko toto štúdium presahuje štandardnú dĺžku štúdia, je povinný uhradiť školné vo výške 900,00 eur za akademický rok. Príjmy navrhovateľa sú príležitostné, a to rôznymi brigádami. V súčasnosti z dôvodu štúdia nie je z jeho strany možné zabezpečiť si trvalý príjem. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľ uviedol vo výške 55,00 eur za mobil a tablet, 160,00 eur za stravné, 55,00 eur na ubytovanie, jednorázové výdavky predstavujú nákup skrípt na vysokú školu vo výške 40,00 eur a električenka vo výške 35,00 eur. Priemerný mesačný zárobok odporcu za obdobie od 01. 08. 2013 do 31. 07. 2014 je vo výške 1 249,52 eura mesačne. Odporca je zamestnancom Vojenského útvaru 1054 Vlkanová, Sliač. Navrhovateľovi pravidelne platil mesačné poplatky na futbal, pravidelne sa s navrhovateľom stretával, všetky akcie syna platili s bývalou manželkou, matkou navrhovateľa na polovicu. Na začiatku štúdia na vysokej škole, odporca prispieval na štúdium sumou 200,00 eur. V roku 2012 na pracovný pobyt v USA požičal odporca navrhovateľovi 1 000,00 eur a 1000,00 eur mu na tento pobyt daroval. Požičané peniaze navrhovateľ odporcovi nevrátil. Okrem toho prispieval navrhovateľovi aj rôznymi darmi, napríklad notebook v cene asi 300,00 eur, bicykel 700,00 eur. V roku 2013 prispel sumou 500,00 eur na dovolenku v Taliansku a mnoho iných príspevkov. V máji 2014 si odporca založil vlastnú rodinu, stará o svoju 72 ročnú matku, u ktorej aj býva a nemá vyriešené vlastné bývanie. Matka navrhovateľa podľa daňového priznania za obdobie roku 2013 vykázala príjmy z podnikania z inej zárobkovej činnosti a z prenájmu vo výške 13 340,00 eur, výdavky vo výške 7 512,60 eura, čím základ dane za rok 2013 bol 5 827,40 eura.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodinne, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodinne, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodinne, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodinne, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodinne, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Nakoľko návrh bol doručený súdu dňa 04. 07. 2014, pričom navrhovateľ je plnoletou osobou, mohol súd rozhodovať o jeho návrhu len na zmenu stanoveného výživného odo dňa podania návrhu.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene vývoja životných nákladov, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa. Naposledy bolo výživné na navrhovateľa určené v roku 2003, keď mal navrhovateľ 11 rokov. V súčasnej dobe, vzhľadom k tomu, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, došlo aj k zvýšeniu jeho životných nákladov. Súd pri výške navrhovateľom uvedených nákladov, zohľadnil aj tú skutočnosť, že školné za štúdium v akademickom roku 2014-2015 je povinný zaplatiť z dôvodu, že prerušil ročník štúdia, a teda presahuje štandardnú dĺžku štúdia. Mnohé z výdavkov uvádzaných navrhovateľom, napríklad vo výške 55,00 eur za mobil považuje súd za neprimerane vysoké vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ nemá v súčasnosti možnosť sám sa živiť. Vzhľadom na primerané životné náklady navrhovateľa a výšku príjmu odporcu, súd považoval za primerané sumu zvýšeného výživného 190,00 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zaostalé výživné od 04. 07. 2014 do 30. 10. 2014 vo výške 627,24 eura zaviazal súd odporcu zaplatiť v mesačných splátkach po 100,00 eur mesačne spolu s bežným výživným od novembra 2014 až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko ani jeden z účastníkov náhradu trov konania nepovažoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.
v Banskej Bystrici dňa 30. 10. 2014