Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-23-2014.pdf
PDF · 109.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: M., zastúpený opatrovníčkou R. súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 278,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. januára 2012 č.k. 15C/171/2011-41, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania vo výške 74,09 eura, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania HKP legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 278,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 257,38 eura od 6.8.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 147,12 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (Benefical Finance, a.s.) poskytol odporcovi úver vo výške 264,89 eura (7.980 Sk) a odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 11,22 eura (338 Sk). Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvných podmienok podľa článku 4 sa účastníci dohodli, že právny predchodca navrhovateľa je oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že sa odporca dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok a jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu právny predchodca navrhovateľa dňa 24.4.2008 od zmluvy odstúpil so splatnosťou celej pohľadávky ku dňu 28.4.2008 s tým, že pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 278,69 eura (8.395,81 Sk), ktorá pozostáva z dlžnej istiny v sume 187,28 eura (5.642 Sk), z úroku z
úveru v sume 21,31 eura (641,99 Sk), zo zmluvnej pokuty za omeškanie s platením splátok v sume 49,79 eura (1.499,97 Sk) a zo zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy v sume 20,31 eura (611,86 Sk). Poukázal na to, že spotrebiteľský úver je asynalagmatický záväzok, teda záväzok jednostranne zaväzujúci, pri ktorom príjemca musí vrátiť predmet plnenia tomu, kto ho poskytol, a preto v prípade odstúpenia od zmluvy a povinnosti účastníkov zmluvy vrátiť si vzájomné plnenie nemožno hovoriť, že práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako tak sú vzájomne podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, keď bola zmluva zrušená. V danom prípade sa jedná o jednostranne zaväzujúci záväzok. Vzhľadom na to, že odporca odo dňa odstúpenia od zmluvy žiadnu čiastku z dlžnej sumy neuhradil, a ani v konaní nepreukázal, že by pohľadávka navrhovateľa zanikla iným spôsobom, súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy navrhovateľovi. Súd prvého stupňa tak zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 278,69 eura. Ďalej súd priznal navrhovateľovi v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. i úrok z omeškania uplatnený navrhovateľom vo výške 8,50 % ročne zo sumy 257,38 eura od 06. 08. 2008 až do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, navrhovateľovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 163,62 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatok za návrh v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 147,12 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal za 4 úkony právnej služby (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, 3. podanie návrhu na súd a 4. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011), jeden úkon po 27,89 eura (vrátane DPH). Ku každému úkonu priznal režijný paušál vo výške 7,41 eura . Keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom DPH, priznal mu 20% DPH.
Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania. Uviedol, že v uvedenej právnej veci je kauzálnym a skutkovým základom spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že ide o formulárovú (typovú, resp. štandardnú) zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom navrhovateľa (postupcom), ktorej obsah pred jej uzavretím odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť. Mal za to, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom, založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase uzavretia zmluvy, je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. V tejto súvislosti dodal, že spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu SR. Keďže právny predchodca navrhovateľa dňa 24.04.2008 od zmluvy odstúpil, nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné podmienky, pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje . V danom prípade tak má navrhovateľ nárok na vydanie sumy reálne vyplateného úveru titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil dňa 24.04.2008, splatnosť nastala dňa 28.04.2008 , treba nárok navrhovateľa považovať v celom rozsahu za premlčaný podľa § 107 OZ a aj podľa § 101 OZ, keďže návrh na súd podal až dňa 22.09.2011,t.j. po uplynutí premlčacej doby. S poukazom na uvedené vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi. Záverom si uplatnil aj náhradu trov konania vo výške 82,07 eura.
Opatrovníčka odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OZ odmietnuť. Bol toho názoru, že vedľajší účastník má podľa ust. § 201 OSP právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Vzhľadom na to, že medzi odporcom a Združením zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nim, odvolanie vedľajšieho účastníka je možné považovať za podané neoprávnenou osobou.
Obdobný právny názor vyjadril aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 9Co/259/2012. Podľa názoru navrhovateľa postavenie vedľajšieho účastníka je odlišné v tom, že aj keď koná vo vlastnom mene, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka. Vedľajší účastník môže podať odvolanie iba ak takéto právo má účastník, jeho lehota je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. Ďalej uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník, avšak koná iba sám za seba. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Z uvedeného dôvodu mal za to, že na námietku premlčania vznesenú odporcom nemožno prihliadnuť, keďže ju vzniesla neoprávnená osoba. V tomto smere dodal, že nárok uplatňovaný v tomto konaní premlčaný nie je. V danom prípade je predmetná zmluva absolútnym obchodnom a preto je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ohľadne priznania náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka uviedol, že ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba podľa § 220 OSP zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť.
Odvolací súd písomným podaním zo dňa 08.10.2014 (č.l. 108) vyzval v zmysle ust. § 213 ods. 2 OSP navrhovateľa, opatrovníčku odporcu a vedľajšieho účastníka na možnú aplikáciu použitia ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2014 (zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku), k použitiu ust. § 101 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Právny zástupca prevzal predmetnú výzvu dňa 14.10.2014 a v lehote určenej odvolacím súdom na písomnú výzvu nereagoval. Rovnako tak vedľajší účastník na strane odporcu , ktorý prevzal predmetnú výzvu dňa 14.10.2014 , na uvedenú výzvu nereagoval. Opatrovníčka odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2014 uviedla, že ak uvedené ustanovenia a ich aplikácia je v prospech odporcu v konaní, súhlasí, aby sa v predmetnej veci aplikovali ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2014 (zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku), k použitiu ust. § 101 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ svojím návrhom, doručeným prvostupňovému súdu dňa 22.09.2011, sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 187,28 eura, úrokov vo výške 21,31 eura a zmluvnej pokuty vo výške 70,10 eura, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 257,38 eura od 06.08.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 27.09.2006 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa (Benefical Finance, a.s.) s odporcom zmluvu o osobnom úvere č. 15377005, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Obchodné podmienky. Odporca súhlas s obsahom zmluvy a s Obchodnými podmienkami vyjadril vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe uvedenej zmluvy sa právny predchodca zaviazal poskytnúť odporcovi úver a odporca sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 11,22 eura. Odporca však dohodnutý splátkový kalendár nedodržal a dostal sa do omeškania , čím došlo k zosplatneniu úveru a právny predchodca navrhovateľa v súlade s čl. 4 Obchodných podmienok od zmluvy odstúpil a to písomným podaním zo dňa 24.04.2008, pričom určil lehotu na plnenia dňa 28.04.2008. Pohľadávka predstavovala ku dňu odstúpenia sumu 278,69 eura, pozostávajúcu z istiny úveru v sume 187,28 eura, z riadneho úroku z úveru v sume 21,31 eura, zo zmluvnej pokuty za omeškanie s platením splátok v sume 49,79 eura a zo zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy v sume 20,31 eura. Odporca odo dňa odstúpenia od zmluvy dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31.12.2007
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 15377005 zo dňa 27.09.2006 uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Benefical Finance, a.s.) a odporcom za spotrebiteľskú a správne aplikoval na právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2006 (č.l. 15) vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na tomto závere nič nemení ani označenie v záhlaví predmetnej zmluvy , že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatváraná podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka od účinnosti tohto zákona t. j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah aj napriek tomu, že zmluva odkazuje na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon aj podľa ust. § 52 ods. 2 tretia veta OZ v znení účinnom od 01.04.2014 sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka aj odstúpenie právneho predchodcu navrhovateľa od zmluvy. Keďže v danom prípade právny predchodca písomným podaním zo dňa 24.04.2008 (č.l. 17) platne odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 15377005 zo dňa 27.09.2006, došlo odstúpením od zmluvy k zrušeniu predmetnej zmluvy od samého začiatku. Týmto odstúpením tak zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vyplývajúce pre nich zo zrušenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľovi po odstúpení od úverovej zmluvy, ktorá sa v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila s účinkami od začiatku (ex tunc), tak vzniklo právo na vrátenie poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s bezdôvodným obohatením tak vznikla povinnosť odporcovi vrátiť navrhovateľovi sumu získaného majetkového prospechu, spočívajúceho v poskytnutých finančných prostriedkoch vo výške 264,89 eura (7.980,-Sk).
Z obsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu nad všetky pochybnosti vyplýva, že vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol v odvolacom konaní námietku premlčania, s ktorou vyjadrila súhlas aj opatrovníčka odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu, preto sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 3 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho plynutia, začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je potrebné posudzovať premlčanie nároku navrhovateľa ohľadne doby, tak ako to vyplýva z ust. § 107 ods. 1 OZ s tým, že počiatok jej plynutia je potrebné stanoviť dňom splatnosti úveru, ktorá nastala dňom 28.04.2008. Z uvedeného vyplýva, že dátum začiatku plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po splatnosti úveru, a posledný deň tejto doby je daný uplynutím dvoch rokov od dátumu začiatku plynutia premlčacej doby. V danom prípade bol posledným dňom dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia deň 29.04.2010. Ak potom navrhovateľ podal návrh na súde prvého stupňa až dňa 22.09.2011, uplatnil si svoj nárok po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a pretože vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol právne relevantným spôsobom námietku premlčania, s ktorou vyjadrila súhlas aj opatrovníčka odporcu odvolací súd nemohol premlčané právo navrhovateľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ).
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Odvolací súd dodáva, že účelom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods.4 OSP má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník s tým, že ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vedľajší účastník tak nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade vedľajší účastník pomáha odporcovi v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod.. Podstavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho podstavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V danom prípade opatrovníčka odporcu vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 92 spisu) vyjadrila súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu, v ktorom vzniesol námietku premlčania.
Odvolací súd v danej veci zohľadnil aj novú právnu úpravu sledujúcu cieľ ochrániť spotrebiteľa vyjadrenú v ust. § § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá ukladá súdu aj bez návrhu zohľadniť premlčanie uplatneného nároku.
Vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ako aj s poukazom na ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorú je súd povinný prihliadnuť aj v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 224 ods. 2 OSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadal.
O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 74,09 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a odvolanie zo dňa 27.08.2012), podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.06.2013. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. je 23,24 eura (vychádzajúc z tarifnej hodnoty 278,69). K odmene patrí aj režijný paušál v celkovej výške 15,26 eura, t.j. 2 x 7,63 (§ 16 ods. 3) a daň z pridanej hodnoty ( 20 % zo sumy 46,48 + 15,26) v
sume 12,35 eura (§ 18 ods. 3). Za účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka považuje odvolací súd sumu 74,09 eura (2x 23,24 + 2 x 7,63+ 12,35) z titulu právneho zastúpenia. Navrhovateľ je povinný zaplatiť prisúdené trovy právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.