Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-174-2014.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/174/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí a rodiny v X. pracoviskom v E. dieťaťa rodičov L. K. nar. 8.X.XXXX bývajúcej v J. č. XX/B v E. a F. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. nad K. č. d. XX zastúpeného opatrovníkom Mgr. Viktorom Lišuchom pracovníkom Okresného súdu Rožňava v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31.1.2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu 100 € mesačne od 1.1.2013 matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 1.300 € za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2014 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 90. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Proti výroku o určení výživného a dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej minimálne výživné, konkrétne 28 € od 1.1.2013 s odôvodnením, že nie je v jeho zárobkových schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej viac. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného zo zárobku, do ktorého započítal aj cestovné náhrady, ktoré sú určené výlučne pre jeho osobnú potrebu na pracovných cestách. Konštatoval, že tieto cestovné náhrady - diéty reálne počas služobných ciest spotrebuje na stravu, hygienu a osobné potreby, preto nie je z nich schopný si nič ušetriť. Zdôraznil, že jeho mesačný príjem je 440 €, z ktorého nie je možné priznať 1/4 z titulu výživného pre maloletú Q., ktorá ešte nie je školopovinná a má iba päť rokov. Konštatoval, že matka poberá na maloletú Q. v Nemecku, kde s ňou momentálne žije, prídavky 184 € mesačne, ktoré podľa jeho názoru v plnom rozsahu postačujú na odôvodnenie všetkých potrieb maloletej. Vyjadril názor, že určené výživné bude zdrojom pre uspokojovanie potrieb matky maloletej. V tejto súvislosti uviedol, že Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom z 13.3.2014 zvýšil výživné pre jeho syna F., ktorý je stredoškolákom z 50 € na 80 € mesačne, pričom vychádzal u neho z rovnakého príjmu, ako konajúci súd pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom. Pretože má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére F., na výživu ktorej prispieva 80 € , po určení výživného pre maloletú Q. mu po zaplatení výživného pre všetky tri deti zostane pre jeho vlastné potreby iba 180 €. V závere odvolania uviedol, že počas spolužitia s matkou maloletej Q. nakúpil potrebné veci, konkrétne zariadenie do bytu, kde bývala aj matka s maloletou preto tvrdenia matky pred konajúcim súdom, že maloletej Q. nedal nič, sú nepravdivé. Vyjadril presvedčenie, že výživné v rozsahu 100 € nemá reálne opodstatnenie, nie je primerané jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam a tiež podstatne prevyšuje odôvodnené potreby maloletej Q., ktorá má iba päť rokov. V závere odvolania
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Matka vo vyjadrení otca uviedla, že nesúhlasí s výživným navrhovaným otcom, t.j. 28 € mesačne, pretože maloletá je v období intenzívneho rastu a iba oprava zubov maloletej, ktoré mala poškodené, ju stála 500 €. Vyjadrila názor, že pre ňu je zdravie maloletej na prvom mieste a výživné určené súdom prvého stupňa je primerané, z ktorého ona pre seba nič nespotrebuje.
Výrok rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného 100 € mesačne. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú Q., v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie výroku o určení výživného a o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkým relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 100 € pre maloletú Q., vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané jej odôvodneným potrebám, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a tiež reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, pričom zohľadňuje skutočnosť, že otec si z cestovných náhrad uspokojí takmer všetky svoje odôvodnené potreby, t.j. stravu, hygienu a ostatné osobné potreby a po zaplatení výživného pre všetky osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, mu zostane ešte 180 € mesačne, ako to v odvolaní sám uviedol. Z uvedeného je zrejmé, že otcovi zostane po uspokojení všetkých svojich potrieb takmer dvojnásobok určeného výživného, pričom jeho odôvodnené potreby sú už stabilizované a maloletá Q. je v období intenzívneho fyzického a psychického rozvoja, preto sú jej odôvodnené potreby podstatne vyššie ako jeho. Pokiaľ sa otec snažil presvedčiť odvolací súd o opaku, odvolací súd uvádza, že je povinný usmerniť si svoje výdavky tak, aby neohrozoval plnenie vyživovacej povinnosti, pretože výživné má podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Na závere o správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani zistenie, že matka poberá rodinné prídavky v Nemecku pre maloletú v rozsahu 184 € mesačne, pretože po zohľadnení jej príjmu v rozsahu 200 € mesačne ak by ich nemala, odôvodňovalo by to určenie výživného v ešte väčšom ako v určenom rozsahu, nakoľko by nemohla dopĺňať ani v minimálnom rozsahu zdroj výživy maloletej Q.. Je nesporné, že výživné v rozsahu 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,3 € nepostačuje na uspokojovanie všetkých potrieb maloletej, medzi ktoré patria nielen potreby, ktoré matka deklarovala v priebehu konania, ale aj pomerná časť nájomného, strava, hygienické a čistiace prostriedky a podobne. Pokiaľ by mal otec prispievať na výživu maloletej minimálne výživné ako navrhol, podiel matky na výživnom by sa neúmerne zvýšil, pretože by musela dopĺňať zdroj výživy maloletej minimálne v rozsahu 200 €, čo predstavuje jej celomesačný zárobok. Pokiaľ ide o počiatok plnenia výživného, konajúci súd postupoval zákonne, ak zaviazal otca plniť si vyživovaciu povinnosť od 1.1.2013 (od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka podala návrh), pretože už vtedy boli splnené podmienky na jej určenie, nakoľko rodičia prestali spolu žiť v decembri 2012, ktorá skutočnosť bola medzi nimi nesporná a otec neprispieval na výživu maloletej. V súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd k odvolacím námietkam otca uvádza, že jeho príjem zistený súdom prvého stupňa v rozsahu 1.492,31 € vrátane cestových náhrad, rozhodne zodpovedá
určenému výživnému pre maloletú Q. v rozsahu 100 € mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zamestnávateľom vyplatená náhrada stravného je síce zo zákona určená na pokrytie výdavkov na stravu počas výkonu práce, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje bežné životné podmienky otca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie ako to už bolo vyššie uvedené a je notoricky známou skutočnosťou, že práve vyplácanie cestovných náhrad je hlavným stimulom pre vykonávanie práce vodiča diaľkovej kamiónovej dopravy, pretože z týchto finančných prostriedkov je možné ušetriť a úspory následne zlepšujú majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že za takéhoto skutkového stavu, je otec schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu, a preto je možné od neho spravodlivo žiadať, aby takýto štandard umožnil aj svojim maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade so zásadou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež dodáva, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku ho nerobí nesprávnym a nezákonným. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.