Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-34-2014.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou vo veci starostlivosti o maloletého : K. M., nar. XX.XX.XXXX bytom I. XXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti manželom K. L. nar. XX.XX.XXXX a X. L., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom I. XXX, dieťa rodičov: matka X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, toho času I., W. D. XX, otec B. M. nar. XX.XX.XXXX bytom I. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom JUDr. Imrichom Hlavičkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Komárno o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 11P 45/09-19 zo dňa 17.03.2009 v časti výšky výživného na maloletého K. M., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že z v y š u j e výživné na maloletého zo strany otca ako aj zo strany matky zo sumy 24,50 eur mesačne u oboch rodičov na výšku 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately doručil dňa 25.02.2014 na tunajší súd podnet na začatie konania o zvýšenie výživného s poukazom na to, že od jej poslednej úpravy nastala zmena pomerov. Uznesením 12P 34/2014-6 zo dňa 14.03.2014 súd začal v predmetnej veci konanie podľa § 81 O. s. p. bez návrhu.
Opatrovník otca ako aj stará matka dieťaťa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané dňom 08.10.2014, svoju neúčasť neospravedlnili. Z týchto dôvodov súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania žiadal výživné zvýšiť zo strany matky ako aj otca najmenej na minimálnu výšku predstavujúcu 30 % zo životného minima.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom starého otca, matky, oboznámil sa s pripojenými správami, dokladmi, spisom 11P 45/09 a zistil tento skutkový a právny stav.
Zo spisu 11P 45/09 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 17.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.04.2009, počnúc od 01.02.2009 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojím starým rodičom K. L. nar. XX.XX.XXXX a X. L. nar. XX.XX.XXXX obaja bytom I. XXX a obaja rodičia boli zaviazaní na platenie výživného vo výške 24,50 mesačne počnúc od 01.02.2009. V čase tejto úpravy boli rodičia dieťaťa nezamestnaní, ich príjem v konaní preukázaný nebol.
K. L. uviedol, že od času posledného rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti býva s maloletým aj s manželkou v spoločnej domácnosti, osobne zabezpečujú jeho starostlivosť. Maloletý navštevuje 2 triedu SOŠ v C. H., do školy dochádza týždenne, býva na internáte, za ktorý mesačne zaplatia okolo 50,- eur, okrem toho stravu v škole v rozpätí od 10,- do 20,- eur. Maloletý platené krúžky nenavštevuje. Je zdravý. Majetkové pomery rodičov dieťaťa mu nie sú známe.
Matka dieťaťa uviedla, že u terajšieho zamestnávateľa pracuje od roku 2013 s tým, že pracovnú zmluvu z júna 2014 má na dobu neurčitú. Pracuje 2-3 hodiny denne a zarobí mesačne od 60,- do 70,- eur. Okrem toho poberá dávku v hmotnej núdzi pre celú rodinu vo výške 170,- až 200,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželom C. B., ktorý je nezamestnaný, z ich manželstva pochádza mal. U., nar. XX.XX.XXXX.
Súčasný príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť, podľa oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v súčasnosti nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Naposledy túto poberal v období od 01.01.2004 do 31.03.2004, v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obecný úrad Kamenín bližšie údaje o majetkových pomeroch otca nepozná.
Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zák. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o rodine, je súd pri rozhodovaní o zmene výživného povinný posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúceho rozhodnutia, prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy o výživnom (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Ďalej súd musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie
len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného na maloletého je dôvodný. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov, od ktorého času sa výrazne zvýšili výdavky na maloletého, keďže vzrástli jeho potreby, či už na ošatenie, stravu, ako aj iné jej nevyhnutné potreby už aj vzhľadom na to, že nastúpil na strednú školu. Pomery na strane matky sa výrazne nezmenili, matka maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a zárobku vo výške 60,- - 70,- eur mesačne. Súčasný príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť. Vychádzajúc zo súčasných pomerov matky, ako aj otca napriek zmene, ktorá nastala na strane dieťaťa, nebolo možné z ich strany priznať dieťaťu vyššie výživné ako v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, pričom životné minimum je stanovené v zákona č. 601/2003 Z,z. o životnom minime a v súčasnosti uvedených 30 % predstavuje 27,13 eur. Táto suma sa každý rok aktuálne upravuje. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výživné v minimálnej výške je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťa, ktoré je odkázané na jeho výživu a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, čo znamená, že takéto výživné musí súd určiť aj sociálne odkázanému rodičovi, pokiaľ mu povinnosť na platenie výživného vznikla. Z týchto dôvodov súd zvýšil výživné na maloletého tak ako je uvedené vo výroku rozsudku počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci
sa tohto práva výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.