Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-60-2009.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/60/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a prísediacich Márii Golubcovej a Ing. Viery Mičurovej, v obnovenom konaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2014, v trestnej veci obvinenej S. L. rozhodol
rozhodol:
Obvinená
S. L., nar. XX.XX.XXXX I. K., trvale bytom K. Č.. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,
na základe viny, ktorá bola právoplatne potvrdená rozsudkom Okresného súdu K.Š., sp. zn. XT/XX/ XXXX zo dňa 27.04.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Y., sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 29.01.2013,
sa odsudzuje
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, kedy súd u nej zistil jednu priťažujúcu okolnosť, za použitia § 38 odsek 7 Trestného zákona a § 41 odsek 2 a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zrušujú sa výroky o trestoch uložené jej rozhodnutím Okresného súdu K. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 06.05.2013, právoplatným dňa 06.05.2013, a Okresného súdu J. S. J. I., sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 05.04.2013, právoplatným dňa 05.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 27.04.2011 boli S. L. a S. G. uznaní vinnými zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné. S. L. súd uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Rozsudkom Krajského súdu Y., sp. zn. XTo/XX/XX zo dňa 29.01.2013 bol podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušený citovaný rozsudok Okresného súdu K. vo vzťahu k S. L. v celom rozsahu, a táto bola uznaná vinnou a bol jej podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň boli zrušené výroky o trestoch uložené jej rozhodnutiami Okresného súdu K., sp. zn. XT/XX/XXXX a sp. zn. XT/XX/XXXX.
Na základe S. L. podaného návrhu na obnovu konania, doručeného na Okresný súd K. dňa 18.03.2014, rozhodoval vo veci iný senát Okresného súdu K..
Tento uznesením sp. zn. XNt/X/XXXX zo dňa 11.06.2014 povolil obnovu konania S. L. a zrušil rozsudok Krajského súdu Y., sp. zn. XTo/XX/XXXX v časti výroku o treste.
Zároveň uznesením sp. zn. XNt/X/XXXX zo dňa 11.06.2014 zobral S. L. do väzby, podľa § 403 Trestného poriadku a § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, pričom lehota väzby jej začala plynúť dňa 19.06.2014.
Na základe právoplatne povolenej obnovy konania pokračoval súd na hlavnom pojednávaní v pôvodnej trestnej veci, vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2014 súd vykonal dokazovanie k výmere trestu tým, že oboznámil pripojené spisové materiály a listinné dôkazy.
Z doplneného dokazovania bolo zistené, že S. L. bola doposiaľ 4 krát súdne trestaná. V prípade podmienečného trestu odňatia slobody sa osvedčila zo zákona, a jeden nepodmienečný trest odňatia slobody vykonala. V dvoch prípadoch bolo u nej upustené od potrestania, s poukazom na pôvodne jej uložený 8 ročný trest odňatia slobody, a to Krajským súdom Trnava.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľky, jej pomery, a možnosť jej nápravy.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 odsek 7 Trestného zákona ustanovenia odsek 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 odsek 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
U obžalovanej S. L. bola zistená jedna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, teda že bola už za trestný čin odsúdená.
U obžalovanej S. L. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť z okolností uvedených v § 36 Trestného zákona.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchanými dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 odsek 2 veta prvá Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pri ukladaní trestu obžalovanej súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby uvedenej v § 189 odsek 2 Trestného zákona, kde pre zločin vydierania možno uložiť trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.
Súd túto trestnú sadzbu upravil podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom ustanovenie § 38 odsek 4, odsek 7 Trestného zákona.
S poukazom na skutočnosť, že ukladal trest ako trest súhrnný, zrušoval teda aj predchádzajúce rozhodnutia uložené jej súdmi v minulosti, a ukladal trest za skutky, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, pohyboval sa preto v upravenej trestnej sadzbe a to v rozmedzí štyri roky až trinásť rokov štyri mesiace (asperačná zásada).
Trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Týmto je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých mal pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak voči ďalším občanom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Obžalovanej súd z vyššie uvedených dôvodov uložil trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože takýto trest považoval súd s poukazom na mieru narušenosti obžalovanej, ako aj celkové okolnosti tohto prípadu, následok na zdraví poškodeného, a surový spôsob vykonania tohto skutku S. L. so zbraňou za primeraný, spravodlivý a zároveň aj potrebný na nápravu obžalovanej, berúc do úvahy tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.
Keďže súd ukladal trest ako súhrnný, bolo potrebné zrušiť výroky o trestoch, uložené obvinenej rozhodnutiami Okresného súdu K. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX a Okresného súdu J. S. J. I., sp. zn. XT/ XXX/XXXX.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.