Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-141-2014.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: G. N., narodený X.X.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - Ľ. N., narodená XX.X.XXXX bytom X. XXX a otec - Y. N., narodený XX.X.XXXX bytom T. O. XXX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému G., takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého G. N., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 150 eur, dňom 15.04.2014, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého G. za obdobie od 15.04.2014 do 31.10.2014 v sume 900 euro je otec povinný splácať v 25 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.11.2014 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.4.2014 žiadala matka maloletého G. o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti , otca zaviazať prispievať na výživu maloletého mesačne 300 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka je na rodičovskej dovolenke, otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého.
Na pojednávaní matka uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada aby súd rozhodol v zmysle jej písomne podaného návrhu, s tým, že žiada aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého od podania návrhu sumou 150 eur.
Otec s návrhom matky v časti výšky výživného nesúhlasil a pred dožiadaným Okresným súdom v I. uviedol, že je ochotný platiť maximálne 70 eur, robí v lese , keď prší tak vtedy nerobí.
Kolízny opatrovník odporučil súdu návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť, matka sa o maloletého riadne stará.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletého, potvrdením o poberaní rodinných prídavkov a rodičovského príspevku, zápisnicou o výsluchu otca pred
dožiadaným OS I., daňovým priznaním otca za rok 2013, písomnou správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov na strane matky, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Maloletý G. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením oboch rodičov na matrike, potom ako boli uskutočnené testy DNA, dovtedy otec otcovstvo odmietal uznať. Od narodenia maloletého prispel otec na výživu maloletého sumou 120 eur, osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva matka sama, pokiaľ otec maloletého pracoval v X. tak syna navštevoval a od januára 2014 sa vrátil späť na T. a odvtedy nie sú rodičia v osobnom kontakte iba si telefonujú, otec neprispieva na výživu maloletého.
Maloletý G. je vo veku 1,5 roka, je zdravý, plienkovaný, nebol dojčený. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu cca 250 eur, finančne jej vypomáha matka .
Matka je slobodná, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 euro a rodinné prídavky 23,10 euro, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletým býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome, kde užívajú samostatnú izbu. Na bývanie v súčasnosti matka neprispieva, nakoľko na to nemá finančné prostriedky. Matka na pojednávaní uviedla, že otec maloletého je živnostník, jeho príjem je cca 1000 eur mesačne , býva u svojho otca a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, ktorú skutočnosť sa matka dozvedela od brata odporcu
Otec sa na pojednávanie nedostavil, o termíne pojednávania bol upovedomený pri výsluchu súhlasil aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, a preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca v zmysle ust. § 101 ods.2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) a vo svojej výpovedi dňa 14.8.2014 pred dožiadaným OS I. uviedol, že je slobodný, nemá iné vyživovacie povinnosti, žiaden majetok nevlastní, je SZČO podniká od 1.7.2012 s mesačným príjmom 700 eur, predtým bol dobrovoľne nezamestnaný a to od 1.4.2012 do 30.6.2012, nič nevlastní, býva s otcom náklady cca 100 eur na bývanie, je zdravý, so synom sa nestretáva doposiaľ prispel na výživu maloletého 200 eur, ďalej si uhrádza odvody cca 200 eur, benzín 120-130 eur mesačne, reťaze 14-15 eur týždenne a stravné 10 eur na každý deň.
Z daňového priznania otca za rok 2013 súd mal preukázané že príjmy za rok 2013 boli v sume 8 741,52 eur výdavky 4 701,60 eur, základ dane +4 039,92 eur.
V písomnej správe zo šetrenia v rodine maloletého kolízny opatrovník uviedol, že matka s maloletým G. žijú v rodinnom dome ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky, v dome žije aj starý otec maloletého. Matka s maloletým majú k dispozícií samostatnú priestrannú izbu, ktorá je zariadená jednoduchým nábytkom, maloletý ma detskú postieľku, skriňu na osobné veci a hračky. Izba je vykurovaná keramickou pieckou, maloletý vyrastá vo veľmi skromných sociálnych , bytových aj ekonomických podmienkach, matka bola do júna 2014 ( do pojednávania na súde) s otcom v telefonickom kontakte, odvtedy otec nezdvíha telefón.
Podľa §-u 36 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §- ov 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky §-u 62 , §-u 65 a §-u 75 Zákona o rodine, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, o maloletého sa od narodenia stará matka sama za pomoci svojich rodičov. Otec doposiaľ prispel na výživu maloletého sumou 120 eur (otec uviedol sumu 200 eur, ktoré tvrdenie nevydokladoval). Zo strany matky je o maloletého riadne postarané napriek tomu, že maloletý vyrastá v skromných sociálnych podmienkach . Matka zo svojho rodičovského príspevku a rodinných prídavkoch - jediného zdroja príjmu matky, nedokáže finančne zabezpečiť všetky potreby maloletého, nakoľko otec si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní. Súd vychádzal pri určovaní výšky výživného s priemerných mesačných výdavkov na maloletého , ktoré matka vyčíslila na sumu cca 250 eur , z príjmu oboch rodičov a zohľadnil celodennú osobnú starostlivosť matky o maloletého preto neurčil výšku výživného ktorá by pokrývala polovicu mesačných nákladov na maloletého a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur od 15.4.2014. Otcov príjem zo živnosti je postačujúci na to aby sa podieľal na výške výživného na ktorú ho súd zaviazal. Je nepochopiteľné že zo svojho príjmu otec matke od narodenia maloletého poukázal sumu 120 eur a celú osobnú ako i finančnú starostlivosť presunul otec na matku. Súd sa nestotožnil s návrhom otca aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 70 eur, ktorá suma vzhľadom na vek a potreby dieťaťa by bola nepostačujúca (sumu 70 eur matka minie počas mesiaca iba na plienky pre maloletého) a pokiaľ by otec k jeho zákonnej vyživovacej povinnosti i do budúcna pristupoval takto nezodpovedne naďalej by ohrozoval zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého Tomáša. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vyplýva priamo zo zákona, je to ich zákonná povinnosť a je to právo dieťaťa, rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. S poukazom na uvedené súd návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel.
Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 15.4.2014 do 31.10.2014 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 900 eur . Zročné výživné súd povolil matke splácať v 25 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle §-u 160 ods. 1 O.s.p. O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč.zák.)
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. l písmeno a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods.l O.s.p., § 81 ods.l O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.. Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.