Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cpr/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky N.. X. G., nar. X.X.XXXX, bytom L., X. X, právne zastúpená Evou Petránovou Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Prešove, Puškinova 16, proti odporcovi freka - marketing s.r.o., IČO: 46 591 290, so sídlom v Stupave, Cementárska 15, v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá, takto

rozhodol:

určuje, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.6.2013 medzi navrhovateľkou a odporcom trvá,

odporca je povinný nahradiť navrhovateľke mzdu za obdobie od 1.7.2013 do 31.10.2013 vo výške 1.200 Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 6.8.2013 zo sumy 400 Eur až do zaplatenia, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 400 Eur od 6.9.2013 do zaplatenia, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 400 Eur od 6.10.2013 do zaplatenia a s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 400 Eur od 6.12.2013 až do zaplatenia,

odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 414,59 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 4.11.2013 domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer medzi ňou a odporcom stále trvá, a že je odporca povinný zaplatiť mzdu za obdobie od 31.7.2013 do 31.10.2013 vo výške 400 Eur mesačne s príslušným úrokom z omeškania a k náhrade trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu 30.6.2013 a to pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou jedného mesiaca počnúc 1.7.2013. 26.8.2013 bola navrhovateľke predložená dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013, ktorú navrhovateľka nepodpísala. Taktiež jej bola 1.9.2013 predložená dohoda o vykonaní práce na dobu určitú od 1.9. do 31.12.2013, ktorú taktiež navrhovateľka nepodpísala. Ku dňu 31.8.2013 odhlásil odporca zo sociálnej a zdravotnej poisťovne navrhovateľku napriek tomu, že s ňou právoplatne neukončil pracovný pomer. Navrhovateľka má za to, že pracovný pomer naďalej trvá. 30.10. navrhovateľka vyzvala odporcu na prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou. Navrhovateľke neboli doručené žiadne doklady o ukončení pracovného pomeru a nebola jej doručená výpoveď z pracovného pomeru. Neexistuje žiaden listinný dôkaz o skončení pracovného pomeru, teda má za to, že pracovný pomer trvá.

Na pojednávaní v júni 2014 navrhovateľka potvrdila, že sa u odporcu zamestnala 1.7.2013 na trvalý pracovný pomer. Pracovala ako telemarketingová pracovníčka, dostala mobilný telefón a dohodovala termíny pre obchodného zástupcu. To bolo obsahom jej práce. V čase júl - august vykonávala 40 až 50 hovorov denne. Koncom augusta jej bola ponúknutá zmena pracovného pomeru na dohodu s tým, že by nebola vyplácaná fixnou mzdou 400 Eur, ale len z obratu 0,4 %, čo bolo pre ňu neakceptovateľné. 25.9. išla na liečenie, potom bola PN. V septembri už nevykonávala reálne prácu pre odporcu, ale ten pracovný pomer stále trval. Komunikovali spolu e-mailom. Koncom októbra odporcovi vrátila telefón. Mzda jej nebola vyplatená žiadna.

Konateľ odporcu V. G. K. na pojednávaní potvrdil, že u nich navrhovateľka pracovala od 1.7. do 30.8.2013. Jej náplňou bolo dohodnúť termíny pre obchodného zástupcu. Absolvovala školenie na začiatku práce a jej povinnosťou bolo pracovať tak, aby telefonovala denne 4 až 5 hodín a bolo podstatné, aby navrhla aspoň 4 termíny denne. Odporca však uviedol, že navrhovateľka nemala v práci takmer žiadne úspechy. K 30.8. si dal urobiť výpis hovorov, ktorý založil do spisu zo služobného mobilu. Z toho vyplýva, že 55 % týchto hovorov bolo súkromného charakteru. To znamená, že navrhovateľka nevykonávala prácu tak, ako mala. K 30.8. zamestnávali 20 telefonistiek na Slovensku a k 30.8. sa menil pracovný pomer na dohodu. Za tým účelom bolo aj v L. školenie. Tohto školenia sa ale navrhovateľka nezúčastnila, pretože si sama od seba v auguste vybrala 2 týždne dovolenky, na čo ale nemala nárok a zamestnávateľ ju nepodpísal. Keď sa vrátila, tak regionálna manažérka pani L. ju volala, aby prišla podpísať túto zmluvu. Najprv s tým súhlasila, dokonca on bol pri telefonickom rozhovore, keď telefonovala s riaditeľkou v U.. Dohodu ale nepodpísala, od septembra ju nedokázali zastihnúť. V septembri už neurobila žiaden výkon pre firmu. Okolo 15. - 16. bol s ňou okamžite zrušený pracovný pomer. Bolo je to povedaná ústne a poslané e-mailom. Podľa odporcu jej to bolo doručené aj poštou.

Odporca uviedol, že čiastočne uznáva iba ten nárok na vyplatenie mzdy za obdobie júl - august. Firma však mala problémy, mala ísť do konkurzu, takže časť tej mzdy by navrhovateľke vyplatil. Odporca ďalej poukazoval na to, že navrhovateľka bola upozornená e-mailom, že nepracuje tak, ako by mala. Stále poukazoval na výpis z hovorov, že musí dohodnúť aspoň 4 termíny, teda absolvovať denne aspoň 40 až 50 hovorov. Ak sa súd pozrie na výpis, tak zistí, že takmer vôbec nepracovala. Súkromné čísla sa opakujú niekoľkokrát denne. Telefón bol služobný, platila ho spoločnosť. Súkromné hovory sa z neho vykonávať nemohli.

Navrhovateľka na výpoveď odporcu reagovala, že okrem telefonovania pracovala aj e-mailom a v teréne. S obchodným zástupcom urobila kontrakty za 1.800 Eur, ktoré ale neboli zrealizované, pretože firma sa dostala do finančných problémov. Dokonca koncom augusta jej odporca poslal ďakovný list za spoluprácu, a že je s prácou spokojný. Čo sa týka súkromných hovorov, tak absolvovala 1 až 2 denne. Tie čísla, ktoré sa pravidelne opakujú, tak to sú čísla na sekretárku do U., do W., alebo na obchodného zástupcu z firmy. Sú to pracovné telefonáty. Dovolenku poslala e-mailom, dohodla sa predtým s obchodným zástupcom, ktorý ju pustil. Keďže vo firme nebola žiadne reakcia na ten e-mail, považovala to, že na dovolenku môže ísť.

Odporca uviedol, že všetky zmluvy, ktoré mali s telefonistkami sa preklopili na dohodu o vykonaní práce a je pravdou aj to, že navrhovateľka túto zmluvu nepodpísala.

Navrhovateľka stále poukazovala, že tvrdenie odporcu ohľadne jej práce sú irelevantné, pretože neexistuje žiadny písomný doklad, ktorý by upozorňoval navrhovateľku na nedodržanie pracovnej disciplíny a najmä neexistuje reálna výpoveď z pracovného pomeru a už vôbec nie doručená výpoveď z pracovného pomeru.

Za účelom predloženia listinného dôkazu zo strany odporcu, že takáto výpoveď z pracovného pomeru existuje, a že bola navrhovateľke doručená v zmysle , súd odročil pojednávanie.

Na druhom pojednávaní vo veci 29.10.2014 odporca uviedol, že z poštového riaditeľstva nedostali žiadnu odpoveď, či bola pani G. doručená zásielka. Uviedol, že sekretárka, ktorá to vybavovala, doručila e-mailom výpoveď navrhovateľke. Keďže u nich už nepracuje, nie je schopný zistiť, či to poslala poštou a nie je v stave zabezpečiť tento dôkaz súdu. Navrhovateľka na záver uviedla, že odporca napriek tomu,

za sľuboval, že jej zaplatí aspoň časť mzdy, nezaplatil jej ani jedno euro. Nepredložil platnú výpoveď z pracovného pomeru, preto má za to, že ďalšie dôkazy nie je podstatné preukazovať.

Napriek upozorneniu súdu, že nebola predložená výpoveď z pracovného pomeru, účastníci uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Právny zástupca navrhovateľky z dôvodov uvádzaných vyššie trval, že pracovný pomer stále trvá a navrhuje žalobe vyhovieť. Odporca na záver len podotkol, že nikoho nezaujíma, čo predložil súdu, že výpisy z telefónnych hovorov dokladujú to, že navrhovateľka reálne pre odporcu nepracovala a bola jej daná výpoveď ústne aj e-mailom, tak nerozumie tomu, prečo by mal zaplatiť za niečo, čo navrhovateľka nerobila.

Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru, alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý je oprávnený zamestnávateľ aj zamestnanec. Na základe výpovede sa pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby ustanovenej v § 62. Podmienkou platnosti výpovede je to, že musí mať písomnú formu a musí sa doručiť druhému účastníkovi. Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede, ich nesplnenie zákon spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu. Doručenie výpovede druhému účastníkovi podľa § 38 podmieňuje jej platnosť a má význam z hľadiska plynutia výpovednej doby, ako aj splnenia podmienky ustanovenej v § 63 ods. 4. Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Doručovať možno na pracovisku zamestnanca, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý, alebo

prostredníctvom poštového podniku formou doporučenej zásielky. Výpoveď sa považuje za doručenú vtedy, ak ju poštový podnik vrátil zamestnancovi alebo zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

V tomto konaní základnou otázkou bolo, či vôbec k výpovedi zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi došlo. Odporca tvrdil, že dal navrhovateľke výpoveď ústne a poslal ju e-mailom. Súd poskytol odporcovi dostatočný časový priestor, aby zabezpečil súdu dôkaz, že výpoveď bola urobená v zmysle citovaných ustanovení a teda, že bola písomná (mala formu písomnosti, nie e- mailu), a že bola doručená v zmysle citovaných zákonných ustanovení a teda priamo zamestnancovi, alebo prostredníctvom pošty. Tento dôkaz však odporca nezabezpečil. Navrhovateľka už v podanom návrhu 4.11.2013 uviedla, že jej žiadna výpoveď zo strany zamestnávateľa doručená nebola. S poukazom na to, že odporca ako zamestnávateľ nedodržal základnú podmienku úspešnej výpovede a to znamená jej písomnú formu doručenú zamestnancovi, súd teda návrhu navrhovateľky vyhovel, pretože nebola splnená základná podmienky v zmysle .

Všetky ďalšie skutočnosti, ktoré boli uvádzané zo strany odporcu, boli pre posúdenie tohto prípadu irelevantné, keďže sa súd nemohol zapodievať obsahom výpovede, keďže výpoveď navrhovateľke nebola ani daná.

Navrhovateľka si uplatnila aj náhradu mzdy za obdobie od 1.7.2013 do 31.10.2013 vo výške 400 Eur mesačne, teda za 3 mesiace.

Odporca nepoprel, že mzdu navrhovateľke nevyplatil. Výšku mzdy mal súd preukázanú z pracovnej zmluvy, kde bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 400 Eur. Preto súd návrhu navrhovateľky v zmysle citovaných zákonných ustanovení vyhovel, zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1.7. do 31.10. 2013 vo výške 1.200 Eur aj s úrokom z omeškania, ktorý si navrhovateľka uplatnila v súlade s výplatným termínom, jednotlivých miezd v zákonnej výške 5,5 %.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania a to za 5 úkonov právnej pomoci

- 31.10.2013 - príprava a podanie veci,

- 20.12.2013 - odvolanie proti uznesenie,

- 16.6.2014 - účasť na súdnom pojednávaní,

- 29.10.2014 - účasť na súdnom pojednávaní,

- 29.10.2014 - návrh na predbežnú vykonateľnosť á 60,07 Eur za 2 úkony v roku 2013 a v roku 2014 á 61,87 Eur za 3 úkony + režijný paušál 2 x 7,81 Eur a 3 x 8,04 Eur. Spolu 345,49 Eur + 20 % DPH - 69,10 Eur. Spolu trovy konania 414,59 Eur.

Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľky úkon - návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol podaný v ten istý deň ako podanie žaloby, nadväzoval na ňu, súd to považuje ako jeden úkon (spísanie a podanie žaloby, ako aj podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia). Taktiež nepriznal úkon - vyjadrenie v súlade s uznesením okresného súdu, keďže bolo len procesného charakteru, ako aj vyjadrenie k predloženým dôkazom, ktoré bolo tiež len procesného charakteru a neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti pre konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.