Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-323-2014.pdf
PDF · 69.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/323/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: H+H SERVICE, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, IČO: 44 809 140, pre vymoženie 1,888,40 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora S.. I. U.Á., N. N. I. G., I. X, pod sp. zn. EX 1508/2010, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. apríla 2013, č.k. 2Er/419/2010-16 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7. júla 2014 č.k. 2Er/419/2010-30 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 22.apríla 2013, č.k. 2Er/419/2010-16 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „exekučný súd“) zo dňa 7. júla 2014 č.k. 2Er/419/2010-30 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 47,03 € do 3 dní od (nadobudnutia) právoplatnosti tohto uznesenia.
O zastavení exekúcie rozhodol na základe „návrhu“ súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku (účinného do 31.okóbra 2013 - poznámka odvolacieho súdu) z dôvodu, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinného, voči ktorému sú vedené viaceré exekučné konania a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku, v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a na ich náhradu zaviazal oprávnenú. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce : 1/ z odmeny podľa § 14 ods.1 vyhlášky minimálna odmena 33,19 €; 2/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky a to poštovného v sume 6 € (2x 1,40 €, 2x 1,60 €); 3/ 20% DPH vo výške 7,84 €. Spolu takto súd priznal trovy exekúcie vo výške 47,03 € (33,19 € + 6 € + 7,84 €).
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 6 € (2 € za telekomunikačné výdavky, 2 € archivácia, 2 € spotrebný materiál) z dôvodu, že tieto náklady sú zahrnuté v samotnej odmene súdneho exekútora a telekomunikačné výdavky neboli v spise žiadnym spôsobom preukázané. Uviedol, že poštovné krátil zo sumy 80,80 € na sumu 6 €, nakoľko týmto výdavkom zodpovedali priložené doručenky v exekútorskom spise.
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že dňa 23.5.2012 mu oprávnená oznámila, že dňa 17.5.2012 bola na jej účet povinným pripísaná úhrada vo výške 513,20 €. Žiadal preto, aby mu boli priznané trovy na základe vymoženej pohľadávky podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi priznať v sume 83,77 € ako sumu, ktorá činí rozdiel medzi odmenou z vymoženej pohľadávky a odmenou určenou súdom.
Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu súhlasila s výškou trov priznaných exekučným súdom.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).
Výrok o zastavení exekúcie odvolaním napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Odvolacie námietky súdneho exekútora nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia ohľadom výroku o trovách exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučné poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 (v prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo 30.6.2010) sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Exekučný súd správne rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku, ak na ich náhradu zaviazal oprávnenú, lebo k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor spolu s „návrhom“ na zastavenie exekúcie zo dňa 1.6.2011 zaslal súdu aj špecifikáciu trov exekúcie. Následne ho súd vyzval na zaslanie „exekučného“ spisu EX 1508/10 a na bližšie špecifikovanie poštovného. V odpovedi na uvedenú výzvu súdny exekútor zaslal exekučný spis EX 1508/10 a špecifikoval hotové výdavky. Na základe návrhu exekútora exekučný súd vydal napadnuté uznesenie č.k. 2Er/419/2010-16 zo dňa 22.4.2013. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného uznesenia (č. l. 17 spisu), exekučný súd určil výšku trov exekúcie v správnej výške, pričom vychádzal zo špecifikácie trov exekúcie zaslaných súdnym exekútorom (z 1.6.2011 a 21.12.2011), čo nepochybne vyplýva aj z pripojeného exekučného spisu EX 1508/10.
Ani odvolacie námietky súdneho exekútora nie sú schopné privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z odvolania súdneho exekútora (na č. l. 20 spisu), povinný zaplatil na účet oprávnenej „skoro“ rok pred vydaním napadnutého uznesenia sumu 513,20 €, z ktorej súdny exekútor žiadal priznať odmenu, hoc o vymoženie pohľadávky sa nijako nepričinil (keďže povinný plnil na účet priamo oprávnenej). Správne teda exekučný súd určil výšku trov exekúcie, ktorá (pri)náleží súdnemu exekútorovi.
Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania iba vtedy, ak ich účelne vynaložil za účelom vymoženia exekuovanej čiastky (Viď nález ÚS ČR z 1.4.2009, sp. zn. I.ÚS 1924/08).
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p.. Súdnemu exekútorovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi. Oprávnenej trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.