Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-86-2014.pdf
PDF · 128.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: C. R., narodený XX. X. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, M., o zaplatenie 1347,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800,04 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 684,04 eur od 31. 1. 2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 14,49 eur za súdny poplatok a vo výške 51,41 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnenkyni žalobcu Advokátska kancelária Korytár s.r.o., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 2. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1347,26 eur, úroku z omeškania 0,024 % denne zo sumy 1136,25 eur od 31. 1. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca návrh doručený súdu dňa 4. 2. 2014 v spojení s vyjadrením zo dňa 23. 7. 2014 odôvodnil skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 4101012107 zo dňa 10. 2. 2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 995 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 66,48 eur v počte 24. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním viacerých splátok úveru, stal sa splatný celý zostatok čerpaného úveru, splatnosť nastala ku dňu 30. 1. 2012, keď žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní. Žalovaná suma 1347,26 eur pozostáva zo sumy istiny 163,21 eur (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia), zo sumy 734,64 eur zosplatnená istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorý by žalovaný zaplatil v prípade riadneho platenia úveru), zo sumy 110,80 eur úroku (úrok z poskytnutej istiny do čas zosplatnenia), zo sumy 104,20 eur (úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny, tzv. ušlý úrok, ktorý mal zaplatiť v prípade riadneho platenia úveru), zo sumy 23,40 eur dlžné poistné, zo sumy 9,95 eur (poplatok za vedenie úveru), zo sumy 198,88 eur + 8,18 eur sankčný úrok z omeškania (úrok z omeškania 0,024 % denne za obdobie 16. 2. 2012 do 30. 1. 2014). Úrok z omeškania si žalobca uplatnil zo sumy 1136,25 eur od 31. 1. 2014 do zaplatenia vo výške 0,024 % denne.
Žalobca k návrhu pripojil fotokópiu úverovej zmluvy zo dňa 10. 2. 2011, spolu s Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., splátkový kalendár k zmluve č. 4102012107, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 30. 1. 2012, s poštovým podacím lístkom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 30. 1. 2014, podaním žalobcu z dňa 23. 7. 2014, splátkovým kalendárom, úverovou zmluvou zo 10. 2. 2011, Úverovými podmienkami žalobcu, výzvou zo dňa 30. 1. 2012, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná suma sa týka úveru v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 11. 2. 20101, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995 eur. Účastníci sa dohodli na splátkach vo výške 66,48 eur, počet 24 splátok (po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci), RPMN od 48,1 do 53,4 %, priemerná RPMN 44,57 %, ročnej úrokovej sadzbe 36,41 %. Žalovaný zaplatil celkom sumu 310,96 eur. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30. 1. 2012. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu dlžnú sumu. Súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 11. 2 2011 bolo prehlásenie klienta, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami a svojím podpisom uvedeným potvrdil.
Žalovaná suma pozostáva zo sumy 1347,26 eur pozostáva zo sumy istiny 163,21 eur (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia), zo sumy 734,64 eur zosplatnená istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorý by žalovaný zaplatil v prípade riadneho platenia úveru), zo sumy 110,80 eur úroku (úrok z poskytnutej istiny do čas zosplatnenia), zo sumy 104,20 eur (úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny, tzv. ušlý úrok, ktorý mal zaplatiť v prípade riadneho platenia úveru), zo sumy 23,40 eur dlžné poistné, zo sumy 9,95 eur (poplatok za vedenie úveru), zo sumy 198,88 eur + 8,18 eur sankčný úrok z omeškania (úrok z omeškania 0,024 % denne za obdobie 16. 2. 2012 do 30. 1. 2014).
Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ, § 5 splátka je uhradená v deň jej pripísania na účet spoločnosti.
Podľa Hlavy 7 § 3 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Podľa Hlavy 7 § 7 Úverových zmluvných podmienok v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností, uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto hlavy, ak jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celé poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 10. 2. 2011 súd považoval za nesporné tvrdenie žalobcu aj s poukazom na predložený splátkový kalendár, že žalobca žalovanému poskytol sumu 995 eur. Zároveň skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 310,96 eur, celkom 5 splátok, poslednú čiastočne dňa 15. 9. 2011. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 30. 1. 2012.
Z výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 30. 1. 2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru v sume 1146,20 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretie zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na to, že účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, použijú sa v týchto prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd sa však nestotožnil s výškou žalovanej sumy 1347,26 eur (163,21 eur + 734,64 eur + 110,80 eur + 104,20 eur + 23,40 eur + 9,95 eur + 192,88 eur + 8,18 eur), ktorú žiada žalobca v tomto konaní voči žalovanému. Súd má za preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 10. 2. 2011 neobsahuje údaj o termínoch jednotlivých splátok ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom táto skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky, počte splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Zároveň predmetná zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorá je v prípade tohto úveru vo výške 63,50 %, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úverov, neobsahuje údaj o celkovej výške poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť uvedená vo výške 1595,52 eur, v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pričom už len jedna z týchto troch uvádzaných skutočností spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný čerpal úver vo výške 995 eur a ku zosplatnenia zaplatil celkom sumu 310,96 eur. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 684,04 eur ako rozdiel sumy 995 eur a 310,96 eur. Súd považoval návrh za čiastočne dôvodný v časti vyčísleného úroku z omeškania, avšak súd nevychádzal z vyčíslenia žalobcu, ale zo sumy priznanej 684,04 eur, s ktorou bol žalovaný podľa názoru súdu v omeškaní od 21. 2. 2012 do 30. 1. 2014 a to z dôvodu, že výzva na zaplatenie istiny bola doručovaná doporučenou zásielkou podanou na prepravu dňa 2. 2. 2012 a bola doručená o tri žalovanému + 15 dní t. j. dňom 21. 2. 2012 sa najskôr žalovaný dostal do omeškania. Týmto spôsobom súd vyčíslil úrok z omeškania 116 eur, ktorý spolu so sumou 684,04 eur priznal žalobcovi. Celkom súd priznal žalobcovi sumu 800,04 eur.
Žalobca si v konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 104,20 eur, ktorá prestavuje ušlý úrok, ktorý by žalovaný zaplatil v prípade riadneho platenia splátok úveru.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Zo všeobecných obchodných podmienok z Hlavy 7 § 7 Úverových zmluvný podmienok, podľa ktorého v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky, výška splátky, počet splátok. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu, táto nebola dohodnutá účastníkmi v samotnej formulárovej zmluve, ale je uvedená v Hlave 7 § 7 Všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsah nemohol žalovaný nijakým spôsobom ovplyvniť a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný prehlásil, že sa oboznámil s obsahom Všeobecných obchodných podmienok a tieto prevzal. Vychádzajúc dikcie ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy, ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovaným. Napriek prehláseniu žalovaného o tom, že sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil, súd má pochybnosť o tom, že oboznámenie zo strany žalovaného bolo ešte pred podpisom samotnej zmluvy, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky žalovaná nepodpísal.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Okrem úroku z úveru sa žalobca domáhal i zaplatenia poistenia v sume 23,40 eur (4,68 eur za 5 mesiacov). V zmluve o spotrebnom úvere v časti poistenie výdavkov, ktorá nebola individuálne dojednaná sa uvádza len zvolený súbor poistenia, výška 4,68 eur (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia)poplatku 4,99 %. Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle §
788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a navrhovateľ žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal súdu napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na zaplatenie poistného v sume 23,40 eur, a preto považoval súd i tento nárok za nedôvodný.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 2. 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, ktorý súd priznal v uplatnenej výške 8,75 % ročne zo sumy 684,04 eur od 31. 1. 2014 do zaplatenia a to z dôvodu, že výzva na zaplatenie istiny bola doručovaná doporučenou zásielkou podanou na prepravu dňa 5. 2. 2012, pričom súd už vyššie uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 684,04 eur od 21. 2. 2012 do 31. 1. 2014, priznaný úrok z omeškania súd vyčíslil vo výške 116 eur a od 31. 1. 2014 súd priznal žalobcovi úrok do zaplatenia. Súd mal preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu omeškania 21. 2. 2012, ktorá bola vo výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,75 % + 8 bodov spolu výška 8,75 % ročne. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol. Nestotožnil sa s vyčíslenou výškou úroku z omeškania, keď žalobca žiadal úrok z omeškania 0,024 % denne, ktorý však za rok súd vyčíslil vo výške 8,75 % ročne a nie tak ako žiadala žalobca (8,76 % ročne).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca bol v konaní úspešný čiastočne celkom 18 %, keď dosiahol úspech 59 % a neúspech 41 %, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 68,90 eur (14,49 + 51,41 eur) ako 18 % zo súdneho poplatku 80,50 eur a vyčíslenej náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci
príprava a prevzatie dňa 25. 7. 2013
podanie návrhu na súd dňa 30. 1. 2014
účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2014
3 x á 71,37 eur, 1 x á režijný paušál á 7,81 eur, 2 x režijný paušál á 8,04 eur, v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení k 30. 6. 2013 a v zmysle 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Odmenu vo výške 238 eur súd zvýšil o 20 % DPH 47,60 eur. Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 285,60 eur. Súd priznal a zaviazal žalovaného podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť vyčíslenú náhradu trov konania splnomocnenkyni žalobcu Advokátska kancelária Korytár s.r.o.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu za režijný paušál vo výške 8,04 eur za úkon zo dňa 25. 7. 2013 ako príprava a prevzatie, keďže v roku 2013 bol režijný paušál vo výške 7,81 eur. Taktiež súd nepriznal žalobcovi úkon právnej pomoci zo dňa 23. 7. 2014 ako špecifikácia žalovanej sumy, nakoľko tento úkon súd nepovažoval za dôvodný, keďže žalobca mal špecifikovať žalovanú sumu už v návrhu na začatie konania spôsobom, ktorý odôvodňuje jeho žalobný nárok bez toho, aby ho súd vyzýval na špecifikáciu žalovanej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.