Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-182-2014.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/182/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. O., nar. XX.XX.Q., bývajúceho na B. D. Č.. XX, S. G., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa W. O., nar. X.XX.Q., bývajúcej na B. D. Č. XX S. G., právne zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou v Košiciach na Bajzovej ul. 2 a O. O., nar. XX.X.Q., bývajúceho na O. X.. Č.. XX S. G., v konaní o zmenu úpravy styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II. z 13.2.2014 č.k. 27P/260/2010-171 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. č.k. 23P/67/2007 zo dňa 5.2.2009 vo výroku o úprave styku tak, že styk otca s mal. T. O. neupravil. Pri tomto rozhodnutí vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov vypracovaných súdnou znalkyňou A.. S. Z. z 24.4.2012 a 7.11.2013, z ktorých záverov jednoznačne vyplynulo, že dieťaťu sa má ponechať dostatočný časový priestor na získanie dôvery voči otcovi, ktorá sa má budovať postupne v rámci psychoterapeutických sedení, kde by boli prelomené negatívne až nenávistné prejavy maloletého voči otcovi.
Znalkyňa ďalej zdôraznila, že nie je v záujme dieťaťa mútiť ho rozhodnutím súdu stýkať sa s otcom, pretože tento má v súčasnej dobe výrazne negatívny postoj k otcovi. Aj s prihliadnutím na vek maloletého, ktorý má štrnásť rokov a je v pubertálnom období súd nepovažoval za správne maloletého rozhodnutím súdu k styku s otcom nútiť, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že rozhodnutie by nebolo vykonateľné.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) a navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že upraví jeho styk s mal. T. O. podľa vlastného uváženia. Uviedol, že prvostupňový súd napadnutým rozsudkom podporil a schválil niekoľkoročné konanie matky, ktorým sa snažila zamedziť mu v styku s maloletým. Vyslovil presvedčenie, že odmietavý postoj maloletého k jeho osobe je výsledkom zmätku v mysli, zapríčineným vyjadreniami matky na jeho osobu a dlhoročné znemožnenie jeho kontaktu so synom.
Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa. Dieťa vo veku štrnásť rokov je trestne zodpovedné, to znamená, že dokáže niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a chápe príčinnú súvislosť svojho konania. Z týchto dôvodov je súd toho presvedčenia, že nie je v záujme dieťaťa za daných okolností nútiť ho súdnym rozhodnutím k stretávaniu sa s otcom, ktoré by v konečnom dôsledku, vzhľadom k veku maloletého, bolo ťažko vykonateľné. Rozhodnutie, ktoré by odignorovalo názor dieťaťa by mohlo byť z jeho strany vnímané ako nespravodlivé, čo by mohlo viesť k jeho nedôvere v právo, spravodlivosť a v neposlednom rade by sa vzťah dieťaťa k rodičovi, ktorý sa styku s dieťaťom domáha mohol zhoršiť. Za týchto okolností by už takéto rozhodnutie nespĺňalo zákonnú požiadavku rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že v tomto veku by sa vzťah medzi rodičom a dieťaťom mal budovať na základe vzájomného porozumenia a chcenia udržiavať kontakt medzi rodičom a dieťaťom. Súdne rozhodnutie nemôže suplovať snahu rodiča o vytvorenie si vzťahu s vlastným dieťaťom, ani umelo tieto vzťahy vytvoriť. Preto aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že neupravenie styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne požiadavky na styk s otcom. Takto upravený styk poskytuje rodičovi aj dieťaťu priestor vybudovať si vzťah bez umelého nátlaku a donútenia a nijako neobmedzuje ani dieťa ani rodiča vo vzájomnom stretávaní a budovaní vzájomného vzťahu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého dieťaťa kooperovať a v záujme dieťaťa obnoviť komunikáciu, nakoľko dieťa aj keď je už vo veku kedy dokáže samo si utvoriť vlastný názor, stále hľadá uistenie svojich názorov v postojoch rodičov, resp. rodiča, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal ( § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.