Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-49-2022.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: 365. bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 5.013,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 12. mája 2021 č.k. 14Csp/16/2020-128, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v uloženej povinnosti žalovaného priznanú pohľadávku vo výške 3 986,18 eur s príslušenstvom splácať formou splátok vo výške 152,- eur mesačne, splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou 25. dňa v mesiaci nasledujúcou po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v uloženej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 986,80 eur s príslušenstvom a vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý . Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.986,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.11.2019 do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 152,- eur mesačne splatných k 25. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.013,82 eur s príslušenstvom, žalobu zamietol (výrok II.). Podľa § 152 ods. 2 CSP, podľa pomeru úspechu strán v spore, priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 59 % (výrok III.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.12.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka č. 1583286267, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 9.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach k 25. dňu v mesiaci 108 mesačnými splátkami, s dátumom splatnosti prvej splátky 25.01.2016 a dátumom splatnosti poslednej splátky 25.12.2024. Z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému zistil, že žalovaný uhradil na predmetný úver celkovom 5.013,82 eur. Listom zo dňa 28.01.2019 žalobca oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou, keďže žalovaný aj napriek upozorneniu listom z 31.12.2018 neuhradil pohľadávku po lehote splatnosti viac ako 3 mesiace vo výške 737,67 eur ani v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“), v dôsledku čoho v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež žalobca dôsledne nepostupoval pri uzatváraní tohto spotrebiteľského úveru pri skúmaní bonity žalovaného, na základe čoho aj z tohto dôvodu v zmysle podmienok § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že z poskytnutého úveru vo výške 9.000,- eur žalovaný zaplatil 5.013,82 eur, v rozdiele zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.986,80 eur s príslušným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Na návrh žalovaného umožnil žalovanému splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach vo výške 152,- eur, keď vychádzal zo zistenia, že žalovaný od roku 2004 zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, jeho vymeriavací základ sa pohybuje na úrovni cca 850,- eur, pri stanovených splátkach bude žalovaný splácať dlh cca 2 roky, keď aj pôvodný termín konečnej splatnosti úveru mal nastať v 12/2024. Návrh žalovaného na splácanie priznanej pohľadávky vo výške 80,- eur mesačne považoval za nedôvodný, keďže dlh veriteľovi by nebol zaplatený v primeranej lehote.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti priznanej pohľadávky podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby mu bolo umožnené priznanú pohľadávku splácať vo výške 80,- eur mesačne z dôvodu jeho platobnej neschopnosti v pandemickej situácii, keď prišiel o svoj zdroj mimo pracovných pravidelných mesačných príjmov.
4. Žalobca vo vyjadrení k Vyjadreniu žalovaného poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o možnosti splácať dlh v mesačných splátkach, vychádzal z vymeriavacieho základu žalovaného, ktorý podľa údajov zo Sociálnej poisťovne predstavuje 850,- eur, výšku dojednanej splátky úveru vo výške 152,29 eur s prihliadnutím na termín konečnej splatnosti úveru dojednaný na 25.12.2014. Skutočnosť, že žalovaný má údajne aj iné záväzky, ktoré nemajú zákonnú prednosť, neovplyvňuje jeho povinnosť vrátiť súdom priznanú sumu. Žalovaný prvýkrát uvádza existenciu ďalších dlhov až počas odvolacieho konania. Jedná sa o nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré sú podľa § 366 CSP procesne neprístupné. Žalovaný doposiaľ nepredložil o svojich ďalších dlhoch žiadny dôkazný prostriedok. Podotýka, že platná právna úprava civilného konania (§ 160 ods. 1 CSP) súdu neumožňuje, aby povolil žalovanej strane splniť dlh v splátkach, čím dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu žalovaného v procese rozhodovania o nároku.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na rovnaké skutočnosti a dôvody, pre ktoré žiadal, aby súd povolil splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 80,- eur mesačne.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutej časti odvolaním žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.
7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Z výkladu vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú v zásade vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie stanovená v odseku tri tohto ustanovenia zásadne tvorí tri dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolnosti daného prípadu, napr. podľa sociálnej, rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. (viď Komentár, Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. k § 232 CSP).
9. Taktiež pri rozhodovaní o možnosti splácať pohľadávku v splátkach na základe rozsudkov na plnenie (viď podporne § 231 a § 217 ods. 2 CSP) je potrebné vychádzať z premisy, že súd pri rozhodovaní o možnosti splácať súdom priznanú pohľadávku v mesačných splátkach, pristupuje skôr vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Pokiaľ súd prvej inštancie v danom prejednávanom prípade umožnil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 152,- eur mesačne, tieto okolnosti vyhodnotil v bode 43. odôvodnenia rozsudku, pričom je zrejmé, aké skutočnosti vzal do úvahy - teda rozhodol kvantitatívne iným spôsobom, než ako (bežne) je táto lehota stanovená zákonom - v ust. § 232 ods. 3 CSP. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil dôvody, pre ktoré viedli súd k umožneniu splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach, tieto v odvolaní sú uvádzané vo všeobecnej rovine bez preukazovania ich existencie, pričom v konečnom dôsledku je potrebné prihliadať aj na zmysel a účel konania v prípade rozhodovania sporov na plnenie, ktorým je rýchla a účinná ochrana dotknutým právam, t.j. vymôcť právo veriteľa na pohľadávku, ktorá dlžníkom nie je dobrovoľne uhradená v dôsledku porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti.
10. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalovaného ako správny potvrdil; v ostatnej časti výroky súdu prvej inštancie zostávajú nedotknuté.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 362 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)