Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11Co-43-2021.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/43/2021
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00151700, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E. F., o zaplatenie 281,12 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7C/483/2016-78 zo dňa 4.5.2021 Okresného súdu Košice – okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 281,12 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 5.3.2014 do zaplatenia, ktoré sumy povolil žalovanému splácať v splátkach po 20,- € mesačne, počnúc mesiacom júl 2021 až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (I.) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (II.).
Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 281,12 € s prísl. z titulu dlžného poistného vo výške 161,12 € za obdobie od 3.11.2013 do 4.3.2014 z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 2.5.2013, ktorá zanikla dňa 4.3.2014 a dlžného poistného vo výške 120,- € za obdobie od 23.9.2013 do 23.1.2014 z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.8.2013, ktorá zanikla 23.1.2014, na tom skutkovom základe, že poistenie zaniklo z dôvodu nezaplatenia následného poistného do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie poistného podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný nezaplatil dlžné poistné vyčíslené do zániku poistných zmlúv.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 2.5.2013 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX „FLEXI ŽIVOT“ so začiatkom poistenia dňa 3.5.2013, predmetom ktorej bolo kapitálové životné poistenie na dožitie s poistnou dobou 19 mesiacov a poistným vo výške 96,20 € štvrťročne, poistenie trvalých následkov úrazu bez progresie s poistným 7,70 € štvrťročne, poistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu s poistným 8,60 € štvrťročne, poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu úrazu s poistným 4,- € štvrťročne, poistenie smrti následkom úrazu s dvojnásobným plnením pre účastníka dopravnej nehody s poistným 4,- € štvrťročne, pričom splatnosť bežného poistného v celkovej sume 120,50 € bola stranami dohodnutá štvrťročne, t.j. k 3.5., 3.8., 3.11. a 3.2. kalendárneho roka, platbami bankovým prevodom. Žalovaný titulom tejto poistnej zmluvy zaplatil žalobkyni poistné do 2.11.2013 a za nasledujúce obdobie od
3.11.2013 do 2.2.2014 poistné nezaplatil, preto ho žalobkyňa výzvou zo dňa 31.1.2014 (žalovanému doručená 4.2.2014) vyzvala na zaplatenie dlžného poistného vo výške 120,50 € do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy s poučením, že v prípade nezaplatenia poistného v uvedenej lehote poistenie zanikne alebo bude zmenené v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Listom zo dňa 3.4.2014 žalobkyňa oznámila žalovanému, že poistná zmluva č. 0359886934 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného zanikla dňa 4.3.2014 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyzvala ho na zaplatenie dlžného poistného za dobu do zániku poistenia vo výške 161,12 €, v lehote 21 dní od doručenia výzvy. Súd prvej inštancie zistil tiež, že strany sporu dňa 23.8.2013 uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s názvom poistenia „FLEXI ŽIVOT“ so začiatkom poistenia dňa 24.8.2013, predmetom ktorej bolo kapitálové životné poistenie na dožitie s poistnou dobou 15 mesiacov a poistným 40,- € mesačne, ktoré sa žalovaný ako poistník zaviazal uhrádzať bankovým prevodom, že žalovaný titulom tejto poistnej zmluvy zaplatil žalobkyni poistné do 22.9.2013 a dňa 9.12.2013 požiadal žalobkyňu o storno poistnej zmluvy č. 0370198947 z finančných dôvodov, a to k najbližšej možnej splatnosti (č.l. 37). Listom zo dňa 29.1.2014 žalobkyňa oznámila žalovanému, že na základe jeho výpovede doručenej dňa 9.12.2013, poistná zmluva č. 0370198947 podľa ust. § 800 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 23.1.2014 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného poistného za dobu do zániku poistenia vo výške 120,- € do 21 dní od doručenia výzvy s tým, že ak dlžné poistné nezaplatí, uplatní si svoju pohľadávku súdnou cestou. Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že žalobkyňa pri oboch poistných zmluvách č. XXXXXXXXXX G. H. XXXXXXXXXX uzavretých so žalovaným vydala poistky, ktoré sa obsahovo zhodujú s návrhmi poistných zmlúv podpísanými žalovaným. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 788 ods. 1, § 796 ods. 1 a 2, § 800 ods. 1, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný v pobočke žalobkyne písomne vypovedal iba poistnú zmluvu č. 0370198947 (žiadanka o storno poistnej zmluvy), pričom v prípade poistnej zmluvy č. 0359886934 o podaní písomnej výpovede žalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno. Táto poistná zmluva podľa posúdenia súdu prvej inštancie zanikla ku dňu 4.3.2014 z dôvodu nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od doručenia výzvy žalovanému (4.2.2014), preto súd v súlade s ust. § 803 ods. 1 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžné poistné za dobu do zániku poistenia vyčíslené vo výške 161,12 € (t.j. štvrťročné poistné za obdobie 3.11.2013
- 2.2.2014 vo výške 120,50 € a pomerná časť poistného za obdobie 3.2.2014 - 3.3.2014 vo výške 40,62 €). V prípade poistnej zmluvy č. 0370198947 žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy zo dňa 29.1.2014 žalovanému na zaplatenie dlžného poistného, preto súd uzavrel, že poistná zmluva zanikla podľa § 800 ods. 1 OZ ku dňu 23.1.2014 výpoveďou zo strany žalovaného, t.j. po uplynutí šiestich týždňov od dania výpovede, ku koncu poistného obdobia a v súlade s § 803 ods. 1 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžné poistné za dobu do zániku poistenia vo výške 120,- € (za obdobie od 23.9.2013 do 23.1.2014, t.j. 4 mesiace x 40 €). Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd posúdil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 101 OZ a dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný a žaloba bola dňa 1.6.2016 na súde včas podaná. Za omeškanie žalovaného so zaplatením dlžnej sumy 281,12 € priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení predpisov. Podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zohľadniac nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, jeho osobné pomery a nepriaznivý zdravotný stav (žalovaný poberá invalidný dôchodok vo výške 162,40 € mesačne a od roku 2019 nepracuje, má diagnostikovanú chronickú obštrukčnú chorobu pľúc vo 4. štádiu s poklesom miery zárobkovej činnosti 70 %, s manželkou splácajú hypotekárny úver v splátkach po 240,- € mesačne, okrem rodinného domu, v ktorom bývajú, žiadny iný majetok nevlastnia), súd umožnil žalovanému plniť svoj záväzok v splátkach po 20,- € mesačne, pod následkom straty výhody splátok a splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením jednej splátky. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že z dôvodu nečinnosti súdu trvajúcej 4 roky a 6 mesiacov je nárok premlčaný, a preto vzniesol na pojednávaní námietku premlčania. S poukazom na uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov vytkol súdu, že aj napriek tomu ho zaviazal zaplatiť trovy konania v plnom rozsahu. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu v časti priznaných úrokov z omeškania, ktoré by mal platiť aj za obdobie svojej nečinnosti. Naďalej
neuznával výšku dlhu z dôvodu, že v obchodných podmienkach poisťovne je klauzula, že neuhradením jednej splátky zmluva zaniká, preto podľa jeho názoru jeho dlh by mal byť o polovicu nižší. Argumentoval v tejto súvislosti tiež tým, že jedna poistná zmluva bola uzavretá na mesačné splátky, pričom prvá splátka bola uhradená v plnej výške 40,- € a ďalšie splátky uhradené neboli. Druhá poistná zmluva bola uzavretá s dohodnutými štvrťročnými splátkami a prvá splátka bola uhradená v plnej výške 120,50 € a ďalšie splátky neboli uhradené z dôvodu, že na pobočke žalobkyne ústne odstúpil od zmlúv, ktorú skutočnosť žalobkyňa na pojednávaní nepoprela. Záverom zdôraznil, že žalobkyňa nemala s jeho osobou žiadne výdavky a neplnila ani poistné plnenie, a preto nie je stratová, naopak získala prostredníctvom jeho platieb splátky poistného v sume 40,- € a 120,50 €.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadala ho podľa ust. § 387 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Odmietla tvrdenie žalovaného o premlčaní jej nároku a poukázala na bod 22. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania so záverom, že nárok nie je premlčaný a podaním žaloby na súde ho uplatnila riadne a včas. Mala za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, ktorú jej priznal v 100 % výške. K súvisiacim odvolacím námietkam žalovaného skonštatovala, že trovy konania sú iným právnym inštitútom ako súdne poplatky, od platenia ktorých bol žalovaný oslobodený. K ďalším bodom odvolania odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 8.6.2016 a tvrdenia prednesené na pojednávaní.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.1.2023 o 10:05 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
Žalovaný svojimi odvolacími námietkami a argumentmi v odvolaní namietal správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky dôvodnosti nároku žalobkyne na zaplatenie dlžného poistného a nároku žalobkyne na náhradu trov konania. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi prítomnosť právnych vád napadnutého rozsudku, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a v rozsahu odvolacích námietok žalovaného obsiahnutých v odvolaní odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie použil nesprávny právny predpis, nesprávne právnu normu interpretoval alebo na spor aplikoval. Súd prvej inštancie prejednávanú vec po právnej stránke posúdil správnym spôsobom, aplikoval relevantné právne normy, ktoré aj správne vyložil a na podklade výsledkov riadne vykonaných a v súlade so zákonom vyhodnotených dôkazov, vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a so spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a zároveň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov v celom rozsahu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Súd prvej inštancie v plnom súlade so zákonom posúdil žalobkyňou uplatnený nárok a nič na tom nemení ani podané odvolanie žalovaného. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd reagoval na všetky relevantné otázky prednesené v spore, ktoré boli pre rozhodnutie sporu podstatné a dal jasné a zrozumiteľné stanovisko aj k námietkam žalovaného, ktoré žalovaný opakovane uvádza i v podanom odvolaní a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku aj v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že zánik poistnej zmluvy v zmysle ust. § 801 ods. 2 OZ pre nezaplatenie poistného za prvé alebo ďalšie poistné obdobie alebo jednorázového poistného, predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistno-právneho vzťahu, ktorý všeobecná úprava zániku záväzkov (§ 559 a nasl. OZ) neupravuje. V zmysle znenia ustanovení § 801 ods. 1 a ods. 2 OZ poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený (v danom prípade žalovaný) nesplnil jednu zo svojich základných povinností, a to povinnosť platiť poistné. Zánik poistnej zmluvy v takom prípade nastáva priamo zo zákona, teda nie je potrebné, aby poisťovateľ takúto skutočnosť poistenému oznamoval. V praxi však poisťovatelia oznamujú poisteným zánik poistnej zmluvy v súvislosti s uplatňovaným nárokom na dlžné poistné za obdobie do jeho zániku. Na rozdiel od všeobecnej záväzkovo-právnej úpravy obsiahnutej v § 566 OZ, pod nezaplatením poistného treba rozumieť aj prípady, keď poistený zaplatí iba časť poistného. To znamená, že aj v takom prípade ak v zákonom stanovenej lehote poistený nezaplatí poisťovateľovi poistné v úplnej výške, poistná zmluva zanikne a poisťovateľovi vznikne právo na poistné do zániku poistenia v zmysle ust. § 803 ods. 1 OZ.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne aplikoval relevantné zák. ustanovenia po preukázaní skutočnosti zániku uzatvorenej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.5.2013 pre nezaplatenie ďalšej splátky poistného žalovaným po márnom uplynutí výzvy na zaplatenie dňa 4.3.2014 a v prípade druhej poistnej zmluvy č. 0370198947 uzatvorenej dňa 23.8.2013 o zániku poistenia výpoveďou žalovaného ku dňu 23.1.2014. Žalovaný nepoprel uzavretie poistných zmlúv a potvrdil tiež, že na obe poistné zmluvy zaplatil len prvé splátky poistného a ďalšie splátky poistného už neplnil, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj pri posúdení dôvodnosti procesnej obrany žalovaného, podľa ktorého žalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o ústnom vypovedaní oboch poistných zmlúv, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že písomne vypovedal iba poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Naviac výpoveď zo zmluvy je jednostranný právny úkon, na ktorý sa vzťahuje ust. § 791 ods. 1 OZ, takže musí byť urobený v písomnej forme, a preto aj v prípade, že žalovaný mienil ústne vypovedať poistnú zmluvu, išlo by o absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobkyňa pri uplatňovaní nároku postupovala v súlade so zákonom a aj bežnou praxou poisťovní, pokiaľ z dôvodu zániku poistenia pre nezaplatenie ďalších splátok poistného vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžného poistného vyčísleného do zániku poistenia, ktoré však žalovaný napriek jej výzve v určenej lehote nezaplatil, a preto žalobkyňa dôvodne nárok uplatnila podaním žaloby na súde. Na nároku žalobkyne na dlžné poistné do zániku poistných zmlúv nič nemení ani fakt, že počas poistného obdobia nedošlo k žiadnej poistnej udalosti. Nesprávny je i názor žalovaného, že nárok sa premlčal z dôvodu nečinnosti súdu po dobu 4 rokov a 6 mesiacov, nakoľko tento názor nereflektuje kvalifikované plynutie času ustanoveného zákonom (§ 101 a nasl. OZ) na vykonanie práva v zmysle ust. § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (podľa ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v tomto zákone) a § 112 OZ (podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie). Je zrejmé, že v danom prípade žalobkyňa uplatnila svoje právo v ustanovených lehotách (teda včas) podaním žaloby na súde dňa 1.6.2016, odkedy premlčacia lehota po dobu konania už neplynula (jej plynutie sa zastavilo), a preto na plynutie premlčacej doby a premlčanie nároku nemá žiadny vplyv čas trvania súdneho sporu od podania žaloby do rozhodnutia súdu, ani prípadná nečinnosť súdu, ako sa mylne domnieva žalovaný.
Nedôvodné sú i námietky žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, lebo súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu procesného úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal v spore úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP. V prejednávanej veci žalovaný nezaplatil žalobkyni dlžné poistné, dôvodnosť nároku žalobkyne a jeho výšku spochybňoval bez relevantných dôvodov a dôkazov, pričom len samotná sociálna či nepriaznivá finančná situácia žalovaného nie je sama o sebe dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP, a to ani v prípade, ak strana sporu bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne vzal do úvahy tiež skutočnosť, že trovy žalobkyne pozostávajú len zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 €. Ust. § 257 CSP je aplikovateľné v prípade preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú výnimočné z hľadiska okolností danej veci alebo z hľadiska pomerov strán. Použitie tohto ust. neodôvodňuje samotná skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Vzhľadom na uvedené aj podľa posúdenia odvolacieho súdu výnimočné dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov v spore úspešnej žalobkyni, v prejednávanej veci nie sú dané.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).