Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: DAFRA s.r.o., Nám. E. M. Šoltésovej 3, Levice, IČO: 47 103 345, zastúpeného Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom, Farská 46, Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o správnej žalobe zo dňa 16. 04. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2411 zo dňa 05. 02. 2021, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2411 zo dňa 05. 02. 2021 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_KHIP/ROZ/2020/4090 zo dňa 11. 11. 2020 a vec v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Nitra (v ďalšom texte len „inšpektorát“) vykonal u žalobcu inšpekciu práce v dňoch 02. 09. 2019, 08. 10. 2019, 09. 10. 2019, 14. 10. 2019 a 12. 12. 2019, z ktorej dňa 12. 12. 2019 vypracoval Protokol o výsledku inšpekcie č. IPNR/IPNR_KHIP/ROZ/2020/4090. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o z zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z protokolu vyplývajú zistené nedostatky: žalobca poručil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02. 09. 2019 do vzniku smrteľného pracovného úrazu využíval závislú prácu fyzickej osoby I. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pre neho vykonával prácu - zapájanie optických káblov na pracovisku kontrolovaného subjektu a nemal s touto fyzickou osobou žalovaný pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ust. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Predmetný protokol bol s konateľom žalobcu, S. Q. prerokovaný dňa 12. 12. 2019, s tým, že ku skutočnostiam uvedeným v protokole sa mal štatutárny zástupca žalobcu možnosť vyjadriť v lehote do 13. 01. 2020 na základe jeho žiadosti a mal predložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu.

3. Podaním zo dňa 13. 01. 2020 žalobca podal vyjadrenie k protokolu zo dňa 12. 12. 2019, ktorým namietal zistené nedostatky s tým, že tieto sa opierajú najmä o tvrdenia pani Y. Y., partnerky I. Y. a Mgr.

Z. H., zákazníčky žalobcu. Poukázal na tvrdenie partnerky p. Y., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že so svojim partnerom mala telefonický rozhovor, v ktorom jej mal uviesť, že mal vŕtať a preto s ňou nemôže dlho hovoriť. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, lebo montáž káblových rozvodov u Mgr. H. prebiehala bez toho, aby bolo pri inštalácii vŕtané. Namietal teda skutočnosť, že by I. Y. pracoval s vŕtačkou. Uvedené tvrdenie a rozpor musí, podľa názoru žalobcu, vyústiť v pochybnosti o všetkých tvrdeniach uvedených partnerkou p. Y., vrátane prezentovanej údajnej komunikácie. Komunikáciu, o ktorú oprel správny orgán prvého stupňa závery protokolu nemožno nájsť akúkoľvek konkrétnu súvislosť medzi obsahom komunikácie a zistenými nedostatkami K tvrdeniu Mg. Z. H. mal žalobca výhradu k formulácii tvrdenia, že by p. Y. chodil vypomáhať žalobcovi s inštalačnými prácami.

4. Dňa 30. 01. 2020 spísal správny orgán prvého stupňa dodatok k protokolu zo dňa 12. 12. 2019, v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu a zaujal voči nemu stanovisko, poukázal na výpovede osôb Y. Y. a Mgr. Z. H., a komunikáciu cez aplikáciu Facebook - messenger medzi S. Q. a I. Y. na základe ktorých dospel k svojmu záveru, že mal preukázaný výkon závislej práce I. Y. na kontrolovanom pracovisku „bytový dom“ 2. posch., C. XX, W., kde pri zapájaní optických káblov utrpel I. Y. smrteľný úraz.

5. Súčasťou spisu je i zápisnica o podaní informácie konateľa žalobcu S. Q. zo dňa 08. 10. 2019, ktorý uviedol, že I. Y. dňa 02. 09. 2019 nepracoval, dohodli sa, že pôjdu na kávu potom, ako on ukončí inštaláciu optických káblov pripojenia. Prišiel za ním a čakal ho vo vchode. On tlačil optické káble do vopred prichystaného vertikálneho rozvodu, ktorý končí v suteréne a išiel ho pripojiť k sieti do suterénu. Keď ho zapojil a išiel hore, našiel I. Y. v elektrickej skrini. On mu nedal pokyn, aby niečo robil. Kryt od elektrickej stupačky demontoval, lebo vtláčal optické vlákno do vertikálnej trubičky. Pracovisko zabezpečil tak, že privrel dvierka a pred skrinku položil kotúč s káblom. Ďalej uviedol, že pri montáži nemôžu odpájať elektrickú energiu, to môže len ZSE alebo správca bytového domu, ktorých podľa neho nie je nutné informovať o uvedenej činnosti.

6. Dňa 09. 10. 2019 bola spísaná zápisnica o podaní informácie s Y. Y., ktorá uviedla, že I. Y. bol jej partner s ktorým žila v spoločnej domácnosti 7 rokov a majú spolu 4 ročného syna. Na základe jej vedomostí a komunikácie s I. Y. dňa 02. 09. 2019 vie potvrdiť, že chodieval pracovať pre S. Q., ktorý je majiteľom a konateľom spoločnosti DAFRA s.r.o. Práca spočívala v činnostiach súvisiacich so zapájaním optických káblov v domácnostiach a lepením pomocou tavnej pištole. Tieto práce vykonával pre žalobcu asi od decembra 2018 a prácu si dohodovali cez aplikáciu Facebook - Messenger. Prácu vykonával podľa potrieb a podľa toho, ako mal voľno vo svojej práci. Pracoval ako mestský policajt vo Vrábľoch. Deň predtým, t. j. 01. 09. 2019 sa dohodol s konateľom žalobcu cez uvedenú aplikáciu na tom, že 02. 09. 2019 pôjdu spolu pracovať. Potom, čo odviezol deti do škôlky a školy a ju k lekárovi, išiel do Levíc na montáž. Posledný kontakt mala s ním v uvedený deň o 09.25 hod. telefonicky, hovor trval 27 sekúnd, povedal jej, že je na C. XX v W. a práve vŕtal a uviedol, že nemôže dlho rozprávať. O 11.00 hod. mal prísť pre ňu. Predložila komunikáciu cez aplikáciu Faceobook - messenger medi I. Y. a S. Q..

7. Dňa 14. 10. 2019 bola spísaná zápisnica o podaní informácie s Mgr. Z. H., ktorá uviedla, že nakoľko mala záujem o inštalovanie internetového pripojenia, kontaktoval ju pán, ktorý to mal realizovať a nainštalovať optické káble do jej bytu na 2. poschodí, C. ul. XX, W.. V dohodnutý čas, dňa 02. 09. 2019 pred 9.30 prišli dvaja páni do jej bytu, jeden z nich bol ten, s ktorým bola v kontakte v súvislosti so zapojením služby a ako vyplynulo z ich komunikácie, druhým mužom mal byť ten, ktorý mu prišiel vypomôcť. Ten, čo ju kontaktoval, išiel dolu a ten druhý sa pohyboval na 2. poschodí pred jej bytom pri otvorenej elektrickej skrinke s ističmi. Potom, čo začali pracovať, išla do svojho bytu, nebola pri nich pri práci, a asi po 10 minútach počula krik a vybehla na chodbičku, pričom pán, ktorý ju kontaktoval na ňu kričal, aby volala záchranku, ktorú vytočila a telefón dala do rúk pánovi, ktorý dispečerke vysvetlil, čo sa stalo. Po čase prešla okolo miesta, kde sa to stalo a videla mŕtvolu ležiacu pred dverami a cítila zápach zhoreného mäsa. Nehybné telo ležalo na zemi a hlavu malo pri skrinke s ističmi.

8. Súčasťou spisu je i pracovná zmluva medzi zamestnávateľom DAFRA s.r.o. a zamestnancom S. Q. zo dňa 01. 04. 2018 na druh práce - montáž, inštalácia a servis telekomunikačných zariadení, výpis z obchodného registra žalobcu, výpis zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorej je S. Q. prihlásený ako zamestnanec DAFRA s.r.o. a I. Y. prihlásený ako zamestnanec Mesta Vráble (od 16. 06. 2014 do 02. 09. 2019), ako i komunikácia cez elektronickú komunikáciu medzi „S.“ a I. Y. a rámcová zmluva o dielo na realizáciu a servis elektronickej informačnej a internetovej siete medzi objednávateľom Metropolitan Networks s.r.o. a zhotoviteľom DAFRA s.r.o., predmetom, okrem iného, je i realizácia a montáž prác zriadení elektronickej komunikačnej siete v miestach podľa objednávky.

9. Správny orgán prvého stupňa oznámením zo dňa 13. 05. 2020 začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi (doručené 03. 06. 2020) s poučením podľa § 33 správneho poriadku o tom, že ako účastník má právo vyjadriť sa k zistenému porušeniu právneho predpisu (nelegálneho zamestnávania), vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, prípadne navrhnúť ďalšie listinné dôkazy alebo iný návrh na doplnenie dokazovania.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 10. 06. 2020 oznámil , že po nahliadnutí do spisu a jeho preštudovaní skonštatoval, že obsah spisu nie je spôsobilý byť podkladom rozhodnutia. Odkázal na svoje vyjadrenie k protokolu z inšpekcie práce. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav s tým, že ani v správnom konaní nie je možné vykonať negatívny dôkaz o neexistencii nejakého predmetu alebo neuskutočnenej nejakej situácie. Navrhol, aby správne konanie bolo zastavené.

11. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 06. 2020 (prvé rozhodnutie), ktorým uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie ust. v nadväznosti na tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02. 09. 2019 až do vzniku smrteľného pracovného úrazu využíval závislú prácu fyzickej osoby I. Y., ktorý pre zamestnávateľ vykonával prácu zapájanie optických káblov na pracovisku bytový dom, 2 poschodie, C. XX, W. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu , čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej v dňoch 02. 09., 08. 10., 09. 10., 14. 10. a 12. 12.2019.

12. Žalobca podaním zo dňa 23. 07. 2020 podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojim prvým rozhodnutím zo dňa 03. 09. 2020 tak, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra o dňa 17. 06. 2020 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytkol mu pochybenie v tom, že nesprávne a nepresne špecifikoval delikt, výrok rozhodnutia musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania prípadne uvedením iných skutočností potrebných k tomu, aby nemohol byť zameniteľný s iným, teda správny orgán prvého stupňa nevymedzil konkrétny čas porušenia povinnosti účastníkom konania. Z výroku nevyplýva, ktorý konkrétny deň došlo k vzniku smrteľného pracovného úrazu, tiež nevyplýva konkrétny čas trvania nelegálneho zamestnávania, lebo neustálil koniec jeho trvania.

13. Podaním zo dňa 08. 10. 2020 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi pokračovania správneho konania vo veci uloženia pokuty, na ktorý reagoval žalobca podaním zo dňa 05. 11. 2020.

14. V poradí druhým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zo dňa 11. 11. 2020 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie ust. v nadväznosti na tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02. 09. 2019 využíval závislú prácu fyzickej osoby I. Y., ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu - zapájanie optických káblov na pracovisku bytový dom, 2 poschodie, C. XX, W. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej v dňoch 02. 09., 08. 10., 09. 10., 14. 10. a 12. 12.2019.

15. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 11. 11. 2020 odvolanie podaním zo dňa 18. 12. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2021.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16. Žalovaný v rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2411 O- zo dňa 05 . 02 . 2021 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu proti nemu zamietol. V ďalšej časti popísal priebeh konanie, ako vyplýva z bodu I. tohto rozsudku, preto v tejto časti súd nepovažuje za hospodárne uvedené skutočnosti opakovať. Uviedol tiež obsah podaného odvolanie žalobcu.

17. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu mal za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že účastník konania porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri plnení svojej činnosti a popísaným spôsobom zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je vymedzený vo výroku rozhodnutia. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené konštatovaním o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, vychádza z riadne popísaného skutku a z preukázaného skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Taktiež je z výroku rozhodnutia zrejmé, ako sa vo veci rozhodlo.

18. Z administratívneho spisu vyplynul zistený skutkový stav - dňa 2. septembra 2019 vykonával žalobca, osobne jeho konateľ S. Q. montáž optickej siete do bytu Mgr. Z. H. na 2. poschodí v bytovom dome na C. ulici XX v W.. Túto montáž vykonával konateľ na základe Rámcovej zmluvy o dielo na realizáciu a servis elektronickej informačnej a internetovej siete zo dňa 20. mája 2018 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Metropolitan Networks s.r.o. Montáž vykonával konateľ žalobcu spolu s I. Y., pričom pri montáži došlo k poškodeniu zdravia I. Y. elektrickým prúdom a jeho následnej smrti. Uvedené jednoznačne vyplýva z dôkazov zabezpečených v priebehu výkonu inšpekcie práce a vykonaných a vyhodnotených v správnom konaní. Poukázal pritom na zápisnice o podaní informácie zo dňa 14. októbra 2019 s Mgr. Z. H., obyvateľkou bytu na 2. poschodí, C. XX, W., zákazníčkou, výpoveď Y. Y. (družka I. Y.) dňa 09. októbra 2019, ktorá predložila inšpektorom práce pri spisovaní zápisnice o poskytnutí informácií aj komunikáciu cez facebookovú aplikáciu Messenger medzi I. Y. a S. Q. (konateľ žalobcu). Z tejto komunikácie vyplývalo, že pracovnú činnosť pre žalobcu vykonával I. Y. nielen 2. septembra 2019, ale viackrát v časovom období od 29. novembra 2018 do 2. septembra 2019. Z komunikácie vyplývalo, že sa spolu dohadovali na práci, čo budú robiť, kedy to budú robiť, ako budú vykonávať túto prácu, na ktorej adrese budú vykonávať inštaláciu optických káblov. Vzhľadom na správne konanie poukázal inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí na komunikáciu medzi I. Y. a S. Q. zo dňa 01. septembra 2019. V tento deň o 21:01 hod kontaktoval I. Y. S. Q. správou „Šéfe zajtra?“, na čo o 21:35 hod. S. Q. reagoval „Ahoj na 800“. Nasledovala správa I. Y. „Ok mám nočnú teraz a ráno beriem malého do škôlky tak budem možno trošku meškať zavolám ti ráno či stíham na základnú alebo prídem na adresu“. S. Q. o 21:59 hod. odpovedal „OK“.

19. V správnom konaní prihliadal inšpektorát práce aj na vyjadrenia žalobcu (jeho právneho zástupcu) a jeho konateľa podané tak počas inšpekcie práce, ako aj v správnom konaní. Uviedol obsah zápisnice o podaní informácie spísanej s S. Q. dňa 8. októbra 2019 o 14:35 h.

20. Žalovaný sa stotožnil so správnou úvahou inšpektorátu práce, že vyjadrenia dvoch osôb, tak družky M. Y. ako aj zákazníčky Mgr. H. jednoznačne potvrdili a preukázali, že dňa 2. septembra 2019 I. Y. vykonával prácu spolu s konateľom žalobcu pri montáži optickej siete - pracovná činnosť zapájanie optických káblov do bytu Mgr. H. na 2. poschodí v bytovom dome na adrese C. XX, W.. Vyjadrenie konateľa, že sa dohodli na káve a I. Y. ho iba čakal vo vchode, kým ukončí prácu, je v priamom rozpore s jednoznačným vyjadrením Mgr. H.. Táto jednoznačne potvrdila, že prišli k nej spolu (S. Q. a I. Y.), že priamo z komunikácie s nimi, aj z komunikácie s konateľom sa dozvedela, že I. Y. mu chodieva vypomáhať s takýmito prácami a v ten deň mu aj pomáhal u nej. Mgr. H. bola priamo na mieste a vyjadrila sa jednoznačne, čo videla, počula, zažila a vnímala svojimi zmyslami, čo si pamätala. Nie sú to jej domnienky, ani predpoklady, ide o jej jednoznačné vyjadrenie o stave veci tak, ako to ona priamo videla, počula a zažila v danom čase, na danom mieste, v danej situácií. Rovnako družka I. Y. uviedla fakty tak, ako ich videla a počula priamo od svojho druha, či už ráno pri rozhovore a ceste do Levíc, alebo v čase telefonického rozhovoru a ako ich zažila, vnímala a vedela o nich vo vzťahu aj k predchádzajúcej spolupráci jej druha s konateľom žalobcu. Žalobca v čase výkonu inšpekcie práce ani v správnom konaní nepreukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa s I. Y.. To, že konateľ žalobcu bol v kontakte s I. Y. vyplýva aj z komunikácie z aplikácie Messenger, ktorú predložila inšpektorom práce družka I. Y.. Z nej je zrejmé, že sa dohodli na tom, že vo voľnom pracovnom čase bude M. Y. pomáhať pri montáži optickej siete. Je z nej zrejme, že prácu vykonanú dňa 2. septembra 2019 organizoval, riadil a zodpovedal za ňu žalobca, pretože konateľ žalobcu určil miesto, čas a spôsob montáže optickej siete a jej zapájanie M. Y. a bola vykonávaná v jeho mene na základe jeho zmluvy a konateľ jednal priamo so zákazníčkou. Prácu osobne vykonával I. Y. spolu s S. Q.. V danom prípade išlo o výkon závislej práce. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že práce realizovala firma žalobcu, priamo jej konateľ, ktorý sa na vykonávaní práce dohodol s I. Y. vopred, dohodli si čas, miesto a prácu, spolu sa dostavili k zákazníčke a spolu začali aj práce vykonávať. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že inšpektorát práce v správnom konaní, na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov jednoznačne zistil skutkový stav veci ku dňu 2. septembru 2019. V danom prípade námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci sú neodôvodnené.

21. Nedôvodná je námietka účastníka konania, že inšpektorát práce neodstránil nedostatky rozhodnutia vytknuté mu v predchádzajúcom odvolacom konaní. Inšpektorát práce zosúladil výrok vytýkaného správneho deliktu tak, aby bolo z neho zrejmé kedy, kde a akým spôsobom došlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý bol predmetom konania a rozhodnutia. V danom prípade inšpektorát práce určil, že k spáchaniu deliktu došlo dňa 2. septembra 2019. Uvedenie konkrétneho času, hodina a minúta, spáchania správneho deliktu nie je vo výroku rozhodnutia uvedené, avšak uvedené nespôsobuje nejasnosť, nepresnosť a pochybnosť o čase, kedy k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo. Skutok tak, ako je vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je zameniteľný s iným skutkom, a teda nedošlo k porušeniu ustanovenia § 46 ani § 47 správneho poriadku.

22. Rovnako mal žalovaný za to, že sa inšpektorát práce vysporiadal v odôvodnení s námietkami žalobcu, čím rešpektoval pokyn odvolacieho orgánu. To, že žalobca nesúhlasil s odôvodnením inšpektorátu práce, neznamená, že sa tak nestalo. Čo sa týka námietky voči vykonaným dôkazom, ich nedostatočnosti a rozporom, s touto sa žalovaný nestotožnil. Vykonané dôkazy sú jednoznačné a postačujúce na objasnenie skutkového stavu veci. Doplnenie dokazovania vypočutím Mgr. H. a K. Y. ako svedkov, opakovane v správnom konaní, nepovažuje odvolací orgán za účelné a odôvodnené. V danom prípade nie je rozhodujúce, či v čase telefonického rozhovoru so svojou družkou I. Y. vŕtal, alebo nevŕtal, a či to bola súčasť jeho povinnosti v tento deň, alebo nie. V tento deň vykonával spolu s konateľom účastníka konania práce súvisiace so zavedením optickej siete do bytu zákazníčky a jej pripojenie. Z vyjadrenia zákazníčky vyplýva, že práce spolu s konateľom v tento deň aj vykonával. Rovnako z vyjadrenia K. Y. v zápisnici, ktorá je listinným dôkazom vykonaným v správnom konaní, jednoznačne vyplýva, že K. Y. uviedla, že I. Y. jej do telefónu povedal, že práve vŕta. Uviedla teda to, čo od neho počula pri rozhovore v telefóne, ale keďže nebola na mieste výkonu prác, objasnenie toho, či skutočne aj M. Y. v tom čase vŕtal by jej výpoveď nemohla potvrdiť, ani vyvrátiť. V danom prípade nemožno celé vyjadrenie K. Y. o tom, čo jej mal povedať jej druh a čo počula, videla a vnímala považovať za klamlivé tak, ako to prezentoval účastník konania. Jednoznačne sa vyjadrila k tomu, čo počula pri telefonáte, a ani námietky účastníka konania nespochybňovali toto jej vyjadrenie. Z námietok účastníka konania nemožno vyvodiť nim prezentovanú pochybnosť o pravdivosti vyjadrení K. Y.. Rovnako Mgr. H. sa v zápisnici jednoznačne vyjadrila k tomu, čo v ten daný deň počula, videla a zažila. Zápisnica ako listinný dôkaz bola v správnom konaní vykonaná a vyhodnotená. Vypočutie Mgr. H. ako svedka účastník konania neodôvodnil vo vzťahu k tomu, čo konkrétne by malo byť predmetom jej vypočutia, aby to objasnilo, či doplnilo skutkový stav veci. Z vyjadrenia k protokolu, aj z odvolaní je zrejmé, že účastník konania namietal vyjadrenie Mgr. H., že mal M. Y. spolupracovať s konateľom účastníka konania a namietal, že konateľ účastníka konania bol v suteréne, a teda nevie, čo bolo predmetom rozhovoru Mgr. H. s I. Y.. V danej veci upriamil žalovaný pozornosť na konkrétne vyjadrenie Mgr. H.. V rámci komunikácie s týmito pánmi som sa dozvedela, že ten druhý pán čo prišiel s ním, mu chodieva vypomáhať s takýmito prácami a v ten deň mu aj pomáhal u mňa (pánovi ktorý ma kontaktoval). Vyplýva z neho, že z „komunikácie s týmito pánmi“, teda s oboma sa dozvedela, že M. Y. chodieval vypomáhať D. Q. a aj v tento deň mu pomáhal. Až po tom ako „si prešli veci, obaja páni išli pracovať na inštalácii“. Teda sa vyjadrila jednoznačne a v danom prípade nevznikol rozpor v jej tvrdeniach, ktorý by bolo potrebné vyriešiť jej vypočutím ako svedka. Žalobca namietol, že Mgr. H. určite nevidela kohokoľvek z dvoch prítomných osôb pracovať, ide o domnienku, pretože inštalácií pripojenia nevenovala žiadnu pozornosť, keď nevedela uviesť ani to, či tieto osoby mali na sebe pracovné oblečenie. V danej veci upriamuje žalovaný pozornosť na konkrétne vyjadrenie Mgr. H., že si „nevšimla, či mali na sebe pracovné oblečenie“, nevyjadrila sa, že nevenovala tomu pozornosť. Navyše sa vyjadrila jednoznačne, že „Po tom, ako sme si prešli veci, obaja páni išli pracovať na inštalácii. Ten pán čo ma kontaktoval išiel dole, s tým že sa pohyboval po poschodiach a ten druhý pán čo s ním prišiel, bol na 2. poschodí pred mojimi vchodovými dverami pri otvorenej elektrickej skrinke s ističmi.“ Z jej vyjadrenia je zrejmé, že videla, ako išli obe osoby pracovať na pripojení jej bytu k optickej sieti a ako sa rozmiestnili M. Y. a D. Q. po tom, ako si s ňou prešli veci. Sama jednoznačne potvrdila, že nebola priamo pri ich práci, čo nie je sporné a nie je dôvodné to preukazovať. Žalobca namietol v prvom odvolaní aj dôveryhodnosť Mgr. H. ako svedka vzhľadom na jej vek. Avšak v danom prípade okrem veku, 65 rokov, neuviedol žiaden relevantný argument, ktorý by vniesol pochybnosti do jej vyjadrení vo vzťahu k schopnosti vnímať a interpretovať videné, počuté a zažité skutočnosti touto fyzickou osobou. S ohľadom na tieto fakty aj žalovaný považoval opakované vypočutie týchto osôb, iba s cieľom, aby im mohol účastník konania klásť otázky, v tomto prípade za nedôvodné a nie nevyhnutné na preukázanie skutočného stavu veci. Ich vypočutie by neprinieslo nové skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania. To, že účastník konania nemohol klásť otázky týmto osobám vyplýva z faktu, že ich vyjadrenia boli zaznamenané inšpektormi práce ešte počas výkonu inšpekcie práce, teda vyjadrenia nepodávali v správnom konaní. Žalobcovi neboli upreté jeho práva, pretože tieto vyjadrenia zaznamenané v zápisniciach boli zaznamenané aj v protokole a žalobcovi, právnemu zástupcovi bolo v začatom správnom konaní umožnené nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si kópie listín prostredníctvom mobilného telefónu. Účastník konania sa mohol ku všetkým podkladom rozhodnutia vyjadriť, čo aj vykonal.

23. Žalovaný nepovažoval námietku o tom, že predložená komunikácia z Messengera nebola verifikovaná za dôvodnú. Y. Y. predložila túto komunikáciu počas podania informácie v priebehu výkonu inšpekcie práce, a preto aj týmto dôkazom sa inšpektorát práce v správnom konaní musel zaoberať pri zisťovaní skutkového stavu. Tento dôkaz podporil vyjadrenia podané v zápisniciach, a preto prispel k náležitému objasneniu veci. Inšpektorát práce vykonal tento predložený dôkaz iba v nevyhnutnom rozsahu a citoval konkrétne iba komunikáciu z 1. septembra 2019, teda tú, ktorá bezprostredne predchádzala udalostiam dňa 2. septembra 2019. Z tejto komunikácie vyplynulo to, čo uviedla K. Y. už do zápisnice, a teda fakt, že I. Y. nevypomáhal účastníkovi konania iba raz, ale že šlo o vopred plánovanú prácu I. Y. pri inštalácií optických káblov pre žalobcu. Teda šlo aj v tomto prípade o vyjadrenia inšpektorátu práce nepodložene dôkazmi. S dôvodmi použitia predmetnej komunikácie sa už vysporiadal aj inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí.

24. K námietke účastníka konania vo veci označenia práce vykonávanej I. Y. ako zapájanie optických káblov žalovaný uviedol, že nedošlo k nepresnému vyjadrenie. Práve výklad žalobcu je formalistický a zužujúci, keď činnosť zapájanie optických káblov zredukoval iba na sfunkčnenie sieťového pripojenia. V danom prípade konateľ účastníka konania sa vyjadril do zápisnice o podaní informácie, že vykonával na základe objednávky klienta zákazku „inštaláciu optického pripojenia“. Mgr. H. sa vyjadrila do zápisnice o podaní informácie, že malo ísť o nainštalovanie káblového pripojenia do jej bytu. P. Y. v zápisnici o podaní informácie označila činnosť, ktorú mal M. Y. vykonávať ako zapájanie optických káblov do domácnosti. Odvolací orgán je toho názoru, že keď na základe týchto vyjadrení inšpektorát práce ustálil činnosť, ktorú na uvádzanom mieste vykonávali konateľ účastníka konania spolu s p. Y. ako zapájanie optických káblov, nešlo o nesprávne vyjadrenie ani nepresné označenie vykonávanej práce. Inšpektorát práce ho v žiadnom prípade nevyzýval na predloženie dôkazu o neexistencii skutočnosti tvrdených správnym orgánom, tak ako to prezentuje žalobca. Taktiež konštatovanie, že inšpektorát práce nezistil, že by žalobca predložil taký dôkaz, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil zistený nedostatok, pre ktorý je pokuta ukladaná, je konštatovaním faktu, že neboli v konaní zo žalobcu predložené také dôkazy, ktoré by vyvrátili zistený skutkový stav veci.

25. Žalovaný sa zaoberal aj účastníkom konania predloženými rozhodnutiami súdov. V plnom rozsahu akceptoval povinnosti správnych orgánov prezentované v odôvodneniach predmetných rozhodnutí súdov. V danom prípade ale nie je z odvolania žalobcu zrejmé, aké nesplnenie povinnosti vytýka inšpektorátu práce v súvislosti s predmetnými rozhodnutiami. Žalovaný bol toho názoru, že v konaní bol riadne a presne zistený skutkový stav veci vykonanými dôkazmi, inšpektorát práce odôvodnil, prečo nedoplnil dokazovanie o výpovede osôb, ktoré už vyjadrenia podali počas výkonu inšpekcie práce. V danom prípade je žalovaný toho názoru, že nebolo potrebné dokazovanie vo veci doplniť, pretože ani po vyjadreniach žalobcu neexistovali také pochybnosti, alebo rozpory v zistenom skutočnom stave vecí, ktoré by vyžadovali doplnenie dokazovania. V danom prípade sa inšpektorát práce vysporiadal aj s otázkou, že nie je nutné vo veci vykonať ústne pojednávanie a bol toho názoru, že nebolo dôvodné nariadiť vo veci ústne pojednávanie, pretože by to neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci s ohľadom na už zabezpečené a vykonané dôkazy a preukázane skutku. V tejto veci poukázal na judikatúru súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 01. 2018, alebo zo dňa 26. 04. 2018), z ktorej vyplýva, že ak inšpektorát práce v danom prípade nenariadil ústne pojednávanie a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil, nepostupoval v konaní v rozpore so zákonom. Z vykonaných dôkazov a uvedenej správnej úvahy inšpektorátu práce bol jednoznačne a presne zistený skutkový stav veci.

26. Prvostupňový orgán v súlade s ustanovením zákona o inšpekcii práce bol povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, nemal možnosť o správnom delikte nerozhodnúť. Navyše bol inšpektorát práce povinný uložiť pokutu, ktorej výšku zákon jednoznačne určuje rozpätím, pričom svoje rozhodnutie aj primerane, zákonne a vecne odôvodnil. Čo sa týka výšky pokuty, zdôraznil, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom jeho odôvodnenie sa neprieči ani obsahu spisu, a ani zásadám logického myslenia. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, a teda uloženie pokuty je odôvodnené aj s ohľadom na plnenie jej výchovnej a preventívnej funkcie do budúcnosti a vo vzťahu k iným subjektom, ktorí sú nositeľmi rovnakých povinností ako účastník konania. S ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch, pokuta uložená v dolnej časti sadzby neodporuje tejto zásade, ani zákonu. Inšpektorát práce popísal tak poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol. Mal za to, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

27. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16. 04. 2021 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako správneho orgánu prvého stupňa keď tvrdil, že bol ukrátený a poškodený na svojich subjektívnych právach. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

28. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú založené na formálnej, jednostrannej, až účelovej, tzn. nesprávnej aplikácii relevantnej právnej úpravy, na nesprávnom právnom posúdení bez toho, aby sa orgány verejnej správy skutočne zaoberali relevantnými, resp. namietanými skutočnosťami bez toho, aby sa s nimi náležíte a zrozumiteľne vyporiadali v svojich rozhodnutiach a najmä ich odôvodneniach.

29. Namietal, nedostatočne zistený skutkový stav a k jeho zodpovednosti pričítané porušenia zákona, ako to vyplýva z výroku napádaných rozhodnutí, keď na druhú stranu tvrdenia žalobcu v rámci inšpekcie práce neboli nijako vyvrátené s tým, že na ich odmietnutie nestačí podľa názoru žalobcu len formálne konštatovania správneho orgánu bez toho, aby ich akokoľvek fakticky odôvodnil, keď závery žalovaného, resp. Inšpektorátu práce Nitra sú neodôvodnené, pričom nedostatočne zistený skutkový stav je de facto v rozpore s obsahom administratívnych spisov.

30. Inšpektorát práce Nitra, ako aj žalovaný okrem toho založil svoje rozhodnutia na nesprávnom a irelevantnom právnom posúdení. Z dôvodov najmä formálnych nedostatkov, bolo prvé rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zrušené a vec bola vrátená späť na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Dokazovanie však nebolo nijako doplnené. Inšpektorát práce Nitra rozhodol na podklade dovtedajšieho dokazovania, ktoré však nemožno ani pri najväčšej snahe prijať ako dostatočné. V súvislosti so zrušením prvého rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra si poukázal na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia, v zmysle ktorého bol okrem iného nedostatočne vymedzený skutok (skutková veta), z ktorej má vyplývať zavinenie žalobcu. Žalobca v tomto smere poukázal na to, že vytýkané nedostatky neboli v poradí druhom rozhodnutí Inšpektorátu práce Nitra nijako odstránené, čo však už žalovaný vo svojom rozhodnutí v rozpore s jeho predošlým rozhodnutím odmieta. Uvedená námietka žalobcu bola rozsiahlo argumentovaná žalobcom v podanom odvolaní, na ktoré v súvislosti s argumentáciou v rámci tejto žaloby v celom rozsahu poukázal. Uvedeným postupom bol žalobca nepochybne ukrátený na jeho právach v zmysle SR.

31. Poukázal tiež na to, že v rámci inšpekcie práce, po zaslaní vyjadrenia žalobcu k protokolu, bol Inšpektorátom práce vydaný dodatok k protokolu, ktorý bol žalobcovi zaslaný iba zaslaný na vedomie bez možnosti zaujať k nemu akékoľvek stanovisko. Ďalej v žalobe uviedol, že bez akéhokoľvek vysvetlenia neboli vykonané dôkazy, ktoré žalobca v rámci predchádzajúceho konania navrhol vykonať. V tomto smere orgány verejnej správy postupovali v rozpore s ustanovením o správnom konaní (správny poriadok), keď žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal/vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom však z vykonaného dokazovania nevyplýva a nebolo preukázané porušenie povinnosti ako je žalobcovi kladené za vinu.

32. Ďalej konštatoval, že pri vykonávaní dokazovania nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov. Povinnosťou správneho orgánu však je umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia. Účastníci môžu dať prípadné návrhy na doplnenie dokazovania. Z obsahu spisu však nemožno nájsť jediný dôkaz, resp. zistenú skutočnosť, ktorý by bolo možné označiť za objektívny a teda spôsobilý preukázať čo i len náznak porušenia povinnosti žalobcu. Poukázal na ustálenú súdnu prax, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 03. 2018, sp. zn. , a rozhodnutie NS SR zo dňa 28. 06. 2016, sp. zn. , ktoré boli pripojené už k odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa. Napádané rozhodnutie nenapĺňa zákonné požiadavky pre zistenie materiálnej pravdy v správnom konaní, aby tieto mohli tvoriť podklad rozhodnutia o porušení zákona a uložení sankcie za takéto porušenie, pretože až na základe riadne zisteného skutkového stavu veci bol oprávnený správny orgán vo veci rozhodnúť.

33. Podľa názoru žalobcu z vykonaného dokazovania vyplývajú zásadné rozpory v skutkových tvrdeniach jednotlivých osôb/svedkov, nie je preto zrejmé, prečo, z akých faktických alebo aj právnych dôvodov odmietol vykonať faktické dokazovanie, v prospech žalobcu a vec posúdil zjavne len formálne, výlučne v neprospech žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odmieta akékoľvek úvahy správneho orgánu k predloženej facebookovej komunikácii, predovšetkým je potrebné vziať do úvahy a náležíte vyhodnotiť tú skutočnosť, že túto komunikáciu mala predložiť p. Y., pričom táto komunikácia má byť označená ako komunikácia medzi p. Y. a konateľom žalobcu. Predovšetkým poukázal na to, že táto komunikácia nebola žiadnou z dotknutých osôb označená za vlastnú. Správny orgán sa s touto skutočnosťou nevysporiadal ani po viacerých námietkach žalobcu a predmetnú komunikáciu napriek uvedenému nepochopiteľne zahrnul do súboru dôkazov. Za neudržateľné považoval zľahčovanie rozporov vo výpovedi p. Y. ohľadom vŕtania v predmetnom byte, čo vzhľadom na výpoveď konateľa žalobcu nie je možné, poukazujúc pritom na skutkovú vetu, v zmysle ktorej je žalobcovi ako kontrolovanému objektu kladené za vinu, že mal predmetom porušenia príslušných zákonných ustanovení má byť činnosť p. Y. spočívajúca v „zapájaní optických káblov", teda montáži optických káblov. Okrem toho, že uvedená formulácia je prejavom prílišného formalizmu správnych orgánov, nadväzujúc na tento spôsob je nutné poukázať na to, že uvedená činnosť „zapájanie optických káblov" nevyplýva ani z jediného z vykonaných dôkazov. Uvedené je napokon logické, keďže k zapojeniu optického kábla by mohlo byť pristúpené až potom, čo bude tento kábel dopravený do cieľového určenia, teda do bytu p. H..

34. Z uvedeného je zrejmé, že v priestore, kde sa mal nachádzať p. Y., nebolo čo zapájať, keďže optické vlákno sa v danom priestore nezapája a ešte ani nebolo dopravené do cieľového určenia (do bytu), keďže štatutár žalobcu presne za týmto účelom šiel do suterénu, aby tento optický kábel prepravil do cieľa. Zapájanie optických káblov sa vykonáva priamo v byte u zákazníka. Podstatou optického pripojenia je priniesť neprerušovaný optický signál priamo k zákazníkovi, aby tento mohol využívať pripojenie v celom jeho rozsahu (v deklarovanej rýchlosti). Optické vlákno/kábel je tak bez prerušenia privedený priamo k zákazníkovi do bytu, kde sa následne zapája do zariadenia poskytnutého providerom (poskytovateľom pripojenia), zmoduluje na komunikačný signál koncových zariadení a následne sa do nich (koncových zariadení, ako napr. TV, PC) rozdelí. Poukazujúc na výpovede svedkyne H. je zrejmé, že žiadna z uvedených osôb sa nenachádzala u nej v byte, čo napokon vyznieva logicky, keďže kábel, ktorý sa mal zapájať, ešte nebol dovedený do jej bytu. Okrem toho poukázal na výpoveď p. H., z výpovede ktorej vyplýva, že sa s konateľom žalobcu dohodla na spôsobe inštalácie a následne šla do svojho bytu. Z jej výpovede nepochybne vyplýva, že určite nevidela kohokoľvek z dvoch prítomných osôb pracovať. Z jej výpovede možno nanajvýš dovodiť, je iba teoretická domnienka o tom, že obidve osoby mali ísť pracovať na inštalácii, čo však za žiadnych okolností nemožno považovať za skutkové zistenie. O tom, že z výpovede p. H. nemožno dovodiť žiadnu skutočnosť preukazujúcu porušenie povinnosti, ktoré je kladené žalobcovi za vinu, svedčí i fakt, že táto inštalácii pripojenia nevenovala žiadnu pozornosť, keď nevedela uviesť ani to, či tieto osoby mali na sebe pracovné oblečenie.

35. Je zrejmé, že Inšpektorát práce Nitra nedostatočne prezentoval/zdôvodnil svoje úvahy pri zjavne rozdielnych skutkových zisteniach, tak aby ich bolo možné preskúmať. Tieto (nedostatočné) závery Inšpektorátu práce Nitra v celom rozsahu prevzal žalovaný bez toho, aby čo i len v najmenšej miere posúdil vykonané dokazovanie a závery.

36. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho a iného rozhodnutia na úseku verejného práva patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, ako aj pred ostatnými verejnoprávnymi orgánmi, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatury Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, príp. skutočnosť, ktorá je pre rozhodnutie rozhodujúca, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov a ostatných orgánov verejnej moci riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

37. Považoval za potrebné poukázať na výzvu správneho orgánu voči žalobcovi, aby tento predložil, príp. označil dôkazy na svoju obranu. V súvislosti s preukazovaním neexistencie skutočnosti tvrdenej správnym orgánom (o nelegálnom zamestnávaní) je aj napriek maximálnej snahe žalobcu o súčinnosť so správnym orgánom, nemožné predložiť dôkaz o neexistencii takejto skutočnosti. Uvedené formálne nedostatky v spojení s bezprecedentným formalistickým prístupom správneho orgánu pri rozhodovaní, činia napádané rozhodnutie v spojitosti s arbitrárnosťou a nedostatkom odôvodnenia nepreskúmateľným, a ako také neudržateľným.

38. V neposlednom rade poukázal na nesprávnosť výroku, resp. skutkovej vety rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ktorú žalobca dôrazne namietal, avšak žalovaný námietky žalobcu zjavne bez bližšieho posúdenia odmietol.

39. Ak súd bude považovať za potrebné, resp. účelné vykonať dokazovanie pred súdom, označil a navrhol vykonať ohľadom otázky porušenia povinnosti, resp. zákona, ktoré je žalobcovi kladené za vinu, výsluch všetkých osôb vypočutých v rámci inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Nitra, a to: Y. Y., Mgr. Z. H. a S. Q., štatutár žalobcu.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

40. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podaní zo daň 13. 09. 2021 k námietkami žalobcu uviedol, že sa už správne orgány plne, zodpovedne a vyčerpávajúco vysporiadali v napadnutých rozhodnutiach. Žalobca väčšinu námietok nekonkretizoval, neuviedol, v čom konkrétne mal žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pochybiť. Vzhľadom na uvedené nie je možné k takým námietkam ani zaujať konkrétne stanovisko. Žalovaný preto poukazuje na svoje vyjadrenia, stanoviska a správnu úvahu uvedené v napadnutom rozhodnutí.

41. K námietke, že prvostupňový správny orgán neodstránil nedostatok výroku rozhodnutia tak, ako mu bolo vytknuté žalovaným uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pretože inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí zo dňa 11. novembra 2020 zosúladil výrok rozhodnutia, správny delikt tak, aby bolo z neho zrejmé kedy, kde a akým spôsobom došlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý bol predmetom konania a rozhodnutia. Inšpektorát práce určil, že k spáchaniu deliktu došlo dňa 2. septembra 2019. Žalovaný trvá na svojom stanovisku, že určenie dátumu, konkrétneho dňa spáchania správneho deliktu, teda určenie kedy došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania je jednoznačné a nepochybné. Skutok s ohľadom na jeho popis nie je zameniteľný s iným skutkom, a tak výrok rozhodnutia inšpektorátu práce netrpí vadami. Ako vyplýva z odvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný opakovane v odvolacom konaní vykonal a vyhodnotil podstatné dôkazy, z ktorých vyplýva, že k porušeniu zákazu nelegálneho

zamestnávania zo strany žalobcu došlo dňa 2. septembra 2019 približne v čase medzi 9.00 h a 10.00 h.

42. Nedôvodná je námietka, že žalovaný, resp. inšpektorát práce bezdôvodne nevykonali dôkazy navrhované žalobcom. Tak inšpektorát práce ako aj žalovaný vysvetlili vo svojich rozhodnutiach, prečo nepovažovali za účelné a odôvodnené doplnenie dokazovania, konkrétne vypočuť opakovane v správnom konaní ako svedkov osoby, ktoré podali vysvetlenia do zápisníc počas inšpekcie práce. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. júla 2019. Nakoľko z vykonaného dokazovania dostatočne jasným spôsobom vyplývalo porušenie povinnosti žalobcom, žalovaný trvá na svojom stanovisku, že ďalšie dokazovanie, by bolo nadbytočné, neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V posudzovanom prípade, prihliadajúc pritom na všetky skutkové zistenia získané už v priebehu výkonu inšpekcie práce a správneho konania, nebolo potrebné pristúpiť k vykonávaniu ďalších dôkazov, keďže inšpektorát práce ako aj žalovaný počas konania disponovali dostatočnými relevantnými dôkazmi, nevykazujúcimi rozpory v jednotlivých skutkových okolnostiach a smerujúcimi k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcimi jednotlivé zistenia ohľadne skutku. Žalovaný disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol skutkový stav náležite zistený, vykonanie ďalšieho dokazovania ku skutočnostiam, ktoré už boli správnemu orgánu známe z dôkazov zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce, by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. Rovnako boli v rozhodnutí žalovaného vysporiadane námietky týkajúce sa predloženej facebookovej komunikácie, námietka k údajným rozporom v tvrdeniach podaných družkou I. Y., námietky spochybňujúce vyjadrenia zákazníčky žalobcu, ako aj námietka týkajúca sa faktu, akú prácu mal I. Y. vykonávať. To, že žalobca nesúhlasil s odôvodnením žalovaného neznamená, že sa tak nestalo. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutí správnych orgánov.

43. Navrhol, aby správny súd žalobu ak nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

44. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko v podaní o dňa 02. 11. 2021. Uviedol, že stanovisko žalovaného je s poukazom na obsah napádaného rozhodnutia nutné označiť za očakávané. Žalovaný sa totiž ani v napádanom rozhodnutí nijako nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu, ale tieto iba opätovne s použitím všeobecných fráz odmietol. Ako však už bolo uvedené v predošlých podaniach žalobcu, je legitímnym očakávaním účastníka správneho konania (o to viac, ak ide o subjekt, ktorému je kladené za vinu porušenie zákona), že sa žalovaný, ako odvolací orgán bude podrobne zaoberať celým obsahom rozhodnutia a preskúma i celý obsah spisu a v tomto smere musí taktiež nutne doplniť dokazovanie.

45. K otázke vykonaného dokazovania, poukázal na to, že nebol ani v najmenšom rozsahu odstránený nedostatok spočívajúci v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Z doterajšieho dokazovania totiž nemožno ani pri najväčšej snahe ustáliť skutkový stav, ktorý by oprávňoval vo veci vydať rozhodnutie v správnom konaní. V tomto smere poukázal najmä na formálnosť a jednostrannosť vyhodnotení výpovede svedkov (to všetko bez náležitého odôvodnenia), ktoré boli vypočutí pred prvostupňovým správnym orgánom. Jedinou objektívnou skutočnosťou, ktorej jej potrebné prisvedčiť je, že p. Y. bol dňa 02. 09. 2019 prítomný v bytovom dome, kde došlo k nešťastnej udalosti. Všetky ostatné závery, tak žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

46. Namietol absolútne sporné, nikým a ničím neverifikované výtlačky akejsi „komunikácie“, ktorú žalovaný (ktorý v celom rozsahu prevzal závery prvostupňového správneho orgánu) absolútne nepochopiteľne zahŕňa do súboru dôkazov. Predmetná komunikácia, ktorú správny orgán označuje za jeden z dôkazov, nebola žiadnou z dotknutých osôb označená a za vlastnú. S poukazom na opakované námietky žalobcu k predmetnej komunikácii žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán nijako nevysvetlil, ako, a či vôbec posudzovali jej zákonnosť.

47. Osobitne je však nutné poukázať na to, že žalovaný obchádza tému nedostatočného odôvodnenia napádaného rozhodnutia, ktorý zakladá arbitrárnosť a teda zrejmú neudržateľnosť napádaného rozhodnutia. V tejto súvislosti sa ako trefný príklad javí poukaz na vyjadrenie žalovaného k námietkam žalobcu ku skutkovej vete a teda de facto výroku rozhodnutia, ktorý opakovane namietal a na podrobnom príklade vysvetlil nesprávnosť výroku napádaného rozhodnutia, čo však žalovaný nechal bez povšimnutia.

48. Tvrdenia žalovaného o tom, že má byť dostatočne zistený skutkový stav, ako i jeho ďalšie závery, ktoré vyústili v neudržateľné rozhodnutie a to vo všetkých aspektoch, nemôžu za žiadnych okolností obstáť. V zhrnutí je nutné poukázať na to, že vyjadrenie žalovaného nie je žiadnym progresom v postoji, ktorý prezentuje v napádanom rozhodnutí. Žalovaný opätovne použitím všeobecných vyjadrení nijako nereflektuje na konkrétne námietky žalobcu. Uvedený postoj žalovaný prezentuje zrejme v domnení, že nie je zaťažený dôkazným bremenom. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na základnú povinnosť všetkých účastníkov súdneho konania a to nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenia najmä preukázať. Ak teda žalovaný tvrdí, že jeho rozhodnutie má byť právne konformné a udržateľné, mal by svoje tvrdenia podporiť dôkazmi, a minimálne vysvetliť a prezentovať svoje úvahy (čo však mal učiniť už v napádanom rozhodnutí).

49. Žalovaný v duplike, v podaní zo dňa 06. 12. 2021 uviedol, že trvá na svojich doterajších stanoviskách, že sa relevantne a na základe vykonaných a zabezpečených dôkazov vysporiadal s námietkami žalobcu predloženými v správnom konaní. Ohľadom komunikácie zo služby Messenger uviedol, že bola predložená počas inšpekcie práce družkou I. Y.. V tomto prípade ide o ďalší dôkaz v konaní a oba správne organy na tento dôkaz prihliadli iba v nevyhnutnej možnej miere, avšak z toho dôvodu, pretože išlo o ďalšiu skutočnosť riadne zistenú počas inšpekcie práce. Oba správne orgány postupovali pri získavaní a vykonávaní dôkazov zákonne.

50. Rovnako námietky žalobcu, že v správnom konaní bezdôvodne nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, sú nedôvodné. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že oba správne orgány vysvetlili, prečo nepovažovali za účelné a odôvodnené doplnenie dokazovania, konkrétne vypočuť opakovane v správnom konaní ako svedkov osoby, ktoré podali vysvetlenia do zápisníc počas inšpekcie práce. Nakoľko z vykonaného dokazovania dostatočne jasným spôsobom vyplývalo porušenie povinnosti žalobcom, žalovaný naďalej trval na svojom stanovisku, že ďalšie dokazovanie, by bolo nadbytočné, neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V danom prípade by ďalšie doplňujúce dokazovanie neviedlo k účinnejšiemu objasneniu daného skutkového stavu, pretože skutkový stav bol náležite a presne zistený.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

51. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v až e) , keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania ( a nasl. ) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

52. Podľa , bod 4 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 20. 07. 2020 (ďalej len Z. z .), inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 12 ods. 2 písm. j/ bod 3 vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený j) podať návrh na začatie konania o 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)

Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 19 ods. 2, ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

53. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase do 31. 12. 2019), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2)

Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány:

a) inšpektorát práce,

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

54. Podľa , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, účinného v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

55. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 191 ods. 1, písm. e/, ods. 3 písm. a/ 4, ods. 6 veta prvá správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti o okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

56. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2411 O- zo dňa 05. 02. 2021, ktorým žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 11. 11. 2020 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodol tak, uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie ust. v nadväznosti na tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02. 09. 2019 využíval závislú prácu fyzickej osoby I. Y., ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu - zapájanie optických káblov na pracovisku bytový dom, 2 poschodie, C. XX, W. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej v dňoch 02. 09., 08. 10., 09. 10., 14. 10. a 12. 12.2019.

57. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu prvého stupňa zistil, že správny orgán prvého stupňa vykonal v dňoch 02. 09., 08. 10., 09. 10., 14. 10. a 12. 12. 2019 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a jeho výsledky zhrnul do protokolu z inšpekcie práce zo dňa 12. 12. 2019, ku ktorému podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom zistené skutočnosti namietal. K záveru o nelegálnom zamestnávaním t. č. neb. I. Y. dospel na základe zápisnice o podanom vysvetlení družky I. Y. Y. Y., ktorý potvrdila skutočnosť, že jej druh I. Y. chodil pracovať pre žalobcu a vykonával práce súvisiace so zapájaním optických káblov, pričom termín práce si dohodli cez komunikáciu facebook, a to aj deň predtým, t. j. 01. 09. 2019, ako došlo k zistenému nelegálnemu zamestnávanie a úmrtiu jej druha (t. j. 02. 09. 2019), ktorú aj predložila inšpektorom práce. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania správny orgán prvého stupňa zistil i podaného vysvetlenia Mgr. Z. H., osobe, ktorá si objednala u žalobcu službu - zavedenie optických káblov a to na adrese C. XX, W., 2. poschodie, ktorá potvrdila, že vykonať uvedenú činnosť prišli dve osoby, konateľ žalobcu (podľa jej vyjadrenia osoby, s ktorou komunikovala) a druhým mužom mal byť ten, ktorý mu prišiel vypomôcť.

58. Žalobca uvedené tvrdenia poprel s vysvetlením, že I. Y. nezamestnával, v uvedený teň, t. j. 02. 09. 2019 mali ísť spolu na kávu a I. Y. ho čakal vo vchode bytového domu, kde mal zaviesť žalobca optické káble, t. j. C. XX, W.. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sú založené na nesprávne, resp. nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Ďalej namietal, že z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, ako, akým spôsobom a na základe akých dôvodov sa vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom v odvolacom konaní.

59. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že v konaní správne orgány postupovali vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa , bod 1 zákona o inšpekcii práce, a teda na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (ďalej len „“).

60. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že postupom správnych orgánov bolo porušené jeho procesné právo a že sa nemohol oboznámiť s obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia, túto považoval správny súd za nedôvodnú, nakoľko z oznámenia o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 13. 05. 2020 vyplýva, že žalobca bol, okrem iného, poučený v súlade s ust. § 33 správneho poriadku o tom, že ako účastník konania má právo oboznámiť sa so spisom nahliadnutím a vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca toto svoje právo využil, a po nahliadnutí do spisu právnym zástupcom žalobcu aj podal vyjadrenie, v podaní zo daň 10. 06. 2020, preto nemôže namietať porušenie tohto procesného práva.

61. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, nevysporiadali sa s rozpormi vo výpovediach konateľa žalobcu a družky neb. I. Y. - Y. Y. ako i Mgr. Z. H.. Správny súd má za to, že uvedená námietka je dôvodná. v ust. ukladá orgánu verejnej správy povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Citované ust. teda dáva orgánu verejnej správy možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať obhliadku, resp. výsluch svedkov. Je teda možné uzavrieť, že nariadenie ústneho pojednávania orgánom verejnej správy je obligatórne iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch je len na zvážení konajúceho orgánu verejnej správy, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie orgánu verejnej správy v konaní o uložení pokuty za správny delikt podľa citovaného zákona neustanovuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ale i pred žalovaným potom, čo boli namietané skutkové zistenia, vystala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní, keďže podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bol protokol o výkone inšpekcie práce zo dňa 12. 12. 2019 a zápisnice o podaní informácie konateľa žalobcu, družky I. Y. a objednávateľky služby od žalobcu. Je síce pravdou, že žalobca vyslovene nežiadal nariadiť ústne pojednávanie ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ale z povahy námietok, ktoré produkoval v podanom odvolaní bolo celkom jednoznačne zrejmé, že bolo potrebné doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Z charakteru námietok uvádzaných žalobcom vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade by nariadenie ústneho pojednávania prispelo k objasneniu veci. Za takýchto okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v administratívnom konaní mohlo byť na ujmu požiadavkám uvedeným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania. V súdenej veci, pokiaľ by správny orgán mal ambíciu zistiť skutkový stav tak, aby nevznikli pochybnosti, sa javí i súdu potrebné nariadiť ústne pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, vykonaním výsluchov svedkov za prítomnosti konateľa žalobcu, aby mu bolo umožnené položiť otázky a prípadne uvedené osoby v sporných otázkach konfrontovať, a teda tým prispieť k objektívnemu zisteniu prejednávanej veci.

62. Správny súd poukazuje na to, že účastník administratívneho konania nemôže častokrát sám predložiť dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, resp. ktoré by vyvrátili závery správneho orgánu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podanie takéhoto vysvetlenia je uskutočnené ešte pred začatím správneho konania, a osoba, ktorá je na základe výsledkov inšpekcie zodpovedným subjektom, ešte nemá postavenie účastníka konania (nebolo začaté správne konanie), a teda nemôže uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvanej osobe otázky.

63. Správny súd poznamenáva, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov, so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu v znení jeho Dodatku nebolo zistené. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v protokole v znení jeho Dodatku, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom.

64. Inšpektor práce musí vypracovať protokol o výsledku inšpekcie práce, ak pri výkone inšpekcie práce zistí u kontrolovaného zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nedostatky. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom Dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je v posudzovanom prípade vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Podľa názoru správneho súdu popis zisteného nedostatku je zrozumiteľný, bez vyvolania pochybností o jeho obsahu. Je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu ( ), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje .

65. Aby došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, musia byť naplnené všetky atribúty závislej práce, tak ako ich definuje ustanovenie , musí ísť o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pre náležité zistenie skutkového stavu je potrebné zistiť, či poškodená osoba v deň, v čase a na mieste, na ktorom nastala udalosť majúca za následok jej smrť, konala na základe pokynov zamestnávateľa. Podľa tvrdenia konateľa žalobcu, tento žiadny pokyn k práci poškodenému nedával. Je však potrebné vysporiadať sa s tvrdením žalobcu, že Y. mal na neho čakať, aby následne išli na kávu, keď podľa vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 25. 01. 2023 uviedol, že zapojenie optických káblov do jedného bytu trvá asi 45 min až hodinu, a teda aký by bol dôvod, aby sa I. Y., ktorý mal byť po nočnej službe (čo je možné preveriť), namiesto odpočinku po službe, čakal vo vchode bytového domu 45 minút na to, aby mohol ísť s konateľom žalobcu na kávu.

66. Správny súd poukazuje i na ďalšie pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré neodstránil ani žalovaný, a týmto pochybením je nedostatočná špecifikácia správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ust. o správnom konaní , pretože až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok.

67. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.

68. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).

69. Podľa názoru správneho súdu vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je uvedený dostatočný opis skutku, najmä pokiaľ ide o ustálenie času, kedy mal žalobca využívať závislú prácu I. Y., ktorý je uvedený len označením dátumu konkrétneho dňa, a to 02. 09. 2019, pričom jeho upresnenie bolo možné uviesť už na základe informácií, ktoré boli získané z výpovedí svedkýň, ale i z času, kedy došlo k úmrtiu I. Y., čo vyplýva i zo správy OR PZ v Leviciach, ktoré šetrí prečin usmrtenia podľa , z ktorého vyplýva, že k úmrtiu I. Y. malo dôjsť dňa 02. 09. 2019 v čase o 09.50 hod. Z výpovedí svedkýň je zrejmé, že čas, kedy prišiel I. Y. a konateľ žalobcu na miesto, kde malo dôjsť k nelegálnej práci a potom aj smrteľnému úrazu, bolo 02. 09. 2019 (podľa vyjadrenia Y. Y. s ním hovorila o 09.25 hod. a Mgr. Z. H. uviedla, že asi pred pol desiatou prišli dvaja páni.....), čas, kedy došlo ku skutku, pre ktorý bola uložená žalobcovi pokuta, je teda možné vymedziť na základe uvedených údajov podstatne užšie, než len uvedením dátumu konkrétneho dňa. Uvedené pochybenie bolo pritom jedným z dôvodov zrušenia prvého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a jeho vrátenia na nové prejednanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím žalovaného zo dňa 03. 09. 2020, v ktorom žalovaný uviedol: .... „prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia nevymedzil konkrétny čas porušenia povinností účastníka konania .........z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva konkrétny čas trvania nelegálneho zamestnávania“, Napriek tomu, že uvedený nedostatok správny orgán prvého stupňa neodstránil ani v druhom rozhodnutí zo dňa 11. 11. 2020, žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2021 toto rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra potvrdil ako vecne správne napriek tomu, že ním vytknutú vadu neodstránil.

70. Súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán, príslušný na konanie, zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutia správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

71. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi a nedostatočnú špecifikáciu skutku vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (ktorú neodstránil ani žalovaný), súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. februára 2021 zrušil podľa ust. , (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a z tohto dôvodu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) v zmysle ust. , ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.

72. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a výrokovú časť svojho rozhodnutia dostatočne špecifikovať, najmä pokiaľ ide o uvedenie času jeho spáchania, poprípade i s uvedením iných skutočností potrebných k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V predmetnej veci bol správny súd toho názoru, že s poukazom na obsah administratívneho spisu, listín, ktoré sa v ňom nachádzajú a tvrdenia žalobcu, bolo dôvodné vykonanie dokazovanie v rámci správneho konania, vrátane nariadenia ústneho pojednávania. Správny orgán v rámci správneho konania disponuje dostatkom procesných prostriedkov na preverenie pravdivosti tvrdení jednotlivých vypočúvaných osôb, ktoré je v prípade potreby oprávnený a povinný i využiť.

73. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. ). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

74. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

75. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté 7v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.