Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-219-2014.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/219/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. Č. X, P.šov, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. Č. X, P., a z otca Ing. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. T.. U. XX, O. P., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCoP XX/XXXX-XXX zo dňa 04.06.2013 v časti úpravy výživného tak, že :
Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. R. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,00 Eur mesačne na sumu 140,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2014, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.10.2014 pre mal. R. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 80,00 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. Adama zo sumy 100 Eur na sumu 180 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2014. Návrh odôvodnila tým, že v čase poslednej úpravy bol mal. Adam žiakom 8. ročníka základnej školy. V súčasnosti študuje na B. R., s čím má zvýšené výdavky. Uviedla, že otec maloletého neprispieva nad rámec výživného žiadnou sumou, ani na sviatky, narodeniny, Vianoce.
Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 03.10.2014 na č. l. 34 s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že od posledného určenia výživného uplynulo 14 mesiacov. od tohto času nedošlo u matky k podstatnej zmene jej sociálnej a finančnej situácie. Jeho finančná situácia sa výrazne zmenila. Matka maloletého dobrovoľne opustila finančne výhodnú prácu v Rakúsku s odôvodnením, že sa chce venovať výchove mal. Adama, čo je nelogické. Má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. R. M., O.. XX.XX.XXXX, ktorá je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Z tohto dôvodu mal zvýšené výdavky na začiatku školského roka.
Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch doručenej súdu 02.10.2014 na č. l. 33 vzhľadom na nástup mal. Adama na strednú školu navrhol zo strany otca zvýšiť výživné podľa jeho zárobkových možností a schopností s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Mal. Adam pochádza zo vzťahu rodičov F. U., E.. E., O.. XX.XX.XXXX R. C.. X. M., O.. XX.XX.XXXX. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCoP XX/XXXX-XXX zo dňa 04.06.2013, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 02.08.2012. Uvedený rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na sumu 100 Eur mesačne nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2013. V čase úpravy bol mal. Adam žiakom 8. ročníka základnej školy. Matka mu hradila školskú jedáleň 25 Eur, MHD 10 Eur, mobil 10 Eur a ďalšie bežné výdavky v súvislosti so školou, stravovaním a ošatením. Matka bola zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom 1.270 Eur. Od 01.01.2013 jej bola priznaná dávka a príspevok v sume 73,23 Eur na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Následne bola zamestnaná v Centre sociálnych služieb N. G. s funkčným platom 341,50 Eur. Vyživovaciu povinnosť mala iba voči mal. Adamovi. Otec maloletého bol od 01.07.2012 zamestnaný v O. V., F. správy a údržby diaľníc U. s pracovným pomerom uzatvorením na dobu určitú na obdobie jedného roka s príjmom 1.102,69 Eur. Okrem mal. Adama mal vyživovaciu povinnosť aj k mal. Vladimírovi z predchádzajúceho manželstva. Vyživovacia povinnosť voči Natálii mu zanikla. Z jeho manželského vzťahu mu pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. R. M..
V súčasnosti je od 01.09.2014 mal. Adam študentom 1. ročníka B. R. v Prešove. V súvislosti so štúdiom na strednej škole má zvýšené výdavky (lyžiarsky kurz 135 Eur, poplatok ZRPŠ, študentský preukaz 30 Eur, učebnice a pracovné zošity z anglického a ruského jazyka 47 Eur, zabezpečenie potrebného oblečenia na prax 63,50 Eur, prax 1x týždenne - 10 Eur štvrťročne, imatrikulácia). Jeho ďalšie mesačné výdavky predstavujú cestovné 10 Eur, mobil 10 Eur. Vzhľadom na špecializáciu strednej školy sa bude mal. Adam zúčastňovať kurzov v 3. ročníku barmanský kurz 145 Eur, kurz ochrany života a zdravia v Drienici 45 Eur. Matka má zvýšené výdavky na zabezpečenie stravy, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, voľnočasových aktivít a vreckového. Zvýšené výdavky hradí matka, otec sa na týchto zvýšených výdavkoch ničím nepodieľal. Otec dieťa nekontaktuje, nestretáva sa s ním.
Matka je v súčasnosti zamestnaná v Centre sociálnych služieb v G. od 11.02.2013 s priemerným mesačným zárobkom 409,70 Eur. Matka mal. Adamom býva u starej matky C. E., O.. XX.XX.XXXX v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve.
Z výpovede matky vyplýva, že finančne výhodného zamestnania opatrovateľky v Rakúsku sa vzdala z dôvodov, že sa starala o tri deti, pričom na najmladšie dieťa jej dozerali dve staršie deti. V tej dobe mal najstarší syn 20 rokov, dcéra takmer 18. Toho času sú obe staršie deti v zahraničí, kde pracujú a žijú.
Otec maloletého uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť Bratislava, Stredisko správy a údržby diaľníc U.. Pracovný pomer ma uzavretý na dobu neurčitú s príjmom okolo 1.900 Eur v hrubom. Má vyživovaciu povinnosť k mal. R., O.. XX.XX.XXXX, ktorá je v súčasnosti žiačkou 5. ročníka základnej školy s výučbou cudzích jazykov. Vo voľnom čase a venuje matematike, počítačom, jazdeniu. Vyživovaciu povinnosť k synovi X. M., O.. XX.XX.XXXX nemá, keďže ukončil vysokú školu, ktorému prispieval sumou okolo 4.000 Sk. Žije v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou manželkou a mal. Adrienou. Trvalý pobyt má v Nitrianskom Pravne, avšak pracuje v U., z tohto dôvodu má veľké výdaje na cestovné. Spláca hypotéku na bývanie 550 Eur mesačne, okrem toho má ďalšie pôžičky, ktoré spláca celkovo vo výške 50.000 Eur. Vlastní osobné motorové vozidlo, pričom výdavky na benzín má vysoké, auto používa pre účely dopravy do zamestnania.
Z rozhodnutia B. R. Prešov zo dňa 16.05.2014 vyplýva, že mal. Adam bol prijatý na denné štúdium do 1. ročníka na študijný odbor XXXXK B. R. v školskom roku 2014/2015.
Z pokynov pre žiakov 1. ročníka B. R. č. l. 13 vyplývajú požiadavky na žiaka 1. ročníka hotelovej akadémie (oblečenie na prax, kuchynské potreby na prax).
Z opisu mzdových listov otca zamestnávateľa O. Y. F. R..F.. U. O. XX, V. na č. l. 25 vyplýva jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie september 2013 až august 2014 vo výške 1.878,27 Eur.
Z opisu mzdových listov matky zamestnávateľa N. F. F. N. G. na č. l. 30 vyplýva jej priemerná čistá mzda za obdobie september 2013 až august 2014 vo výške 409,70 Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“ ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a majetkových pomerov povinného.
Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov ( §78 ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť, môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných právne významných ekonomických ukazovateľov.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. Adama, ktorý v čase posledného určenia navštevoval 8. ročník základnej školy, v súčasnosti navštevuje X. E. B. R., ide teda o právne významnú zmenu pomerov. Bolo preukázané, že starostlivosť o mal. Adama zabezpečuje výlučne matka, otec sa na jeho starostlivosti podieľa len vo forme platenia bežného výživného vo výške 100 Eur mesačne, nad rámec neprispieva, s dieťaťom sa nestretáva, nepodieľa sa na jeho zvýšených výdavkoch v súvislosti so štúdiom na strednej škole, vekom, zdravotnou starostlivosťou, voľnočasovými aktivitami. Celá ťarcha v súvislosti so starostlivosťou o dieťa ostala na jeho matke, ktorá má v súčasnosti zvýšené výdavky, keďže je v dospievajúcom veku.
Porovnaním pomerov na strane otca v čase poslednej úpravy a v súčasnosti súd zistil, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, keďže v čase poslednej úpravy jeho príjem predstavoval 1.102,69 Eur a v súčasnosti jeho priemerný čistý príjem predstavuje 1.878,27 Eur. Tak isto mu odpadla vyživovacia povinnosť voči synovi Vladimírovi. Iná vyživovacia povinnosť mu nepribudla, nakoľko vyživovaciu povinnosť k mal. Adriene mal aj v čase poslednej úpravy, avšak bolo preukázané, že má v súvislosti so starostlivosťou o mal. Adrienu zvýšené výdavky, nakoľko nastúpila na 2. stupeň základnej školy, na ktorých sa ale na rozdiel od mal. Adama podieľa, keďže s ňou žije v spoločnej domácnosti.
Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Pri určovaní výživného súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že otec je v súčasnosti schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu a preto možno od neho spravodlivo požadovať, aby rovnaký štandard umožňoval aj svojmu mal. synovi formou výživného. Pokiaľ ide o námietky otca maloletého v súvislosti s jeho mesačnými výdavkami súd konštatuje, že náklady na bývanie, stravu má každá fyzická osoba, teda aj matka mal. Adama, ktorá navyše musí zabezpečovať aj starostlivosť o mal. Adama. Rovnako námietka otca maloletého v súvislosti so splácaním hypotéky, súd nepovažuje za správne, aby mal. dieťa znášalo v podobe určenia výživného také náklady odporcu. Išlo o rozhodnutie otca maloletého, v akej výške vezme hypotéku tak, aby nebola ohrozená jeho schopnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa. Otec maloletého mal posúdiť, či hypotéka vo výške, v akej si ju zobral, neohrozí jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v dostatočnej miere voči mal. Adamovi, ktorému je biologickým otcom. Výživné je prednostná pohľadávka pred všetkými ostatnými pohľadávkami a pokiaľ otec maloletého nemá finančné prostriedky na to, aby primerane svojej životnej úrovni prispieval na výživu svojho syna, nie je možné, aby sa zaťažoval nevyhnutnými výdavkami.
Súd konštatuje, že otec maloletého sa pri dieťati, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti podieľa na úhrade jeho nepredvídaných, mimoriadnych či jednorazových výdavkov, rovnako na každodennej osobnej starostlivosti, čo potvrdil svojou výpoveďou, na rozdiel od mal. Adama. Vzhľadom na príjem otca, skutočnosť, že mal. Adam študuje na strednej škole ako aj vzhľadom na to, že otcovi maloletého ubudla vyživovacia povinnosť voči jeho plnoletému synovi Vladrimírovi, považuje súd výživné vo výške 140 Eur za primerané. V priebehu konania otec deklaroval svoj nezáujem prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam na strane mal. Adama. Neuvažoval zvýšiť svoju aktivitu smerom
k vyššiemu podieľaniu sa na starostlivosti o mal. Adama a na to, aby mohol prispieť na jeho starostlivosť vyššou sumou. Pokiaľ ide o námietku otca v súvislosti so vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania matky v Rakúsku, už súd vyššieho stupňa pri poslednom rozhodovaní o výške výživného uviedol, že jej nie je možné vyčítať dôvod, pre ktorý tak učinila a to starostlivosť o mal. dieťa, ktorá okolnosť je v prospech dieťaťa.
Podľa názoru súdu má otec maloletého všetky možnosti a schopnosti preto, aby na výživu maloletého prispieval vyšším výživným, preto súd zvýšil výživné zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2014, nakoľko od uvedeného času nastala zmena pomerov mal. Adama, ktorý začal študovať na strednej škole. Aj keď posledné určenie výživného vo výške 100 Eur mesačne bolo právoplatne skončené dňa 02.07.2013, súd prihliadol k vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré považoval na prospech dieťaťa, preto súd návrhu vyhovel.
Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 01.09.2014 do 31.10.2014 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 80 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. (dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným, to je 140 Eur - 100 Eur = 40 Eur x 2 za obdobie september až október 2014.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.