Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/57/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X/b, N., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Trnavská 2/A, Senec, dieťa rodičov: matka - D. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. X/b, N. a otec - S. P., narodený X.X.XXXX, bytom V. X, N., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

S účinnosťou od 5.9.2013 je otec povinný platiť zvýšené výživné na maloleté dieťa: M. P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 eur na sumu 80 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -20 zo dňa 8.3.2011 v časti výživného otca na maloleté dieťa: M. P., nar. XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania / , /, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.9.2013 sa matka pôvodne domáhala zmeny právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -20 zo dňa 8.3.2011 v časti výživného otca na maloleté deti: M. P., nar. XX.X.XXXX a O. P., nar. X.XX.XXXX z dôvodu podstatného nárastu odôvodnených potrieb maloletých detí.

2

Pred nariadením pojednávania dňa 16.6.2014 matka maloletých detí vzala späť návrh v časti zvýšenia výživného na maloleté dieťa : O. P., ktorý dovŕšil vek 17 rokov ukončil štúdium 1. ročníka v odbore autoopravár dňa 31.8.2013 pre nedostatočný prospech a v ďalšom štúdiu nepokračuje.

Uznesením č.k. -38 zo dňa 16.6.2014 súd konanie zastavil sčasti vo veci zvýšenia výživného otcovi voči maloletému O.I. P., nar. X.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2014.

Súd ďalej pokračoval v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa: M. P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne.

Otec žiadal návrhu matky vyhovíte len čiastočným zvýšením výživného na maloletého na sumu 80,- eur vzhľadom na jeho aktuálne zárobkové a majetkové pomery.

Kolízny opatrovník sa v záverečnom prednese priklonil k vyjadreniu otca.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 29.10.2014, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky, v súlade s .

Zo spisových materiálov mal súd preukázané, že naposledy bol rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k: - 20 zo dňa 8.3.2011, ktorým súd zveril v tom čase obe maloleté deti rodičov do osobnej starostlivosti matky, s povinnosťou otca platiť na maloletého M. výživné 50 eur mesačne a na v tom čase mal. O. výživné 70 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2011. Z listinných dôkazov viažucich sa k predmetnému rozsudku mal súd preukázané, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku otec pracoval vo firme Zelovoc Kiss s.r.o., jeho priemerná mesačná čistá mzda bola 320,70 eur, matka pracovala v Hoteli Senec, a.s. jej priemerný mesačný čistý zárobok bol 415,76 eur. Iné príjmy nemal. Maloletý O. bol žiakom 8 triedy ZŠ, maloletý M. bol žiakom 4.triedy ZŠ. Matka pracovala ako pomocná sila v kuchyni so zárobkom 375,- eur mesačne.

Z výpovede otca súd zistil, že od právoplatnosti tohoto rozsudku s matkou maloletého sú naďalej manželia, žijú oddelene, manželstvo trvá, deti aj maloletý M. aj plnoletý O. bývajú s matkou, plnoletý O.Á. už neštuduje, pracuje, už v roku 2013 odmietol študovať a preto bol zo školy vylúčený, s maloletým M. sa stretáva. Maloletý M. dovŕšil vek 14 rokov, je zdravý, vykonáva povinnú školskú dochádzku v ZŠ v Senci, v školskom roku 2014/2015 je žiakom ôsmej triede, učí sa dobre. Aktívne sa nevenuje nijakej mimoškolskej záľube. Na jeho výživu otec platí min. od septembra 2013 pravidelne mesačne 80 eur k rukám matky poštou, čo preukázal zloženkami, naposledy zo dňa 15.10.2014. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, býva sám v rodinnom dome svojho brata, ktorý s ním býva aj s jeho ženou. Mesačne bratovi prispieva na náklady domácnosti sumou 30 eur. Pracuje ako ako závozník v Zelovoc Kiss s.r.o., okrem priemernej čistej mzdy 341,13 eur, iný zárobok alebo príjem nemá.

3

Z rodného listu maloletého M. mal súd preukázané, že sa narodil dňa 18.2.2000.

Zo správy ORPZ v Senci zo dňa 26.8.2013 súd zistil, že otec bol prejednávaný za prečin zanedbania povinnej výživy s dlhom na výživnom v tom čase na obe maloleté deti vo výške 1 845,- eur.

Z potvrdenia Strednej odbornej školy Senec, Kysucká 14 mal súd preukázané, že maloletý O. ukončil štúdium z dôvodu neprospechu k 31.8.2013.

Z rozpisu mzdy zamestnávateľa matky / Hotel Senec, a.s./ súd zistil, že jej priemerná čistá mzda je 412,31 eur mesačne za obdobie 1-12/2013 a za rok 2014 je 387,20 eur mesačne.

Z rozpisu mzdy zamestnávateľa otca / ZELOVOC KISS, s.r.o./ súd zistil, že za rok 2913 je priemerná mesačná čistá mzda otca 341,13 eur., za rok 2014 je 350,28 eur.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, ich vykonanie aj bez návrhu by nezvrátili zistený skutkový stav a preto súd aj pre nadbytočnosť k skutkovému stavu z vykonaných dôkazov upustil aj od výsluchu matky.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

4

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa v znení neskorších predpisov sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne., sa považuje suma alebo úhrn súm / s účinnosťou od 1.7.2014 zhodne podľa účinnosti od 1.7.2013 / podľa , písm. c) bod. 2 vo výške 90,42 eur mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa a podľa zákona o životnom minime na sumu 198,09 eur pre jednu plnoletú fyzickú osobu / rodiča/.

Podľa rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom., pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov , ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať

za mal. dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov konania., t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb oprávnených výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou., pričom zároveň musí ísť o zmenu tých okolností ( na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.

5

V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa, rovnako však aj rozšírenie vyživovacích povinnosti na strane povinného ako aj pokles príjmu povinného z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena, ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia., pričom táto zmena pomerov musí byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku výživného.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov účastníkov konania dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, pričom tieto zmeny sa dotkli rozhodujúcich skutočností na strane rodičov v tom, že obom rodičom zanikla zo zákona vyživovacia povinnosť k synovi O., ktorý je schopný sa živiť už sám. Zánik tejto vyživovacej povinnosti súd ustálil ako podstatnú zmenu pomerov na strane otca ako osoby povinnej výživou ako aj na strane matky, rovnako povinnej výživou maloletého dieťaťa aj napriek dôkazne preukázanej skutočnosti, že od poslednej úpravy výživného sa otcovi podstatným spôsobom nezmenila výška mzdy ako naďalej jediného zdroja príjmu v takom rozsahu, aby bez ohrozenia vlastnej výživy, udržania si tejto mzdy ako jediného zdroja príjmu by bolo možné od otca požadovať výživné na maloletého M. aj s prihliadnutím k zmene vývoja životných nákladov / § 78 ods. 3 Zákona o rodine/ vo výške 100,- eur mesačne podľa návrhu matky. Rovnako za podstatnú zmenu pomerov súd posúdil nárast odôvodnených potrieb maloletého M., pričom súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že doteraz určené výživné otcovi súdnym rozhodnutím len v minimálnej miere prevyšuje sumu 30% životného minima, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič , bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa §62 ods. 3 Zákona o rodine. Vychádzajúc z týchto právne významných skutočností dospel súd k záveru, že záujem maloletého vyžaduje aj s prihliadnutím k výške príjmu matky, aby mal zo strany otca zabezpečené výživné, ktoré je v schopnostiach a možnostiach otca, bez ohrozenia straty príjmu otca, ktorý vzhľadom na vek, dosiahnuté najvyššie vzdelanie má obmedzené pracovné možnosti na trhu práce, je zamestnancom u totožného zamestnávateľa, v riadnom pracovnom pomere., preto naň nemožno pozerať ako na rodiča, ktorý si vedome znižuje svoju životnú úroveň na úkor plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému. V súhrne týchto skutkových zistení preto súd aj s prihliadnutím k vyjadreniu kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť na maloletého zvýšené výživné vo výške 80,- eur mesačne. Z takto určeného výživného zároveň otcovi nevznikol dlh na zročnom výživnom., preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Týmto rozsudkom súd s poukazom k zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -20 zo dňa 8.3.2011 v časti výživného otca na maloleté dieťa: M. P., nar. XX.X.XXXX.

6

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí .

Poučenie:

Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( )

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie otec a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. ( ).