Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-64-2013.pdf
PDF · 118.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/64/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: eD' systém Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava, IČO: 36 413 658, zastúpený: Agner & Partners, s.r.o., Špilálska 10, Bratislava, JUDr. Vojtech Agner, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmame zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto
rozhodol:
D. súd v I. napadnuté rozhodnutie zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,60 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2013 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dna XX.XX.XXXX, ktorým bol na základe odvolania žalobcu potvrdený dodatočný platobný výmer B. úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dur zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zák. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (ďalej len B. poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len B.) za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume XX.XXX,XX eur. Y. v žalobe uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia mal v predmetnom zdaňovacom období porušiť § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o B.) tým, že si uplatnil právo na odpočítanie B. v celkovej výške XX.XXX,XX eur z nákupu produktov s názvom internetový kupón R. U. (ďalej aj webkarta) na základe dodávateľskej faktúry vyhotovenej spoločnosťou omega IT, s.r.o., I. XX, I., U.: XX XXX XXX (XXX kusov). Q. ďalej, že uvedený produkt žalobca následne dodal spoločnosti B. T. D.. do A., pričom predaj tohto produktu uvedenej spoločnosti deklaroval ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu C. únie podľa § 43 zákona o B., a to s ohľadom na potrebu evidovať jednotlivé karty pre aktiváciu produktu R. U.. Vzhľadom na povahu dodaného plnenia však išlo podľa žalobcu o dodanie služby v inom členskom štáte EÚ (A.). Y. dôvodil, že webkarta je nosičom informácie o hesle, prostredníctvom ktorého je možné aktivovať a čerpať elektronicky dodávané webhostingové služby, ktoré prostredníctvom svojej infraštruktúry zabezpečuje anglická obchodná spoločnosť (prevádzkovateľ služby). Y. uvádzal, že podľa žalovaného predaj a nákup webhostingových služieb existuje len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom (konečným zákazníkom), pričom hodnota webkarty je protihodnotou za dodanie elektronicky
dodávanej webhostingovej služby; nejde o plnenie spoločnosti omega IT, s.r.o., ale ide o dodanie webhostingovej služby od prevádzkovateľa služby pre koncového užívateľa, ktorý za dodanie služby zaplatí protihodnotu uvedenú na zakúpenej webkarte; žalobca nebol konečným užívateľom, ale bol v rade nákupu a predaja len ďalším predajcom webkarty, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie B. a toto právo preukázal odberateľskou faktúrou od spoločnosti omega IT, s.r.o. za prijatie zdaniteľného obchodu; žalobca žiadnu dodávku služieb od spoločnosti omega IT, s.r.o. neprijal a teda mu nie je možné uznať právo na odpočítanie B. z faktúr č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX vyhotovených uvedenou spoločnosťou; pri predaji produktu R. U. medzi spoločnosťou omega IT, s.r.o. a žalobcom nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a z tohto dôvodu nie sú dodávateľské faktúry faktúrami vyhovenými podľa § 7X ods. 1 zákona o B., ale ide len o doklady, na ktorých je uvedená B.; platenie B. v danom prípade vyplynulo z § 71 ods. X zákona o B. a nie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Y. namietal, že uvedené závery žalovaného sú nesprávne a odporujú ustanoveniam zákona o B. (§ 9 ods. X písm. a/, § 19 ods. X tohto zákona). Podľa žalobcu tým, že prevádzkovateľ služby (anglická spoločnosť) poskytol produkt R. U. ďalšej obchodnej spoločnosti (distributérovi), preniesol na ňu právo využívať elektronicky dodávané webhostingové služby. D. webkarta totiž obsahuje údaje potrebné na aktiváciu a čerpanie webhostingových služieb, pričom tieto údaje sú prístupné nielen koncovému užívateľovi (zákazníkovi), ale aj distributérovi. J. prenesením práva na distribútora poskytol prevádzkovateľ služby službu, ktorá je zdaniteľným plnením. J. však nie je len tento prvý predaj produktu R. U., ale je ním aj každý následný predaj v distribučnom reťazci, keďže aj takýto následný predaj spĺňa definíciu dodania služby podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona o B.. Y. o tom, že nákup a predaj služby existuje len medzi poskytovateľom služby a j ej koncovým užívateľom, by podľa žalobcu obstál len v prípade, ak by produkt R. U. koncovému užívateľovi predal priamo poskytovateľ služby (anglická spoločnosť). V danom prípade však do predaja produktu vstúpili ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré si v rámci distribučného reťazca postupne tento produkt ako zdaniteľné plnenie vo vlastnom mene a na vlastný účet predávali. V dôsledku toho koncový užívateľ neuhrádza platbu za produkt poskytovateľovi služby, ale ju uhrádza spoločnosti, ktorá mu tento produkt (webkartu) bezprostredne predala. Táto platba teda nie je podľa žalobcu platbou, ktorú koncový užívateľ uskutočňuje v prospech poskytovateľa služby. E. predaj webkariet v distribučnom reťazci sa neuskutočňuje za tú istú cenu, čo potvrdzujú žalobcom predložené dodávateľské a odberateľské faktúry počas daňovej kontroly. Y. to, že cena, ktorú zaplatí koncový užívateľ, nemusí byť rovnaká ako cena, za ktorú sa uskutočnil predaj medzi poskytovateľom služby a prvým distribútorom v distribučnom reťazci. Y. poukázal na čl. X ods. X smernice X. XXXX/XXX/ES zo dňa XX.XX.XXXX o spoločnom systéme B. a tvrdil, že mechanizmus odpočtu B. je v záujme zachovania daňovej neutrality upravený tak, že zdaniteľné osoby sú oprávnené odpočítať od B., ktorú sú povinné platiť, sumy B., ktoré už predtým zaťažili tovary alebo služby na vstupe a táto daň sa v každom štádiu ukladá iba na pridanú hodnotu a napokon ju znáša koncový užívateľ, V zmysle judikatúry S. dvora EÚ preto má B. zaťažiť len koncového užívateľa a musí zostať úplne neutrálna vzhľadom na zdaniteľné osoby, ktoré vstupujú do procesu výroby a distribúcie pred štádiom konečného zdanenia a to bez ohľadu na počet transakcií, ku ktorým došlo (napr. C-XXX/ XX P. P.). Y. citoval z uvedeného rozsudku SD EÚ a na jeho základe tvrdil, že záver žalovaného, podľa ktorého predaj a nákup služby existuje len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom, je zjavne nesprávny, nakoľko poskytnutím služby nie je len prvý predaj webkarty poskytovateľom služby, ale aj každý ďalší predaj webkarty realizovaný jej distribútormi až po koncového užívateľa. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že dodanie produktu R. U. spoločnosťou omega IT, s.r.o. žalobcovi je zdaniteľným plnením v zmysle § 9 ods. X písm. a/ zákona o B. a preto sú vyššie uvedené dodávateľské faktúry vyhotovené podľa § 71 ods. I zákona o B. a žalobca má na ich základe právo na odpočítanie B.. Y. tiež podotkol, že právo na odpočítanie dane nie je dotknuté ani tým, že v daňovom priznaní za obdobie október XXXX bol predaj tohto produktu deklarovaný ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EU podľa § 43 zákona o B., keďže právo na odpočítanie je samostatným právnym inštitútom. E. žalobca tvrdil, že daňová kontrola, z ktorej zistenia sú obsiahnuté v protokole zo dňa XX.XX.XXXX tvoriacom podklad napadnutého rozhodnutia, trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Q., že správca dane rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX prerušil daňovú kontrolu B. za zdaňovacie obdobie január až december XXXX, pričom listom doručeným žalobcovi dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že od XX.XX.XXXX pokračuje vo výkone daňovej kontroly. B. XX.XX.XXXX vydal správca dane rozhodnutie, ktorým opätovne prerušil konanie daňovej kontroly. Podľa oznámenia správcu dane z XX.XX.XXXX pominuli dňom XX.XX.XXXX dôvody na prerušenie daňovej kontroly. Napriek uvedenému správca dane
dňa XX.XX.XXXX zaslal A.. R. Z. a lng. Š. I. výzvy na podanie svedeckých výpovedí. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že správca dane v čase, v ktorom deklaroval, že daňová kontrola je prerušená, v daňovej kontrole v skutočnosti pokračoval vykonávaním dokazovania. S ohľadom na postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly mal žalobca za to, že predmetná daňová kontrola trvala dlhšie než pripúšťa § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb. Y. a dôkazy získané z takejto daňovej kontroly, vrátane protokolu z daňovej kontroly zo dňa XX.XX.XXXX, nie sú v súlade s § 29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. resp. s § 2X ods. 4 B. poriadku a preto nemôžu byť použité ako podklad napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález V. súdu SR sp. zn. U.. ÚS XX/XXXX, podľa ktorého ak dĺžka daňovej kontroly prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, predstavuje protokol z takejto kontroly nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní. Ak by takýto protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a je rovnako nezákonné.
Y. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že správca dane preveroval reálnosť nákupu predmetných internetových kupónov s názvom R. U. od tuzemského dodávateľa omega IT, s.r.o. prostredníctvom dožiadania na B. úrad I. V, z ktorého zistil, že spoločnosť omega IT, s.r.o. nakupovala karty R. U. od dvoch tuzemských dodávateľov na priame objednávky žalobcu. Na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti omega IT, s.r.o. došlo skutočne k realizácii obchodu uvedeného na faktúrach medzi spoločnosťami omega IT, s.r.o. a žalobcom. Z predmetnej odpovede ďalej vyplynulo, že spoločnosť omega IT, s.r.o. nie je poskytovateľom webhostingových služieb a ani nemá licenčné práva na ich predaj. Za účelom preverenia reálnosti predaja predmetných internetových kupónov žalobcom maďarskému odberateľovi B. T. D.. na základe vystavenej odberateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca vyhotovil bez vyčíslenia B., správca dane požiadal B. riaditeľstvo S. republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom z odpovede vyplynulo, že konateľom maďarskej spoločnosti B. T. D.. je občan S. republiky a že maďarská daňová správa nevykonala preverenie u tejto spoločnosti z dôvodu, že spoločnosť je nedostupná. S. dane ďalej preverovaním obchodovania s produktom R. U. zistil, že samotná karta R. U. nie je tovarom, ale je nosičom práva pre konečného zákazníka - užívateľa elektronicky dodávanej služby. D. webkarty si konečný zákazník zakúpi, resp. predplatí internetové služby webhostingové služby u anglickej spoločnosti, ktoré mu bude poskytovať a dodávať samotná anglická spoločnosť. R. je nosičom informácie o hesle, prostredníctvom ktorého je možné kartu aktivovať. D. užívateľ - prijímateľ služby zaplatením za služby, získal samotnou webkartou prístupové práva - prístupový kód k používaniu elektronicky dodávanej služby. D. zákazník po zaktivovaní karty prijíma elektronicky dodávané služby od dodávateľa služby, ktorou je anglická spoločnosť. Y. sa stotožnil s konštatovaním správcu dane, že z uvedeného dôvodu nie je možné kartu považovať za tovar v jeho nominálnej hodnote predaja, nakoľko táto nominálna hodnota jeho predaja je protihodnotou elektronicky dodávanej služby. Z. a nákup služby existuje len medzi dodávateľom služby a konečným zákazníkom, t.j. užívateľom služby. Z výsledkov preverovania vyplynulo, že spoločnosť omega IT, s.r.o. nebola dodávateľom -poskytovateľom služieb a žalobca nebol konečným zákazníkom - užívateľom služieb. L. dodanie produktu R. U. spoločnosťou omega IT, s.r.o. uvedené na predmetných faktúrach nie je dodaním tovaru, pretože pri predaji karty R. U. nejde o prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník v zmysle § 8 zákona o B.. J., že vo svojej podstate samotná karta R. U. nie je tovarom, nie je možné ani považovať jej nákup a odovzdanie platiteľom omega IT, s.r.o. žalobcovi za dodanie tovaru, nakoľko hodnota karty R. U. nie je protihodnotou za dodanie tovaru, ale je protihodnotou za dodanie elektronicky dodávanej služby, potom nejde o plnenie spoločnosti omega IT, s.r.o., ale ide o dodanie služby od samotného dodávateľa služby, t.j. anglickej spoločnosti pre konečného užívateľa služby, ktorý za dodanie služby zaplatí protihodnotu uvedenú na zakúpenej karte. Y. nebol konečným zákazníkom - užívateľom, ale bol v rade nákupu a predaja len ďalším predajcom predmetnej karty, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a preukázal toto právo dodávateľskými faktúrami od spoločnosti omega IT, s.r.o. za prijatie zdaniteľného obchodu, t.j. žiadnu dodávku webhostingových služieb od spoločnosti omega IT, s.r.o. neprijal. Keďže sa na základe vyššie uvedených zistení preukázalo, že samotná karta R. U. nie je tovarom, nie je možné považovať ani predaj produktov R. U. žalobcom maďarskému odberateľovi B. T. D.. na základe odberateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za dodanie tovaru oslobodené podľa §43 zákona o B.. Y. mal za to, že v uvedenom prípade sa na žalobcu nevzťahuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o B., nakoľko dodanie produktov - webkariet nie je dodaním tovaru podľa zákona o B., ale dodaním služby, ktorú žalobca od svojho dodávateľa omega IT, s.r.o. v
tuzemsku dokonca ani neprijal a preto túto službu spoločnosti B. COA. D.. identifikovanej pre daň v inom členskom štáte ani nemohol dodať.
Y. trval aj na tom, že faktúry vyhotovené platiteľom omega IT, s.r.o. nie sú faktúrami vyhotovenými podľa §7X ods. 1 zákona o B. za uskutočnené dodávky na základe vzniku daňovej povinnosti. Z. faktúry je podľa žalovaného možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. V danom prípade platenie dane uvedenej na dokladoch vyhotovených platiteľom omega IT, s.r.o. pre žalobcu za predaj produktov R. U. vyplývalo platiteľovi omega IT, s.r.o. z ustanovenia § 71 ods. X zákona o B. a nie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. K námietkam týkajúcim sa prekročenia zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX doplnil, že žalobcom popisované úkony vo veci podania svedeckých výpovedí A.. X. Z. a U.. K. I. v období, keď bola daňová kontrola prerušená, vo väzbe na dĺžku výkonu daňovej kontroly, sa netýkali úkonov v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly, ale že išlo o šetrenie, ktoré vykonala slovenská daňová správa na základe požiadavky maďarskej daňovej správy o medzinárodnú výmenu informácií. S. dane v čase prerušenia daňovej kontroly nevykonával žiadne úkony a nevykonával ani žiadne dokazovanie. B. predmetnej daňovej kontroly bola v súlade s § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb. S. dane využil inštitúty predĺženia a prerušenia daňovej kontroly a počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú. Y. mal za to, že vykonané šetrenie, keďže sa týkalo žiadosti daňovej správy iného štátu o medzinárodnú výmenu informácií, aj napriek tomu, že bolo vykonané v období, keď bola u žalobcu daňová kontrola prerušená, je plne legitímne a vykonané súlade so zákonom č. XXX/XXXX Zb. a E. X. (ES) č. XXXX/ XXXX zo 7. októbra XXXX o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (resp. E. X. č. XXX/XXXX o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti B.), ktoré je špecifickým predpisom pre oblasť B. a upravuje práva a povinnosti členských štátov pre administratívnu spoluprácu vnútri EÚ s účinnosťou od l. januára XXXX. L. nariadenia zaisťuje priamu zviazanosť a aplikovateľnosť tejto právnej normy vo všetkých členských štátoch. B. vstupu S. republiky do EÚ sa predmetné nariadenie stalo súčasťou právneho poriadku SR. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že správca dane preverovanie vykonával zákonným spôsobom.
D. súd v I. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzali v doleuvedenom rozsahu z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu B. za obdobie január XXXX až december XXXX, o výsledku, ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dur zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol so žalobcom riadne prerokovaný. Na základe zistení uvedených v daňovom protokole vydal správca dane dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dur, ktorým podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zákona č. XXX/XXXX Zb. v nadväznosti na § 16X ods. 5 B. poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel B. za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume XX.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého L. riaditeľstvo S. republiky rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdilo. B. tohto rozhodnutia sa zhodujú s vyššie opísaným obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe.
Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť zákonnosť postupu daňových orgánov najmä v súvislosti s dĺžkou trvania daňovej kontroly u žalobcu a tiež správnosť právneho posúdenia obchodného prípadu nákupu a predaja webkariet, pri ktorom podľa žalovaného nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku.
Podľa § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. F. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o XX mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku XX, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa ods. XX ak správca dane alebo orgán podľa odseku XX nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku XX, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
B. kontrola u žalobcu na B. za zdaňovacie obdobie január až december XXXX trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom počas uvedeného obdobia bola správcom dane dva krát prerušená na celkovú dobu cca XX mesiacov. Y. v žalobe nenamietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, tvrdil však, že správca dane počas prerušenia kontroly vykonával dokazovanie, keď zaslal A.. R. Z. a U.. Š. I. výzvy na podanie svedeckých výpovedí. J. úkonmi podľa žalobcu fakticky pokračoval vo výkone daňovej kontroly, prekročil zákonom stanovenú dobu trvania daňovej kontroly a urobil daňový protokol nezákonným podkladom rozhodnutia.
D. súd sa nestotožnil s uvedenými tvrdeniami žalobcu a má za to, že žalovaný zrozumiteľne vysvetlil, že žalobcom namietané úkony správca dane realizoval mimo rámca predmetnej daňovej kontroly, a to na základe požiadavky maďarskej daňovej správy o medzinárodnú výmenu informácií v zmysle E. Rady (ES) č. XXXX/XXXX o administratívnej spolupráci v oblasti B., resp. E. X.(ES) č. XXX/XXXX o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti B.. F. od rámca, v ktorom boli tieto úkony realizované, je treba zdôrazniť, že svedectvá vyššie menovaných osôb daňové orgány v daňovej kontrole nepoužili a žiadne zo skutkových zistení správcu dane či žalovaného sa podľa odôvodnení rozhodnutí neopierajú o stanoviská týchto osôb. B. predmetnej daňovej kontroly preto bola podľa názoru súdu v súlade s § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb., pričom inštitúty predĺženia a prerušenia daňovej kontroly boli použité v medziach zákona.
Podľa § 9 ods. X písm. a/ zákona o B. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. Podľa § 19 ods. X vetá prvá zákona o B. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. W. právnych predpisov S. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v C. únii s tým, že od 1. mája XXXX je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok S. dvora EÚ X/XX, T. v. C., Zb.s. XXX) a konštantnou judikatúrou súdneho dvora. K. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok súdneho dvora W., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. X-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.
Z. posúdenie otázky zákonnosti žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie B. z nákupu webkariet postavili daňové orgány na tom, že nákup a predaj webhostingových služieb prostredníctvom webkarty existuje len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom, nakoľko prevádzkovateľ služby (anglická spoločnosť) po zadaní hesla uvedeného na webkarte poskytne službu (webhosting) konečnému zákazníkovi, ktorý za to zaplatí protihodnotu uvedenú na zakúpenej webkarte. D., že nakoľko žalobca nebol konečným užívateľom služby, ale len ďalším v rade predajcov webkariet, žiadnu dodávku služieb od spoločnosti omega IT, s.r.o. neprijal a preto mu nie je možné uznať právo na odpočítanie B. z nadobúdacej faktúry, keďže pri predaji webkariet spoločnosťou omega IT, s.r.o. žalobcovi nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku.
D. súd sa so záverom daňových orgánov, že nákup a predaj webhostingových služieb môže vzniknúť len medzi prevádzkovateľom (poskytovateľom) služby a koncovým užívateľom (recipientov služby) nestotožňuje.
Y. vo svojej argumentácii poukazoval na rozsudok S. dvora EÚ C-XXX/XX vo veci P. P.. z XX.XX.XXXX, týkajúci sa predplatených telefónnych kariet a ich uvádzania na trh prostredníctvom siete distribútorov.
Y., že na telefónnych kartách boli uvedené najmä názov značky, nominálna hodnota vyjadrená v mene členského štátu, v ktorom bol usadený distribútor, jedno alebo viac miestnych prístupových telefónnych čísiel, po vytočení ktorých sa uskutočňovali telefonické hovory a ukrytý Z. kód. J. informácie postačovali na uskutočnenie telefonického hovoru, ktorý bol presmerovaný do konečného miesta určenia prostredníctvom poskytovateľov medzinárodných telefonických služieb, s ktorými operátor tiež predtým uzatvoril zmluvy, ktoré mu umožnili prístup do medzinárodnej telekomunikačnej siete týchto poskytovateľov. S. dvor riešil predovšetkým otázku, či uvedené plnenie predstavuje jednu komplexnú službu alebo dve samostatné služby, a to jednak distribútorovi v čase predaja telefónnej karty a jednak konečnému užívateľovi pri skutočnom použití telefónnej karty. S. dvor konštatoval, že B. má zaťažiť len konečného spotrebiteľa a musí zostať úplne neutrálna vzhľadom na zdaniteľné osoby, ktoré vstupujú do procesu výroby a distribúcie pred štádiom konečného zdanenia bez ohľadu na počet transakcií, ku ktorým došlo. Q., že poskytnutie služieb sa uskutočňuje za protihodnotu a teda je zdaniteľné len vtedy, ak medzi poskytovateľom a príjemcom existuje právny vzťah, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi. S. dvor konštatoval, že telefónny operátor prostredníctvom predaja telefónnych kariet poskytuje distribútorovi všetky informácie potrebné na uskutočnenie medzinárodných telefonických hovorov v stanovenej dĺžke prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje, na základe čoho prenáša na distribútora právo využívať danú infraštruktúru na uskutočnenie uvedených hovorov. J. operátor tým distribútorovi poskytuje službu. Na druhej strane distribútor ako protihodnotu za uvedenú telekomunikačnú službu platí telefónnemu operátorovi, cenu na ktorej sa dohodli. J. platbu nemožno považovať za platbu, ktorú uskutočnil koncový užívateľ v prospech telefónneho operátora, hoci predaj telefónnej karty zo strany distribútora prípadne iných sprostredkovateľských subjektov vedie k tomu, že v konečnom dôsledku uvedenú platbu znáša koncový užívateľ. B. totiž predáva telefónne karty vo svojom mene a na svoj účet a využíva, aspoň na časť tohto predaja, aj iných sprostredkovateľov, akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia. F. toho suma, ktorú koncový užívateľ skutočne zaplatí pri nadobudnutí telefónnej karty distribútorovi alebo predajcovi - sprostredkovateľovi, sa nemusí nevyhnutne zhodovať s cenou, ktorú zaplatil distribútor telefónnemu operátorovi alebo nominálnou hodnotou karty a telefónny operátor túto sumu nepozná. E. identita koncového užívateľa telefónnej karty nemusí byť známa v čase, keď distribútor uskutočňuje platbu telefónnemu operátorovi, najmä ak je karta určená na ďalší predaj zo strany iného sprostredkovateľského subjektu. Vzhľadom na tieto okolnosti sa podľa súdneho dvora nemožno domnievať, že svojou platbou telefónnemu operátorovi distribútor len prenáša na telefónneho operátora odmenu zaplatenú koncovým užívateľom a vytvára tak medzi nimi priamy vzťah. Keďže koncový užívateľ nemá žiadne právo požadovať od telefónneho operátora vrátenie prípadného nevyčerpaného telefónneho kreditu, nie je možné odôvodnene tvrdiť, že na základe tohto práva existuje priamy vzťah medzi týmto užívateľom a telefónnym operátorom. Z uvedeného podľa súdneho dvora vyplýva, že pri prvom predaji telefónnych kariet distribútorovi dochádza medzi telefónnym operátorom a týmto distribútorom k výmene vzájomných plnení. Na základe uvedeného súdny dvor uzavrel, že čl. X bod X S. o B. sa má vykladať v tom zmysle, že telefónny operátor, ktorý ponúka telekomunikačné služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva telefónne karty obsahujúce všetky informácie potrebné na uskutočňovanie medzinárodných telefonických hovorov prostredníctvom infraštruktúry, ktorú tento operátor poskytuje a ktoré distribútorov vo vlastnom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva koncovým užívateľom buď priamo alebo prostredníctvom iných zdaniteľných osôb, akými sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia, poskytuje distribútorovi telekomunikačné služby za protihodnotu. Q. operátor však nevykonáva druhé poskytovanie služieb za protihodnotu koncovému užívateľovi, ktorý po tom, ako nadobudne telefónnu kartu, vykonáva svoje právo uskutočňovať telefonické hovory tým, že využíva informácie uvedené na tejto karte.
D. súd je toho názoru, že pravidlá vyplývajúce z uvedeného rozsudku S. dvora EÚ sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad, v ktorom namiesto telefónnych kariet figurovali webkarty umožňujúce po zadaní hesla využívať webhostingové služby poskytované prevádzkovateľom tejto služby.
Z citovaného rozsudku súdneho dvora možno vyvodiť, že prevádzkovateľ, ktorý ponúka webhostingové služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva webkarty obsahujúce všetky informácie potrebné na použitie webhostingových služieb poskytovaných prevádzkovateľom služby prostredníctvom infraštruktúry a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej predáva prostredníctvom ďalších osôb, poskytuje distribútorovi službu za protihodnotu. J. služba napĺňa definíciu služby v zmysle § 9 ods. X písm. a/ zákona o B. a možno ju preto považovať za zdaniteľné plnenie, avšak len za predpokladu, že je preukázané skutočné poskytnutie služieb za protihodnotu. A. teda byť preukázaná
existencia právneho vzťahu, v rámci ktorého dôjde k výmene vzájomných plnení, ktoré sú ekonomicky odôvodniteľné a zodpovedajúce všeobecnej definícii podnikania.
Z informácií dostupných z administratívneho spisu sa súdu javí, že nakupovanie a predaj webkariet v rade spoločností, ktorého súčasťou je aj žalobca, postráda za daných okolností akýkoľvek ekonomický zmysel a navodzuje dojem fiktívnych plnení zameraných na zneužívanie jednotného systému B.. B. orgány v danom prípade nevenovali pozornosť reálnosti a ekonomickej prijateľnosti predmetných obchodov a dospeli k inému záveru o nemožnosti uznať žalobcovi právo na odpočítanie B.. D. súd je však z vyššie opísaných dôvodov toho názoru, že aj keď žalobca dodávku webhostingových služieb neprijal, nemožno pri zohľadnení európskej judikatúry kategoricky konštatovať, že dodávka webkariet medzi ich distribútormi nemôže byť zdaniteľným plnením. Z. teda žalovaný uzavrel, že pri nákupe webhostingových služieb môže vzniknúť daňová povinnosť len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom na uvedené D. súd v I. po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, pretože daňové orgány vo svojich záveroch týkajúcich sa dodávky webkariet vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z. rozhodnutím súdu bude žalovaný v ďalšom konaní viazaný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume XX eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ X1 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x po XXX,XX eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x X,XX eur, 1x XXX eur za účasť na pojednávaní a paušálna náhrada X,XX eur, čo spolu s XX% B. predstavuje sumu XXX,XX eur.
J. rozhodnutie senát D. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.