Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (29)Rozsudok_10C-166-2012.pdf
PDF · 123.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/166/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne C. M., O.. XX. X. XXXX, V. P. Č.. XXX, D. G. U., zastúpenej JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, A. Kmeťa 12, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, IČO: 00 222 011, zastúpenému JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, o zaplatenie 33.294 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2496,81 eura, ktoré je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť advokátke žalovaného do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10. 9. 2012, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 33.294 eur z titulu ujmy spôsobenej vydaným predbežným opatrením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 5. 2007, sp. zn. 6C/106/2002 a zo dňa 13. 1. 2010, sp. zn. 4C/176/2009, ako aj z dôvodu nesplnenia si povinnosti vydať vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa v polyfunkčnom bytovom dome súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. KN 2494/58, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. KN 2494/55, 2494/58 a 2494/59 vo veľkosti 5918/2437241-ín. V súvislosti s výstavbou uvedeného bytu podal v roku 2002 žalovaný proti nej žalobu o zaplatenie 146.278,90 Sk s prísl., konanie o ktorej bolo vedené Okresným súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/106/2002. Dňa 24. 4. 2007 uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj uvedeného bytu kupujúcim Ľ. G. R. C. G.. V deň podpisu zmluvy navštívila žalovaného za účelom vyžiadania vyhlásenia o splnení všetkých povinností voči správcovi domu. Zamestnankyňa žalovaného jej odmietla uvedený doklad vydať a dňa 25. 4. 2007 podal žalovaný na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd uznesením zo dňa 15. 5. 2007 vyhovel a uložil jej zákaz predať a darovať uvedený byt. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo na základe jej odvolania potvrdené aj krajským súdom. V kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude splatná v 3 splátkach. Kupujúci dňa 27. 4. 2007 zaplatili prvú splátku kúpnej ceny a dňa 14. 1. 2008 ju písomne vyzvali k odstráneniu závad, ktoré bránia prevodu bytu a súčasne si vyúčtovali zmluvnú pokutu vo výške 105.000 Sk. Zároveň odmietli zaplatiť ďalšie 2 splátky na byt, splatné dňa 30. 9. 2007 a 31. 12. 2007. Prvú splátku kúpnej ceny bytu si sčasti započítali na vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Dňa 14. 1. 2008 sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o zrušenie vydaného predbežného opatrenia a ako náhradné riešenie ponúkla poskytnutie iného zálohu, a to nehnuteľnosti v kat. území Podtureň. Žalovaný s uvedeným riešením nesúhlasil. Dňa 7. 10. 2008 požiadala o vydanie vyhlásenia správcu bytu písomne. Dňa 19. 2. 2009 jej kupujúci vyúčtovali zmluvnú pokutu vo výške 395.000 Sk, ktorú si započítali na
druhú splátku kúpnej ceny. Dňa 7. 1. 2009 opätovne vyzvala žalovaného na vydanie vyhlásenia správcu bytu, žalovaný opätovne na výzvu nereagoval. Dňa 8. 12. 2009 podala na Okresnom súde Liptovský Mikuláš žalobu o splnenie povinnosti vydať vyhlásenie nevyhnutné pre povolenie vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V konaní, vedenom pod sp. zn. 8C/215/2009, bolo žalovanému uložené vydať vyhlásenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený aj odvolacím súdom. Žalovaný však vyhlásenie vydal až na podnet exekútorského úradu dňa 16. 2. 2011. Dňa 7. 1. 2010 podal žalovaný opätovne na súde návrh na vydanie predbežného opatrenia, zákazu nakladať s predmetným bytom. Súd predbežné opatrenie dňa 13. 1. 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/176/2009, vydal. Dňa 21. 3. 2010 jej bol doručený list od kupujúcich, ktorým jej vyúčtovali zmluvnú pokutu vo výške 13.278 eur, ktorú si započítali na tretiu splátku kúpnej ceny. Po právoplatnom skončení konania, vedenom pod sp. zn. 4C/176/2009, požiadala príslušnú správu katastra o výmaz predbežného opatrenia z listu vlastníctva. Následne bol vklad vlastníckeho práva do katastra povolený dňa 9. 5. 2012. Konaním žalovaného, resp. podaním a opätovným podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým jej bolo zakázané nakladať s bytom, jej vznikla škoda na majetku zaplatením, resp. započítaním zmluvnej pokuty na kúpnu cenu. Taktiež jej škoda bola spôsobená aj nečinnosťou žalovaného, ktorý napriek niekoľkým výzvam a upozorneniam na hroziacu škodu jej odmietol vydať vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. Žalovaný za uvedenú škodu zodpovedá podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Škoda pozostáva zo sumy 29.874,53 eura, ktorú bola povinná zaplatiť na základe zmluvného ustanovenia vyplývajúceho z kúpnej zmluvy na zmluvnú pokutu a z bankového úroku, ktorý zaplatila P. V. F., a. s., keďže v období od uzatvorenia kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k bytu začala s výstavbou domu v Podturni, pričom tento chcela financovať z prostriedkov získaných predajom. V dôsledku konania a nečinnosti žalovaného však kúpna cena vyplatená nebola v plnej výške, preto bola nútená uzatvoriť s bankou zmluvu o úvere a zaplatiť úrok a povinné poplatky, ktoré ku dňu 1. 7. 2012 predstavovali 3419,95 eura a pozostávali z úrokov vo výške 3122,44 eura, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 116,18 eura, poplatku za správu úverového účtu vo výške 148,14 eura, poplatku za dodatok k zmluve vo výške 33,19 eura. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 6. 6. 2014, uviedol, že jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Ak je príčinou škody iná skutočnosť (dobrovoľné prevzatie záväzku žalobkyňou, zabezpečené zmluvnou pokutou), medzi konaním žalovaného a vznikom škody nie je bezprostredný vzťah príčiny a následku, preto zodpovednosť za škodu nevznikla. Poukázal na to, že žalobkyňa nekonala v rámci prevenčnej povinnosti, keď uzavrela kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bola dohoda o povinnosti zaplatiť extrémne vysokú zmluvnú pokutu pre prípad, ktorý nespočíval v jej moci, ale bol závislý od výsledku konania tretieho subjektu (Správa katastra Liptovský Mikuláš). Vzniesol aj námietku premlčania žalovaného nároku, nakoľko 2-ročná subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie uplynula dňa 19. 2. 2011, resp. dňa 21. 3. 2012, t. j. uplynutím 2 rokov odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak mala žalobkyňa za to, že porušenie zmluvne prijatého záväzku zabezpečiť povolenie vkladu vlastníckeho práva do predmetného bytu nezavinila, nebola v zmysle § 545 Občianskeho zákonníka povinná zaplatiť zmluvnú pokutu. Mala sa preto zaplatenia zostatku kúpnej ceny za byt domáhať voči kupujúcim. Navrhol preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 17. 10. 2014, poukázal žalovaný na to, že žalobkyňa sa dozvedela o škode z listov manželov G. zo dňa 19. 2. 2009 a 21. 3. 2010. O tom, kto za uvedenú škodu zodpovedá, sa dozvedela z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 5. 2007 o vydaní predbežného opatrenia, resp. z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 1. 2010 o nariadení predbežného opatrenia. Z uvedených skutkových okolností si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, kto a v akej výške za škodu zodpovedá. Premlčanie nároku na náhradu škody podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemá osobitnú právnu úpravu, preto sa na premlčanie aplikuje ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v dôsledku zaplatenia úrokov a poplatkov z titulu poskytnutého úveru Y. V., je uvedený nárok taktiež premlčaný. Nárok však považuje za nedôvodný aj preto, že žalobkyňa nepreukázala tvrdenie o príčinnej súvislosti medzi prevzatím úveru a konaním žalovaného. Žalobkyňa napriek tomu, že vyhlásenie správcu bytu nemala, dňa 24. 4. 2007 uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalobkyňa vlastnila nový byt, nebola teda v tiesni, ktorá by spočívala v tom, že pre potreby bývania svojej rodiny potrebuje nutne a rýchlo postaviť rodinný dom. Právna zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe trvala. Poukázala na to, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nariadeným predbežným opatrením podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, teda skutočnosť nedôvodného predbežného opatrenia v súvislosti s neúspešným sporom, preto až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bolo možné ustáliť, že predbežné opatrenie bolo
nedôvodné. Nárok nemohol byť uplatnený skôr, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vo veci samej. Pri podpise kúpnej zmluvy bola obava kupujúceho, ktorý sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu, pričom nebolo možné ovplyvňovať obsah kúpnej zmluvy a zmluvnú voľnosť jej účastníkov. Pokiaľ bolo dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute, toto bolo záväzné pre obidve zmluvné strany. Žalobkyňa niekoľkokrát písomne upozornila žalovaného a vyzvala ho na odstránenie protiprávneho stavu, vrátane upozornenia na sankciu zmluvnej pokuty. Žalobkyňa predložila žalovanému aj návrh iného riešenia, čo však odmietol. Žalobkyňa potrebovala prostriedky na krytie stavebných prác na rodinnom dome, pričom predpokladala, že ich získa predajom bytu. Keďže sa tak nestalo, musela prevziať úver, ktorý doposiaľ spláca. Konanie žalovaného považujú za konanie úmyselné, s ktorým zákon spája 10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko žalovaný vedel, že hrozí ujma, nijako však tomu nezabránil. Výška škody sa mohla ustáliť až po zaplatení poslednej sumy peňažnému ústavu. Navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Žalobkyňa sa nemohla domáhať náhrady škody skôr ako bolo právoplatne skončené konanie vo veci samej. Právna zástupkyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že v konaní nebolo preukázané úmyselné konanie žalovaného. Nebolo preukázané, že žalobkyňa predala byt v časovej tiesni. V čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa v súdnom spore so žalovaným a vyhlásenie správcu bytu zabezpečené nemala. Pokiaľ by žalobkyňa zaplatila zákonnú sankciu, mohla by byť preukázaná príčinná súvislosť so vznikom škody. Žalobkyňa úver prevzala v roku, kedy uzavrela kúpnu zmluvu. Nevyjadrila sa, prečo sa nedomáhala zaplatenia kúpnej ceny voči kupujúcim, pokiaľ mala za to, že za vznik škody nezodpovedá. Započítanie bolo podľa ich názoru neplatné. V čase prevzatia úveru ešte nebolo oznámené započítanie zmluvnej pokuty na kúpnu cenu, ku ktorému došlo prvý krát až v roku 2008. Žalobkyňa by teda bola zrejme prevzala úver bez ohľadu na uplatnenie zmluvnej pokuty. Navrhla podanú žalobu zamietnuť. Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že podpísala kúpnu zmluvu a v ten istý deň si išla pýtať vyhlásenie od správcu bytu. Zamestnankyňa správcu jej povedala, že ho môže podpísať len predseda. Na druhý deň jej oznámili, že vyhlásenie jej z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu nedajú. Taktiež podal žalovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zmluva bola daná na kataster bez vyhlásenia správcu, kataster ju vyzval na doplnenie. Žalovaný vydal vyhlásenie až v rámci exekúcie. Žalovaného opakovane navštívila, písala mu listy, aby poskytol vyhlásenie a byt odblokoval. Ponúkla mu aj náhradné zabezpečenie. Nakoľko byt odvkladovaný nebol, kupujúci si uplatnili svoje právo a nechceli jej vyplatiť zvyšok kúpnej ceny. Preto prevzali úver z Y. V.. Kupujúci jej zaplatili len prvú splátku kúpnej ceny vo výške 500.000 Sk a zvyšok si započítali na zmluvnú pokutu. Žiadne právne kroky ohľadne zaplatenia kúpnej ceny voči ním nepodnikla. Počítali s tým, že ak im kupujúci zaplatia kúpnu cenu, úver predčasne splatia. Úver brali ešte pred splatnosťou druhej splátky na kúpnu cenu, nakoľko kupujúci im avizovali, že splátku kúpnej ceny neuhradia. Kúpnu zmluvu podpísali v roku 2007, z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia však návrh na vklad nedávali. V roku 2008 overili podpisy a v októbri 2009 podali návrh na vklad, nakoľko v tom čase bola vec právoplatne skončená. Na katastri jej povedali, že budú žiadať vyhlásenie žalovaného, aj nového správcu. V čase, keď nebolo na liste vlastníctva zapísané predbežné opatrenie, nepodala návrh na vklad, keďže nemala vyhlásenie správcu. Predseda predstavenstva žalovaného pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za účelovú, nakoľko v čase, keď bolo predbežné opatrenie zrušené, sa nekonalo. Je zaužívané, že vyhlásenia o nedoplatkoch podpisuje predseda. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či vyhlásenie nebolo dané preto, že sa viedol súdny spor. V septembri 2009 sa zmenil správca, preto by bolo scestné, aby vydávali vyhlásenie. Od 1. 9. 2009 už správca Nociarová, s. r. o. mohol vydať vyhlásenie, že na službách nie sú dlžoby, nakoľko mu boli odovzdané všetky účtovné doklady, týkajúce sa bytového domu. Opakovane sa stretol so žalobkyňou a jej manželom ohľadne mimosúdneho riešenia sporu. Odkedy si však naštudoval materiály a tvrdí, že je to účelové. Nebol uzrozumený tým, že konaním žalovaného môže vzniknúť žalobkyni škoda. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to vyúčtovaniami zmluvnej pokuty, vyhlásením správcu bytu, žiadosťami žalobkyne o vydanie vyhlásenia správcu bytového domu, zamietnutím žiadosti, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie P., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Liptovský Mikuláš, zmluvou o poskytnutí úveru, dodatkom č. 1 k zmluve o poskytnutí úveru, potvrdením banky, výzvou pred podaním žaloby, zmluvou o prevode vlastníctva bytu a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4C/176/2009, vrátane spisu sp. zn. 6C/106/2002, sp. zn. 8C/215/2009, obsahom pripojeného spisu Správy katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V 3134/2009, zistiac nasledovný skutkový stav: Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4C/176/2009 (pôvodne konanie vedené pod sp. zn. 6C/106/2002), súd zistil, že žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) sa proti žalobkyni (v procesnom postavení žalovanej) žalobou, podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
dňa 12. 12. 2002, domáhal zaplatenia 149.988,90 Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 12. 2005, č. k. 6C/106/2002-131, ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi 3710 Sk s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Proti uvedenému rozsudku v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23. 4. 2007, č. k. 6Co/155/2006-171, rozsudok v časti napadnutej odvolaním zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Žalobca dňa 25. 4. 2007 podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanej predať a darovať byt č. 4 nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 3588 v Liptovskom Mikuláši, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch parc. č. KN-C 2494/55, 2494/58, 2494/59, vo veľkosti 5918/243724-ín, zapísaný na liste vlastníctva č. 5340. V návrhu uviedol, že dňa 23. 4. 2007 sa dostavila žalovaná do jeho učtárne a žiadala vydanie potvrdenia, že nemá nesplatené záväzky z titulu správy bytu, z dôvodu zamýšľaného odpredaja bytu. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 15. 5. 2007, pod č. k. 6C/106/2002-180, vydal predbežné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal uvedený byt do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej predať a darovať. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29. 6. 2007, č. k. 6Co/180/2007-202. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 28. 9. 2007, č. k. 6C/106/2002-214, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 146.278,90 Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 26. 5. 2008, č. k. 6Co/26/2008-285, rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 7. 12. 2009, sp. zn. 3Cdo/305/2008, rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 26. 5. 2008, sp. zn. 6Co/26/2008, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci prvostupňovému súdu bola vec zapísaná pod sp. zn. 4C/176/2009. Dňa 7. 1. 2010 podal žalobca na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej do právoplatného skončenia konania vo veci samej predmetný byt predať a darovať. V návrhu pritom poukázal na to, že žalovaná podala na súde návrh, v ktorom sa domáha vydania vyhlásenia v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., čo svedčí o tom, že hodlá previesť vlastnícke právo k bytu. Súd dňa 13. 1. 2010 uznesením, č. k. 4C/176/2009-339, nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej predmetný byt zakázal do právoplatného rozhodnutia vo veci samej predať a darovať. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 4. 2010, č. k. 6Co/62/2010-354, bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 9. 2007, č. k. 6C/106/2002-214, zrušený a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 15. 10. 2010, č. k. 4C/176/2009-1099, bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi 416,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 11. 2011, č. k. 6Co/438/2010-1128. Súčasne bolo nariadené prvostupňovému súdu vykonať opravu výroku rozsudku v časti o uloženej povinnosti tak, že správna suma na plnenie je 406,61 eura. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 12. 2010 v časti, v ktorej bolo priznané plnenie a v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, dňa 6. 3. 2012. Opravným uznesením zo dňa 23. 3. 2012, č. k. 4C/176/2009-1135, bol výrok rozsudku zo dňa 15. 10. 2010 opravený tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 406,61 eura. Dňa 10. 4. 2012 doručila žalovaná súdu návrh na zrušenie predbežného opatrenia z dôvodu právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd dňa 30. 4. 2012 žalovanej oznámil, že právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej predbežné opatrenie, v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 písm. d) O. s. p., zaniklo a nie je potrebné rozhodnúť o jeho zrušení. Dňa 2. 5. 2012 bola oznámená uvedená skutočnosť aj Správe katastra Liptovský Mikuláš. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/215/2009, súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou, podanou na súde dňa 8. 12. 2009, domáhala voči žalovanému uloženia povinnosť vydať vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že o vydanie vyhlásenia žiadala žalovaného niekoľkokrát od uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, pred podaním návrhu na vklad na Správu katastra Liptovský Mikuláš, žalovaný však na jej požiadavku reagoval zamietavo, z dôvodu iného právneho sporu, ktorý je medzi nimi vedený. Z úradného záznamu zo dňa 17. 3. 2010 súd zistil, že príslušná zamestnankyňa Správy katastra Liptovský Mikuláš súdu oznámila, že pri vkladovom konaní je potrebné predložiť vyhlásenie správcu bytového domu, označeného v predmetnej zmluve, za obdobie, v ktorom vykonával správu bytového domu, ako aj prehlásenie nového správcu za obdobie, odkedy začal vykonávať správu bytového domu. Súd rozsudkom zo dňa 8. 4. 2010, sp. zn. 8C/215/2009, uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni vyhlásenie správcu, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 24. 4. 2007 do 31. 8. 2009, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania, podaného žalovaným, Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 22. 6. 2010, č. k. 5Co/176/2010-69, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Z obsahu pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V 3134/2009, súd zistil, že žalobkyňa ako predávajúca a Ľ. G. R. C. G. ako kupujúci uzatvorili dňa 24. 4. 2007 zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. KN-C 2494/58, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-C 2494/55, 2494/58, 2494/59, vo veľkosti 5918/243724-ín, nachádzajúceho sa v katastrálnom území G. U., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Účastníci zmluvy si dojednali kúpnu cenu vo výške 1.400.000 Sk, ktorú sa kupujúci zaviazali zaplatiť v 3 splátkach, a to 500.000 Sk do 30. 4. 2007, 500.000 Sk do 30. 9. 2007 a 400.000 Sk do 31. 12. 2007. V čl. II. ods. 5) zmluvy sa žalobkyňa ako predávajúca zaviazala, že najneskôr do 30. 9. 2007 zabezpečí povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a pre prípad nesplnenia uvedenej povinnosti sa zaviazala zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 1000 Sk denne za každý deň omeškania. Dňa 20. 10. 2009 bol Správe katastra Liptovský Mikuláš doručený návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Dňa 26. 11. 2009 Správa katastra Liptovský Mikuláš katastrálne konanie prerušila z dôvodu rozporu medzi priezviskom predávajúcej na liste vlastníctva a zmluve a absencie vyhlásenia správcu v súlade s § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. Súčasťou spisu je aj vyhlásenie žalovaného ako správcu zo dňa 16. 2. 2011, že žalobkyňa nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv a taktiež vyhlásenie správcu Nociarová Jaroslava - byty, s. r. o. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 9. 5. 2012. Dňa 21. 3. 2010 Ľ. G. R. C. G. vyúčtovali žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 13278 eur za obdobie od 13. 2. 2009 do 20. 3. 2010 a súčasne si ju započítali na jej záväzok zaplatiť tretiu splátku kúpnej ceny vo výške 13278 eur. Dňa 19. 2. 2009 Ľ. G. R. C. G. vyúčtovali žalobkyni zmluvnú pokutu za obdobie od 14. 1. 2008 do 12. 2. 2009 vo výške 13111,55 eura, ktorú si započítali na svoj dlh z titulu druhej splátky kúpnej ceny vo výške 16596,96 eura, a to vrátane zmluvnej pokuty za obdobie od 1. 10. 2007. Dňa 14. 1. 2008 Ľ. G. R. C. G. vyúčtovali žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 105.000 Sk a oznámili jej, že túto si započítajú pri vyplácaní zvyšku kúpnej ceny za byt. Žalobkyňa dňa 7. 10. 2008 požiadala žalovaného o vydanie vyhlásenia správcu v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dňa 14. 1. 2008 žalobkyňa požiadala žalovaného o podanie návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, nariadeného uznesením zo dňa 15. 5. 2007, nakoľko má záujem byt predať a súčasne mu navrhla zabezpečenie pohľadávky nehnuteľným majetkom v kat. území P.. Dňa 22. 2. 2008 žalovaný žalobkyni oznámil, že z dôvodu neukončeného konania, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/106/2002, jej žiadosť o zrušenie predbežného opatrenia zamieta. Žalobkyňa dňa 7. 1. 2009, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, vyzvala žalovaného na vydanie vyhlásenie správcu, súčasne ho upozornila na možnosť domáhať sa uvedeného nároku súdom, ako aj na možnosť domáhať sa náhrady škody, ktorá predstavuje minimálne sumu 169.000 Sk. Dňa 24. 9. 2007 uzatvorili Y. V. F., a. s. ako veriteľ a žalobkyňa a U. M. ako dlžníci zmluvu o poskytnutí úveru číslo 96/209/07, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500.000 Sk za účelom výstavby rodinného domu na pozemku parc. č. 644/30 v kat. území P.. Podľa potvrdenia P. V. F., a. s. zo dňa 13. 7. 2012, suma zaplatených úrokov k 1. 7. 2012 na základe uvedenej úverovej zmluvy bola 3122,44 eura, poplatok za poskytnutie úveru 116,18 eura, poplatky za správu úverového účtu od 1. 7. 2012 v sume 148,14 eura, sankčné poplatky 0,04 eura, poplatok za dodatok 33,19 eura, poplatok za vyhotovenie potvrdenia 24 eur, zostatok istiny úveru k 13. 7. 2012 predstavuje 8848,08 eura. Podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 5 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť ako aj z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval čiastočne za dôvodnú. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku vydaných predbežných opatrení, ktoré zanikli z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, v zmysle zákonného ustanovenia § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vydať vyhlásenie správcu v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytu a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody v sume zaplatenej zmluvnej pokuty v celkovej výške 29874,53 eura, ktorá bola uhradená formou vzájomného započítania pohľadávky žalobkyne na kúpnu cenu za predaj bytu a vo výške úrokov a poplatkov, ktoré zaplatila na úver, poskytnutý jej bankou. Predpokladmi vzniku zodpovednostného vzťahu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala žalobkyni vzniknúť zaplatením úrokov a poplatkov na úver poskytnutý bankou, súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným (povinnosťou vydať vyhlásenie správcu), resp. nariadením predbežných opatrení a vznikom ujmy na strane žalobkyne. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že dôvodom vzniku jej zmluvnej povinnosti zaplatiť úroky a poplatky na poskytnutý úver (a teda ujmy na jej majetku) bolo porušenie právnej povinnosti žalovaným resp. nariadenie predbežného opatrenia. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere s bankou dňa 24. 9. 2007, t. j. ešte pred splatnosťou druhej splátky kúpnej ceny a uplynutím dátumu, do ktorého sa v zmluve o prevode vlastníctva bytu zaviazala zabezpečiť povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (30. 9. 2007). V čase uzavretia zmluvy o úvere teda ešte nebolo možné ustáliť, že žalobkyňa povinnosť, na ktorú sa zaviazala v zmluve, nesplní, ani že jej kupujúci druhú splátku kúpnej ceny nezaplatia. V čase prevzatia úveru už síce bolo nariadené predbežné opatrenie zo dňa 15. 5. 2007 a žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaný jej odmietol vydať vyhlásenie správcu, avšak ešte nebolo ustálené, že druhá splátka na kúpnu cenu zaplatená nebude (splatnosť druhej a tretej splátky kúpnej ceny v zmluve o prevode vlastníctva bytu nebola viazaná na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), ani že si kupujúci voči nej uplatnia nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navyše, k uplatneniu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty došlo zo strany kupujúcich až dňa 14. 1. 2008. Pokiaľ aj teda žalobkyňa tvrdila, že úver si vzala na účely výstavby rodinného domu, z dôvodu, že jej nebola zaplatená druhá splátka na kúpnu cenu, práve v dôsledku nemožnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, uvedené tvrdenie nepreukázala. Tu už len okrajom súd uvádza, že v čase prevzatia úveru ako ani v čase splatnosti druhej splátky kúpnej ceny nebol návrh na vklad do katastra nehnuteľností na príslušnej správe katastra ani podaný (k tomu došlo až 28. 10. 2009). Pokiaľ ide o náhradu škody vo výške zaplatenej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená porušením povinnosti žalovaného vydať vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytu a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, súd mal vo vzťahu k uvedenému nároku preukázanú dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Žalobkyňa tvrdila, že už v deň podpisu kúpnej zmluvy, t. j. 24. 4. 2007, žiadala žalovaného o vydanie vyhlásenia, čo vyplynulo aj z následného podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 25. 4. 2007 žalovaným, kde žiadosť o vydanie uvedeného vyhlásenia bola tvrdená ako dôvod podania návrhu. Prvýkrát bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty u žalobkyne kupujúcimi uplatnený dňa 14. 1. 2008, poslednýkrát dňa 21. 3. 2010. Žalobkyňa sa teda najneskôr dňa 21. 3. 2010 dozvedela, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vydať jej vyhlásenie správcu, jej vznikla škoda vo výške zmluvnej pokuty. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 10. 9. 2012, v čase podania žaloby už uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazovala na to, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahuje desaťročná premlčacia doba, bola uvedená argumentácia bez právneho významu. Desaťročná premlčacia doba je lehotou objektívnou. Preto v prípade, že uplynie dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku, nie je možné, v prípade vznesenia námietky premlčania, priznať uplatnené právo, hoci by aj ešte objektívna lehota neuplynula. Keďže uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť zaplatením zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vydať vyhlásenie správcu, bol v čase podania žaloby na súd premlčaný
a žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné žalobkyni uplatnený nárok priznať. Pokiaľ ide o námietku premlčania, vznesenú žalovaným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spôsobenej žalobkyni zaplatením zmluvnej pokuty z dôvodu vydaného predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd jej dôvodnosť preukázanú nemal. Súd mal za to, že v prípade nároku na náhradu škody v zmysle § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, začína plynúť subjektívna premlčacia doba právoplatnosťou rozsudku, ktorým bola žaloba vo veci samej zamietnutá. Len uvedeným okamihom je totiž splnená zákonná podmienka na to, aby nárok na náhradu škody vôbec vznikol (v prípade úspechu žalobcu vo veci samej totiž nárok na náhradu škody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevzniká). Keďže rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 11. 2011, č. k. 6Co/438/2010-1128, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 15. 10. 2010, č. k. 4C/176/2009-1099, v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nadobudol právoplatnosť dňa 6. 3. 2012, bola žaloba na súde podaná včas. Súd však nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne a nariadenými predbežnými opatreniami. Žalobkyňa zaplatila zmluvnú pokutu na základe zmluvného dojednania, keďže za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti zabezpečiť povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností si dojednala v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu zmluvnú pokutu. Samotné nariadenie predbežného opatrenia nebolo preto v priamej príčinnej súvislosti s ujmou na majetku žalobkyne, nakoľko povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla ako priamy následok nariadenia predbežného opatrenia. Dojednanie zmluvnej pokuty nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jej zmluvné dojednanie a následné zaplatenie nemôže predstavovať ujmu, ktorá vznikne v priamej príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením. Súd mal za to, že prevzatie právnej povinnosti na základe zmluvného dojednania a jej následné splnenie nie je možné samé o sebe pričítať ako priamy následok nariadenia predbežného opatrenia. V tejto súvislosti už len okrajom súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinnosti nezavinil. Pokiaľ teda mala žalobkyňa za to, že porušenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou (povolenie vkladu do katastra nehnuteľností do dojednaného dátumu) nezavinila, a toto bolo spôsobené nariadeným predbežným opatrením, nemala zmluvnú pokutu zaplatiť. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 2496,81 eura, a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 492,93 eura, podanie písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 6. 6. 2014 vo výške 492,93 eura, účasť na súdnom pojednávaní dňa 25. 6. 2014 za dve začaté dvojhodiny vo výške 985,86 eura a účasť na súdnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014 vo výške 492,93 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) a režijný paušál k 4 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalovaný bol zastúpený advokátkou, súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátke žalovaného, a to, vzhľadom na výšku trov konania, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalovanému tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za písomné vyjadrenie zo dňa 17. 10. 2014, nakoľko účastníkovi prislúcha len náhrada účelne vynaložených trov konania. Uvedené vyjadrenie žalovaného však nepredstavovalo účelné trovy konania, nejednalo sa o vyjadrenie, ktoré by malo význam z hľadiska hmotného resp. procesného práva, žalovanému nebola uložená súdom povinnosť uvedené vyjadrenie podať, učinil tak z vlastnej iniciatívy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.