Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/28/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2014, v trestnej veci proti obžalovanému S. D. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 04.04.2014 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a/ Tr. zák. oslobodil obž. S. D. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistené dni v prvej polovici mája 2012 v A. v rómskej osade opakovane tri dni po sebe prišiel za maloletými D.Č., nar. XX.XX.XXXX a M.B., nar. XX.XX.XXXX do dvora domu č. XXX, kde na dvore, na ktorom sa nachádza nedostavaný dom, týmto hovoril, aby si stiahli nohavice, že ich „vyfajčí“, na čo si obaja maloletí dobrovoľne stiahli nohavice a on ich v uvedenom nedostavanom dome tri dni po sebe viacnásobne orálne uspokojil, hoci vedel, že v čase orálnych stykov s nimi ešte nedovŕšili 15- ty rok svojho veku. pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na výpoveď maloletého svedka M. U. nebude prihliadať, keďže podľa jeho názoru nebol dostatočne poučený podľa Jediným dôkazom usvedčujúcim obvineného zo spáchania skutku mala byť iba výpoveď mal. Z. C., výpoveď ktorého však hodnotil ako nedôveryhodnú, keďže až vo svojej druhej výpovedi sa podrobnejšie vyjadril ku skutku. Zároveň poukázal na závery psychologických posudkov na maloletých, zo záverov ktorých je zrejmé, že ani u jedného z poškodených nebolo zistené, aby trpeli nejakou ujmou na psychickom zdraví. Ako motív možných výpovedí maloletých proti obžalovanému je podľa názoru súdu možné považovať pomstu za to, že brat obžalovaného mal maloletých udať na polícii za krádež karty od satelitu. Prvostupňový súd navyše poukázal aj na závery znalcov psychiatrov, ktorí uviedli, že obžalovaný je homosexuálne orientovaný na zrelých mužov, čo maloletí poškodení nie sú, pričom podľa názoru súdu nemajú ani výzor dospelých mužov. S týmto odôvodnením rozhodnutia súdu sa nestotožňuje a nepovažuje ho za správne. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo dostatočne preukázané spáchanie skutku, právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho zneužívania podľa Tr. zák. Zo spáchania skutku obvineného usviedčajú obaja maloletí, u ktorých znalec nezistil tendencie klamať vzhľadom k vyšetrovanému skutku, pričom vierohodnosť maloletých hodnotil ako zachovanú. Naďalej zastáva názor, že skutočnosť, či spáchanie

vyššie uvedeného trestného činu zanechá nejakú ujmu na zdraví po psychickej stránke u poškodeného nie je znakom skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania, a preto nespôsobenie psychickej ujmy maloletým nie je možné posudzovať ako jeden z ukazovateľov toho, či trestný čin bol alebo nebol spáchaný. Rovnako skutočnosť, že poškodený Z. C. vo svojej druhej výpovedi vypovedal ku skutku podrobnejšie, neznamená, že takáto výpoveď je nedôveryhodná, resp. naučená. Samotný poškodený vo svojej neskoršej výpovedi uviedol, že predtým pri výsluchu bolo viacej ľudí, a preto sa hanbil, pričom v prvom prípade bol výsluch zaznamenávaný aj na kameru. Znalkyňa MUDr. N. - L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je vylúčené, aby obvinený v prípade, ak by momentálne nemal dospelého partnera, mohol nadviazať kontakt s podstatne mladšími mužmi, mohlo by sa jednať skôr o chlapcov vo veku 15 - 16 rokov, pričom podľa názoru odvolateľa výzor maloletých svedkov by mohol zodpovedať takémuto veku. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dostatočne právne neprehodnotil všetky preukázané dôkazy prípravného konania a hlavného pojednávania a vo veci rozhodol nesprávne v prospech obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd (na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý si doručovanú zásielku nevyzdvihol, takže táto zásielka bola dňom 20.10.2014 uložená, pričom v zmysle ust. sa tretí deň od uloženia zásielky považuje za deň doručenia) napadnutý rozsudok v intenciách ust. , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci bolo v konaní pred súdom prvého stupňa podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. vyžaduje, teda bolo postupované tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Nedostatky alebo neúplnosti v dokazovaní napokon nenamieta v dôvodoch odvolania ani samotný odvolateľ. Podstata odvolacích námietok prokurátora smeruje voči, podľa jeho názoru, nesprávnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov zo strany prvostupňového súdu, teda nerešpektovaniu ust.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, na ktoré dôkazy ako zákonne vykonané dôkazy prihliadal, ktoré skutočnosti z takýchto dôkazov vyplývali, ako aj to, ako jednotlivé dôkazy hodnotil a na základe ktorých skutočností a právnych úvah dospel k záveru prezentovanému vo výroku napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd pri svojom rozhodovaní dôsledne zhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy a na ich základe urobil logicky odôvodnené závery.

Je nepochybné, že v danom prípade fakticky existujú dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popiera a na strane druhej z prakticky priamych dôkazov je to výpoveď svedka - poškodeného Z. C.. Vo vzťahu k výpovedi svedka M. U. z prípravného konania, ktorú okresný súd označil ako za dôkaz nepoužiteľný pre nedostatočné poučenie maloletého, si krajský súd dovoľuje podotknúť, že toto nie je jediný dôvod, pre ktorý je uvedený dôkaz ako dôkaz nezákonný. Svedok je bratrancom obžalovaného a ako taký mal právo odmietnuť vypovedať za predpokladu, že by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania osobe v rodinnom pomere, ujmu ktorého by právom pociťoval ako ujmu vlastnú. Tento svedok po poučení uviedol, že vypovedať nebude. Vzhľadom na takéto vyjadrenie, jediné, čo by mohlo byť objasňované, je okolnosť dôvodnosti odmietnuť vypovedať, teda z hľadiska skúmania, či vo vzťahu k S. D. ide zo strany svedka o osobu, ktorej ujmu by právom mohol pociťovať ako vlastnú. Namiesto toho bola svedkovi vlastne položená otázka v podobe, v

ktorej boli obsiahnuté skutočnosti, na ktoré mal svedok odpovedať, nehovoriac o tom, že aj ďalšia časť výsluchu svedka je plná sugestívnych a kapcióznych otázok, a preto je táto výpoveď naozaj z hľadiska jej použiteľnosti ako dôkazu irelevantná.

Takéto otázky napokon sú obsiahnuté aj vo výpovedi svedka Z. C. zo dňa 2.8.2012, aj keď je pravda, že nie v takom rozsahu, ako bolo vo výpovedi vyššie uvádzanej. Tento svedok však bol následne vypočutý ešte raz dňa 21.11.2012, pri dodržaní všetkých procesných predpisov.

To, ako uvedenú výpoveď hodnotil prvostupňový súd, je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku a je z neho zrejmé, prečo výpovedi tohto svedka neuveril, vzhľadom na existenciu ktorých dôkazov ju považoval za nevierohodnú.

Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov zo strany prvostupňového súdu, resp. námietok prokurátora týkajúcich sa údajného nesprávneho hodnotenia dôkazov, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že pokiaľ súd prvého stupňa dôsledne zhodnotí všetky vo veci vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a vo všetkých relevantných vzájomných súvislostiach a na základe toho urobí logicky odôvodnené závery, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by prípadne sám na základe svojho vlastného presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s inými reálne do úvahy prichádzajúcimi závermi. Krajský súd by mohol poukázať len na nesprávnosť hodnotenia dôkazov v prípade, ak by prvostupňový súd nevyhodnotil všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, resp. skutočnosti z nich plynúce, niektorý z nich opomenul, nehodnotil správne súvislosti plynúce z vykonaných dôkazov. Aj v takomto prípade by však nemohol udeľovať okresnému súdu konkrétne záväzné pokyny k tomu, ako má súd prvého stupňa dôkazy hodnotiť, mohol by prvostupňový súd len upozorniť, v ktorých smeroch má byť dokazovanie doplnené alebo čím a z akých dôvodov je potrebné sa zaoberať.

Takáto situácia však v posudzovanom prípade nenastala, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými vykonaným dôkazmi a uviedol, na základe akých právnych úvah dospel k záverom prezentovaným vo výroku napadnutého rozsudku.

Krajský súd sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, a to aj vzhľadom na závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie (teda s ohľadom na rozsah doplneného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa po predošlom zrušujúcom uznesení krajského súdu), čo je dôkaz, ktorý vlastne obranu obžalovaného podporuje. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie a výpovede znalkyne MUDr. M. N. - L. totiž plynie, že u obžalovaného nezistili žiadne známky pedofílie, teda orientáciu na deti, že u obžalovaného ide o osobu homosexuálne orientovanú a to na somatosexuálne a psychosexuálne zrelých mužov, takže je takmer vylúčené, že by sa mal dopustiť konania aj vo vzťahu k maloletým osobám; teoreticky by takáto možnosť mohla nastať, ak by nemal dlhodobo dospelého partnera, mohol nadviazať kontakt s chlapcami vo veku 15 - 16 rokov, ktorí už vyzerajú ako muži.

Posúdenie otázky, či takto poškodení vyzerajú alebo nie, je subjektívnym hodnotením a aj keď podľa názoru odvolateľa to tak je, nie je jeho názor v tomto smere rozhodujúcim. Naviac je potrebné poukázať aj na určité nezrovnalosti v tvrdeniach samotného Z. C. (aj keď je pravda, že tvrdenia pred znalcom nemôžu slúžiť ako dôkaz výpoveďou), len na podporu záverov súdu prvého stupňa, je potrebné poukázať na skutočnosť, že maloletý sa pred znalcom vyjadril, že on by sa nebol priznal, ale mama ich videla, zbila ho, no z výpovede svedkyne A. C. plynie, že syn Z. jej nič nepovedal o tom, že by mu Z. D. niečo zlé spravil. Aj táto skutočnosť, spolu s ďalšími rozdielnosťami vo výpovediach svedka nasvedčujú správnemu záveru okresného súdu v tom smere, že na výpovedi uvedeného svedka nie je možné nepochybný záver o tom, že sa skutok vôbec stal založiť.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti preto nepovažoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora za dôvodné a ako také ho v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.