Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-86-2018.pdf
PDF · 131.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/17/2018 zo dňa 23.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného
1. Žalovaný na svojom zasadnutí dňa 07.02.2018 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že dňa 08.12.2017 v čase cca o 16:53 hod odvysielal na televíznej programovej službe TV DOMA program Tri sestry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 22.02.2018. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 292/SKO/2018 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z..
2. Rozhodnutím č. RP/17/2018 zo dňa 23.05.2018 žalovaný rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV DOMA dňa 08.12.2017 v čase cca o 16:53 hod. odvysielal program Tri sestry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium podľa
- § 1 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „JSO“) zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti,
- § 1 ods. 2 písm. f/ JSO slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie,
- § 1 ods. 2 písm. g/ JSO vulgárne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím žalobca jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania, za čo žalovaný žalobcovi uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške XX XXX EUR. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 19.06.2018.
II.
Žaloba
3. Správnou žalobou zo dňa 03.07.2018 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/17/2018 zo dňa 23.05.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca sa nestotožňuje so záverom žalovaného, že konal v rozpore so zákonom. Rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov, je nezrozumiteľné, a teda nepreskúmateľné. Žalobca namieta, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca sa počas dlhodobého pôsobenia na trhu, kontinuálne snaží o správne uplatnenie kritérií stanovených v JSO. Systém JSO však nedáva v každom prípade jednoznačnú a objektívnu odpoveď o zaradení programu do jednej z možných kategórií. Hoci sa žalovaný usiluje o objektívne hodnotenie JSO, tento spôsob indikácie vhodnosti vysielania pre určitú vekovú skupinu divákov je stále do veľkej miery subjektívny a v mnohých prípadoch je možné skonštatovať, že hranica medzi jednotlivými hodnotiacimi kritériami je veľmi tenká.
4. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že v programe sa nachádza scéna - Y. D. nepodá lieky svojej starej mame, ktorá spadá pod kritérium nevhodnosti a neprístupnosti pre maloletých divákov do 18 rokov podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a/ JSO, a teda zobrazujúceho násilie na živých bytostiach, najmä zobrazenia krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti. Žalobca má za to, že sporná scéna však spadá pod kritéria v zmysle § 1 ods. 3 písm. b/, d/ a f/, t.j. zobrazenie reálneho násilia alebo zobrazenie následkov reálneho násilia na živých bytostiach, zobrazenie násilných aktov a zobrazenie následkov násilných aktov, t.j. odôvodňujúce označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov. Táto subjektivita pri označovaní je spôsobená výrazne podobnými a niekedy vzájomne sa prekrývajúcimi skutkovými podstatami hodnotiacich kritérií a zároveň charakterom ustanovenia § 1 ods. 5 JSO, ktoré do istej miery ponecháva priestor na subjektívne zhodnotenie ďalších faktorov. Podľa žalovaného program ďalej obsahoval aj vyjadrenia, spadajúce pod kritérium nevhodnosti podľa § 1 ods. 2 písm. f/ JSO, t.j. slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, a teda nevhodné pre maloletých do 15 rokov. Opätovne aj slovná agresivita a expresívne vyjadrovanie sú obsiahnuté aj v klasifikačnom kritériu podľa § 1 ods. 3 písm. k/ JSO, t.j. odôvodňujúce označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov. Po zohľadnení všetkých skutočností žalobca vyhodnotil, že program obsahoval klasifikačné kritérium podľa § 1 ods. 3 písm. k/ JSO, t.j. odôvodňujúce označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov. Program žalovaný ďalej posudzoval aj v rámci kritéria vulgárneho vyjadrovania a expresívneho vyjadrovania. Expresívne vyjadrovanie je hodnotiacim kritériom pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov (§ 1 ods. 2 písm. g/ JSO), ako aj nevhodného pre maloletých do 12 rokov (§ 1 ods. 3 písm. k/ JSO), ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov alebo 12 rokov. Program obsahoval expresívne výrazy ako napr. idiot, hlupák a pod. a tieto žalovaný považoval za nevhodné pre maloletých divákov do 15 rokov. Žalobca má však za to, že expresívne výrazy, ktoré odzneli v programe, spadajú pod hodnotiace kritériá odôvodňujúce jeho označenie ako nevhodného pre maloletých divákov do 12 rokov. Po skončení programu odznel vulgarizmus, ktorý však nebol súčasťou dejovej línie. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že síce vulgarizmus nebol súčasťou dejovej línie, avšak bol súčasťou programu ako takého, nakoľko odznel v priebehu titulkov, v pozadí ktorých prebiehali záverečné scény programu. Ako žalobca uviedol už vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania, predmetné nedorozumenie vzniklo z dôvodu technického problému pri mixáži dabingu dodávateľom žalobcu. Na záver bolo ešte pridané slovo “KONIEC” a za ním mali nasledovať záverečné titulky. Pravdepodobne chybou softvéru sa za toto slovo dostal súbor, ktorý sa nahral omylom a vôbec tam nepatril. Následne prebehol mixdown (automaticky mix) celého programu, ktorému systém “priradil” aj tento chybný súbor. Žalobca sa divákom za uvedené nedorozumenie ospravedlnil aj v médiách. Žalobca má zo to, že scény a výrazy vytýkané žalovaným boli jedným z výrazových prostriedkov z hľadiska spracovania tohto diela, pričom spôsob a forma spracovania do veľkej miery reflektovali žáner programu, v programe sa však nevyskytovali nad mieru potrebnú pre zachytenie podstaty príbehu. Nakoľko z celkového obsahu a deja programu sa hodnotiace kritéria vyskytujú v programe v nízkej intenzite a frekvencii, žalobca má za to, že uvedené odôvodňuje označenie napadnutého programu, ako programu nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov.
5. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav veci, keď rozhodol, že žalobca nesprávne uplatnil JSO. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil. Žalobca program označil správne, nakoľko neobsahoval hodnotiace kritériá, ktoré by odôvodňovali jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov a nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca má za to, že klasifikovaním programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, správne uplatnil JSO. Zákonom určené východiská pre ukladanie pokuty žalovaný riadne nepreskúmal a nezistil, resp. skutkové zistenia, ku ktorým dospel, boli nesprávne. Jeho odôvodnenie uloženia sankcie a výšky pokuty vychádza z nesprávnych skutkových záverov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nedáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovede na základné otázky v danej veci a jeho záver nie je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.
6. V prípade, ak by súd aj napriek vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalobca nesprávne uplatnil označenie JSO na program, žalobca žiada o primerané zníženie pokuty, ktorú považuje za absolútne neprimeranú. Žalobca má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nezohľadnil pri stanovení výšky pokuty, že vulgarizmus, ktorý nedopatrením odznel po skončení programu, nebol súčasťou dejovej línie, ani programu ako takého. Uložená výška pokuty je založená na nesprávnom právnom posúdení údajného porušenia povinností žalobcu a závažnosti daného porušenia. Nemôže byť v súlade so zákonom prihliadať pri ukladaní sankcií na údajné porušenie zákona vysielateľom pred 10, 20 či 30 rokmi. Je zrejmé, že vysielatelia aj nevedomky svojim konaním môžu porušiť zákon, za čo im môže byť uložená sankcia. Je prirodzené, že pochybení v niektorých oblastiach regulácie vysielania sa dopustia v priebehu dekád (dlhodobej podnikateľskej činnosti) opakovane. Žalovaný však nemôže po 10-20 rokoch ukladať takýmto vysielateľom pokuty už iba na hornej (maximálnej) sadzbe zákonom stanoveného rozsahu z dôvodu, že za posledných 10-20 rokov už dané porušenie zákona porušili viac krát. Takýto spôsob správneho trestania žalovaným je pre vysielateľov likvidačný, pričom jednoznačne nevychádza z princípov, na ktorých je zákon ako aj správne konanie postavené. Pri stanovovaní výšky sankcie žalovaným je nevyhnutné vziať do úvahy práve uvedené aspekty hodnotiacich kritérií, a to nízku frekvenciu ich výskytu v programe. Pri zhodnotení týchto ako aj ďalších faktorov, ktoré zásadne ovplyvňujú označenie programu piktogramom vhodnosti, považuje žalobca výšku pokuty za neprimeranú.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.11.2018 navrhuje žalobu zamietnuť. Rozdiel medzi jednotlivými kritériami násilia je praxou žalovaného ozrejmený v každom jednom rozhodnutí týkajúcom sa zaradenia jednotlivých scén pod kritériá násilia a žalovaný sa výkladu týchto rozdielov medzi nimi konzistentne pridržiava. Akékoľvek účelové tvrdenia o tom, že nie je možné rozoznať hranice medzi jednotlivými kritériami, vzhľadom na počet rozhodnutí o uložení sankcie s rovnakým predmetom správneho deliktu voči žalobcovi žalovaný považuje za snahu vyviniť sa zo zodpovednosti za správny delikt. Žalobcovi ako skúsenému vysielateľovi musí byť absolútne zrejmé, pod aké kritérium násilia tá, ktorá scéna spadá. Žalobca nezrozumiteľne a absurdne tvrdí, že sporná scéna, kde Y. D. nepodá lieky svojej starej mame, je podľa neho zobrazením reálneho násilia. Žalobca teda opomenul skutočnosť, že ide o vymyslený, nereálny, fiktívny dej a žalovanej nie je zrejmé, z akých dôvodov predmetnú scénu žalobca vyhodnotil ako reálne násilie. Aj v prípade expresívnych výrazov a vulgarizmov tu existuje už početná prax. Rozhodovacou praxou žalovaného je jasne stanovené, že ak ide o expresívne výrazy použité na hanlivé označenie nejakej osoby, je tým daná aj ich intenzita, preto intenzívnejšie výrazy sú vždy zaradené ako nevhodné pre vyššiu z kategórií nevhodných expresívnych či vulgárnych výrazov, preto aj v danom prípade boli výrazy použité v kontexte predmetného programu nevhodné pre maloletých do 15 rokov veku. Žalovaný veľmi podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí svoju správnu úvahu a závery, na ktorých základe vyhodnotil jednotlivé scény a ich zaradenie v rámci kritérií JSO. Žalobca vo svoje žalobe uvádza závery žalovaného a konštatuje bez akéhokoľvek odôvodnenia, že scény vyhodnotil nesprávne a správne je žalobcovo zaradenie programu, či jednotlivých scén. Vysielateľ si obsah vysielania pripravuje redakčne dopredu, takže skutočnosť, či je vysielanie bezchybné si mohol overiť. Žalovaný riadne odôvodnil výšku sankcie na stranách 28-29 napadnutého rozhodnutia a v plnom rozsahu sa pridržiava uvedenej argumentácie. Výrazne sa ohradzuje voči námietke o nelogickosti výšky sankcie a jej likvidačnej povahe. V prvom rade, ako aj sám žalobca uvádza, sankcia plní preventívny účel. Žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu toľko krát (viď 8-stranový zoznam rozhodnutí o uložení sankcie za predmetný správny delikt), že sankcie doposiaľ mu uložené zrejme naňho preventívny vplyv vôbec nemali, a tak žalovaný logicky zvýšil sankciu za spáchanie tohto správneho deliktu a opätovne dáva do pozornosti, že stále v takej výške, ktorá predstavuje iba 15% maximálnej možnej zákonom stanovenej sadzby. Tvrdenie, že táto sankcia je likvidačná je ničím nepodložené a vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti vysielateľa bezpredmetné.
V.
Právne posúdenie
8. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dňa 26.01.2023 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
12. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
13. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu28a) (ďalej len „jednotný systém označovania"). Odkaz pod 28a/: § 12 zákona č. 343/2007 Z.z..
14. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7/ rada ukladá tieto sankcie: pokutu. Odkaz pod 7/: Napríklad zákon č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov, zákon č. 343/2007 Z.z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).
15. Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od XXX eur do XX XXX eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od XX eur do XX XXX eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 3).
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
18. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
19. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
20. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z.z.“), audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov osôb a skupín s patologickými normami správania.
21. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú f) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, alebo g) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.
22. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska a) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke programovej služby, b) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a c) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej zložke televíznej programovej služby.
23. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len „upútavka“). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.
24. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo RP/17/2018 zo dňa 23.05.2018, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV DOMA dňa 08.12.2017 v čase cca o 16:53 hod. odvysielal program Tri sestry, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium podľa § 1 ods. 1 písm. a/, § 1 ods. 2 písm. f/, § 1 ods. 2 písm. g/ vyhlášky č. 589/2007 Z.z., a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov, ktoré podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím žalobca jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania, za čo žalovaný žalobcovi uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške XX XXX EUR.
25. Správny súd prieskumom administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného mal za preukázané, že oznámenie žalovaného o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 22.02.2018. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 292/SKO/2018 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z.. Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 správneho poriadku k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaný môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku. Dňa 28.02.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o doručenie záznamu predmetného vysielania, ako aj monitorovacej správy/správy o šetrení sťažnosti, zaevidovaná pod č. 292/SKO/2018-2. Podľa príslušných ustanovení správneho poriadku a zákona č. 211/2000 Z.z. mu boli žiadané materiály doručené dňa 07.03.2018. Zároveň bolo vyhovené žiadosti žalobcu o adekvátne predĺženie lehoty na vyjadrenie k začatému správnemu orgánu. Listom č. 292/SKO/2018-3 bola žalobcovi uložená 5 dňová lehota na vyjadrenie a žalobca bol opätovne upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaný môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa ustanovenia § 46 správneho poriadku. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 17.04.2018. Správny súd mal tiež za preukázané, že podkladmi pre napadnuté rozhodnutie žalovaného boli záznam vysielania programu Tri sestry odvysielaný v rámci programovej služby TV DOMA dňa 08.12.2017 v čase o cca 16:53 hod., prepis/ popis skutkového stavu a vyjadrenie žalobcu.
26. Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
27. Z ust. § 197 SSP vyplýva, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, alebo podľa jeho uváženia dokazovanie môže aj doplniť. Konanie správneho súdu v plnej jurisdikcii (§ 197 SSP) vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje každému právo, aby súd rozhodol o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, pričom judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva za trestné považuje aj konania, ktoré možno označiť ako priestupky, iné správne delikty, či disciplinárne delikty (napr. P. c/a Rakúsko z 18.02.1997, Bendenoun c/a Francúzsko z 24.02.1994).
28. Pre nedostatok právnej úpravy v administratívnom trestaní musia byť obvinenému z administratívneho deliktu zaručené všetky práva, ktoré zaručuje zákonodarca pri postihu páchateľa trestného činu, a preto v administratívnom konaní, predmetom ktorého je administratívne trestanie, je povinnosťou orgánu štátnej správy postupovať analógia legis v zmysle trestnoprávnej úpravy v Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ orgán verejnej správy v konaní administratívneho trestania rozhoduje o vine a treste obvineného z administratívneho deliktu, jeho povinnosťou je zistiť vo veci skutkový stav tak, aby bolo preukázané, že osoba obvinená z administratívneho deliktu tento spáchala a táto skutočnosť nespochybniteľným spôsobom aj vyplývala z administratívneho spisu.
29. Správny súd zistil, že predmetný program je časťou mexického seriálu, je to rodinný seriál a je svojím obsahom zameraný na generáciu mládeže a dospelých. Z kontextuálneho hľadiska bol predmetný program žalovaným vyhodnotený ako príbeh o troch sestrách Y. D., Y. D. a Y. D., ktoré sa počas výletu autom spolu so svojimi rodičmi stanú účastníkmi dramatickej nehody. Dôsledky tejto udalosti sú, že obaja rodičia zomreli, Y. D. prišla o nohu a Y. D. v bezvedomí uniesol prúd rieky. Posledná z dcér Y. D., ktorá nehodu spôsobila však vyviazla bez zranenia. X., ktorá prežíva obrovský smútok po smrti svojej dcéry, nájde Y. D. ležať v agónii a pomôže jej. Hoci X. v príbehu zistí o koho ide, využije jej stratu pamäti a rozhodne sa predstierať, že je jej matkou. Aj keď všetci považujú Y. D. už za mŕtvu, tak stará mama trojčiat B. a ich strýko P. sa nevzdávajú nádeje a robia všetko pre to, aby Y. D. našli. Roky plynú a rovnako slabne aj ich prianie, aby ju našli. Y. D. taktiež nezlomne verí, že sa so svojou sestrou ešte stretne. Vyrástla z nej krásna mladá žena s dobrým srdcom, ale aj veľmi osamelá kvôli jej postihnutiu. Jej úplným opakom je Y. D., chamtivá a ambiciózna žena, ktorá po návrate stratenej sestry príliš netúži. Nechce sa s ňou totiž deliť o dedičstvo a chce len pre seba lásku a pozornosť všetkých ľudí, najmä však strýka P., ktorého chorobne miluje. P., súkromný detektív, je manžel Y. D., ktorý sa chystá nájsť Y. D.. Chamtivá Y. D. si preto najme vraha, ktorý má jej manžela zabiť. P. však prežije pokus o vraždu a stratí pamäť. Pomôže mu istá žena, ktorá mu dá nové meno X.. Y. D. bez toho, aby o tom vedela, tak svojimi činmi spojila osudy svojho manžela a stratenej sestry.
30. Žalovaný v rámci posudzovaného programu identifikoval ako problematické v súvislosti s násilím viaceré scény. Prvou je scéna, v ktorej je zobrazená B. v núdzi, ktorá prosí o lieky, aby predišla infarktu. Y. D. jej nepomôže, nepodá jej ich a odchádza z miestnosti. Ide tak o krutý, vedomý a úmyselný akt, ktorému B. nakoniec podľahne a umiera, čo je stvárnené na konci programu, keď vynášajú jej telo. Uvedené správanie je krutým ubližovaním blízkej osobe, preto v rámci kritérií JSO táto scéna spadá pod kritérium nevhodnosti a neprístupnosti pre maloletých do 18 rokov podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a/ JSO zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov osôb a skupín s patologickými normami správania. Ďalšou je scéna, v ktorej sa P. s otcom dohadujú na fyzickej likvidácii H.. Ide o verbálne agresívne správanie. Vzhľadom na to, že pojednáva o smrti človeka, ju žalovaný vyhodnotil za spadajúcu pod kritérium nevhodnosti podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f/, a teda nevhodnú pre maloletých do 15 rokov veku.
31. Predmetný program žalovaný ďalej posudzoval v rámci kritéria expresívne vyjadrovanie a vulgárne vyjadrovanie. Žalovaným identifikované scény obsahovali expresívne výrazy lx idiot, lx hlupák, 2x hlupaňa, lx štetka, lx suka. Ide o hanlivé označenie konkrétnych osôb, intenzívne citové podfarbenie urážlivého, hanlivého typu, preto tieto expresívne výrazy žalovaný považuje za nevhodné pre maloletých do 15 rokov podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f/ JSO.
32. V závere programu odznela nasledujúca scéna: 17:53:21 Dabing: „Koniec.“ Koniec poslednej časti predmetného seriálu. Y. D. a X. sa bozkávajú. V pravej dolnej časti je napísané veľkými písmenami „Fin“. 17:53:24 Neznámy hlas v dabingu: „Koniec, no chvalabohu, šak už sa na túto pičovinu nemôžem pozerať. Tri dni do toho čumím, už mi z toho haraší, dovide...“ V záverečnej scéne odznel mimo kontext výraz pičovinu a haraší. Podľa žalovaného je pravdou, že predmetné výrazy neboli súčasťou dejovej línie, boli však súčasťou programu ako takého, v priebehu titulkov, v pozadí ktorých prebiehali záverečné scény programu. Žalobca v administratívnom konaní tvrdil, že ide o nedorozumenie, ktoré vzniklo pri technickej poruche, s čím žalovaný nesúhlasil, keďže technickou poruchou by bolo možné rozumieť mimovoľné zaradenie týchto výrazov v rámci programu technickým zavinením. Uvedené výrazy v rámci titulkov k programu kontextuálne nadväzovali. Žalobca je podľa žalovaného objektívne zodpovedný za odvysielaný obsah.
33. Správny súd pripomína, že požiadavka zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený osobitným predpisom, zakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z.z., vychádza z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, a teda vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou nedospelých osôb, a to na základe zákona, konkrétne ustanoveniami § 20 zákona č. 308/2000 Z.z.. Podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu je naplnená.
34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu nemá žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný v konaní administratívneho trestania žalobcu zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a bolo riadne preukázané, že žalobca administratívny delikt spáchal, pričom táto skutočnosť nespochybniteľným spôsobom vyplýva z administratívneho spisu.
35. Podľa názoru správneho súdu žalovaný precízne identifikoval v napadnutom rozhodnutí problematické scény posudzovaného programu žalobcu, ktoré vyhodnotil v rámci zrozumiteľnej správnej úvahy nevybočujúcej zo zákonného rámca.
36. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom ani sám žalobca v správnej žalobe neuviedol, v akom smere by malo byť podľa žalobcu zistenie skutkového stavu nedostačujúce a aké dôkazy mali byť ešte vykonané.
37. Žalobná námietka ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je vo všeobecnej rovine. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia zistil, že z rozhodnutia je zrejmé jeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania, ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci, a preto uvedenej žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd neprisvedčil.
38. Žalovaný vec podľa názoru správneho súdu správne právne posúdil, nakoľko predmetný program označený ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov obsahoval scény, ktoré podľa Jednotného systému označovania mali byť klasifikované ako nevhodné pre maloletých divákov do 15 rokov. Tieto scény žalovaný podrobne označil a opísal, na základe akých skutkových a právnych dôvodov považuje tieto scény ako nesprávne klasifikované.
39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom posudzovaného programu sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci vykonaným žalovaným vo vzťahu k problematickým scénam, ktoré žalobca nesprávne klasifikoval, čím sa dopustil porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z..
40. Správny súd poukazuje taktiež na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, v ktorom akcentoval potrebu vysielať záverečnú posudzovanú časť seriálu v stabilne stanovený vysielací čas vzhľadom k diváckym očakávaniam s tým, že pokiaľ by došlo k inej klasifikácii tejto časti seriálu, pravdepodobne by muselo dôjsť k časovému posunutiu tejto časti na neskorší vysielací čas, čo by sa mohlo stretnúť s negatívnou diváckou odozvou. Z uvedeného vyjadrenia podľa názoru správneho súdu vyplýva, že sám žalobca si musel uvedomovať problematickosť niektorých scén vysielanej časti seriálu, resp. minimálne ich otáznosť a spornosť, pričom argument o zachovaní vysielacieho času kvôli diváckej základni nepožíva žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k zákonným povinnostiam žalobcu.
41. K námietke žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty správny súd zdôrazňuje, že táto bola stanovená vo výške 15% maximálnej možnej sumy, a je odôvodnená rozsahom a závažnosťou porušenia povinnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol, že jej výška je primeraná a spravodlivá. Námietku žalobcu o likvidačnom charaktere pokuty správny súd posúdil ako nedôvodnú.
42. Správny súd zistil, že pri určovaní výšky pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. vzal žalovaný do úvahy mieru zavinenia, keďže žalobca je za porušenie predmetných ustanovení zákona zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Podľa názoru správneho súdu je nesporné, že k porušeniu zákona objektívne došlo. Skutočnosť, či k spáchaniu správnych deliktov došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním nemá vplyv na naplnenie skutkových podstát správnych deliktov, ale môže mať vplyv na výšku sankcie. Žalobca bol za porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z.z.. Žalovaný zohľadnil pri určení výšky pokuty aj rozsah a dosah vysielania, keďže žalobca je celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní. Vo vzťahu k trvaniu a následkom porušenia povinnosti žalovaný uzavrel, že v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. sa v danom prípade nejedná o trvajúci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo odvysielaním programu Tri sestry dňa 08.12.2017 v čase o cca 16:53 hod. na televíznej programovej službe TV DOMA. Následkom nesprávneho uplatnenia JSO je zmarenie jeho účelu, a síce v danom prípade informovať recipientov o nevhodnosti záberov daného príspevku pre maloletých. Ďalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorým je spôsob porušenia povinnosti žalobcom, je predmetom výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Čo sa týka závažnosti správneho deliktu, tá spočíva v tom, že v dôsledku nesprávneho uplatnenia JSO nebol naplnený jeho účel, ktorým je v tomto prípade informovať rodičov o tom, pre ktoré vekové skupiny daný program nie je vhodný (resp. pre ktoré vekové skupiny je určený). Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že žalobca predmetné programy neoznačil adekvátnym grafickým symbolom JSO, teda poskytol osobám zodpovedným za výchovu maloletých nesprávnu informáciu o vhodnosti predmetného programu, čím ohrozil mravný vývin maloletých divákov. Skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o opakované porušenie predmetného ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. mal správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za preukázanú. Žalovaný konal v súlade so zákonom, keď túto skutočnosť vyhodnotil ako majúcu vplyv na posúdenie závažnosti správneho deliktu v prejednávanej veci.
43. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
44. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani náhradu nežiadal.
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.