Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9CoE-36-2014.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/36/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, o vymoženie 1.105,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/445/2014 - 23 zo dňa 21.7.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému vymoženia istiny vo výške 1.105,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 60/03/14 zo dňa 31.3.2014. Po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 5.1.2011, súvisiacich Zmluvných dojednaní, rozhodcovskej zmluvy a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné zamietnuť. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V rozhodovanej veci už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej zmluvy bola vopred stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Súd mal za to, že v uvedenom prípade obsah rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský súd je teda v predmetnej rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej-ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, a to aj vzhľadom na jeho poučenie zo strany veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v konaní súdnom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Poukázal zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nepreukázal. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva zo dňa 5.1.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS, a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Tvrdí, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Poukazuje na to, že v tomto prípade rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené jednoznačne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, a súčasne povinný bol, pri odmietnutí ju uzavrieť, oprávnený bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Oprávnený je si vedomý odlišných právnych názorov a argumentácií, nie je ich však možné aplikovať paušálne. Nároky oprávneného by mali byť posudzované od prípadu k prípadu a v štádiu exekúcie zamietané na základe konkrétneho odôvodnenia, a nie paušálnym konštatovaním o nedovolenosti priznaného plnenia. Plnenie uhradením dlhu v peniazoch vzniknutých na základe poskytnutia úveru, ktorý oprávnený preukázateľne poskytol povinnému, a jeho ďalších zmluvných nárokov z pohľadu oprávneného nie je plnením ani nedovoleným, ani objektívne nemožným, ani odporujúcim dobrým mravom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 77,49 eur.
Sudkyňa predmetného súdu, ktorej bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovela a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, pretože ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vznikol dňa 5.1.2011 a mal formu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (v ďalšom texte už len „úverovej zmluvy“). Dňa 5.1.2011 bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany (v bode 5) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: - Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o, so sídlom v Bratislave; - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3 rozhodcovskej
zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 7 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia a s možnosťou od tejto zmluvy odstúpiť v 14-dňovej lehote, nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.
Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, ale aj rozhodcovská zmluva, bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše, povinný mal právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu do 14 dní od dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to bez vplyvu na účinnosť uzavretej úverovej zmluvy, čím mu bola poskytnutá ďalšia možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy.
V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.
Rozhodcovská zmluva v bode 3 obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.
Je možné však súhlasiť so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania s rozhodcovským konaním.
Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.
V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžníka podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní s právami a povinnosťami zaručenými Občianskym súdnym poriadkom. Neprimeranosť (nekalosť) zmluvnej podmienky sa pritom posudzuje s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004. Znamená to, že aj v prípade, že by v preskúmavanej veci išlo o nároky zo spotrebiteľského právneho vzťahu, nemožno urobiť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky len z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného tvorí predovšetkým písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.
Súdny dvor EÚ v rozsudku C-472/11 zo dňa 21.2.2013 vyslovil názor, podľa ktorého „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, že spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy“.
Podobne v rozsudku Súdneho dvora C-40/08, bod 59, Asturcom, ale aj v rozsudku C-243/08, body 33 a 35, Pannon, je konštatované, že „vnútroštátny súd nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky“ (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 27).
„Táto možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere takisto zodpovedá povinnosti vnútroštátneho súdu tak, ako je pripomenutá v bode 25 tohto rozsudku (Pokiaľ ide o vyvodenie dôsledkov zo zistenia nekalej povahy podmienky, článok 6 ods. 1 smernice vyžaduje, aby členské štátny zabezpečili, aby taká podmienka nebola záväzná pre spotrebiteľov „podľa ich vnútroštátneho práva“), vziať prípadne do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 35). Preto malo byť súčasťou rozhodcovskej zmluvy aj prehlásenie dlžníka o tom, že si je vedomý konkrétnych rozdielov v procesných právach a
povinnostiach medzi rozhodcovským a súdnym konaním a že napriek konkrétnym nevýhodám, o ktorých bol veriteľom preukázateľne poučený, nepovažuje za potrebné namietať neplatnosť tejto zmluvy.
Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.