Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-144-2014.pdf
PDF · 121.16 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/144/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Detronics, s.r.o., so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, IČO: 45 318 565, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Jánka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému X. P., bytom I. XXX, XXX XX I. P., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 184,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 104,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 16,22 Eur od 01. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 11,98 Eur od 01. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 11,98 Eur od 01. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 11,98 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 8,29 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 04. 06. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 10. 07. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 184,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 16,22 Eur od 01. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 11,98 Eur od 01. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 11,98 Eur od 01. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 11,98 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako poskytovateľom a žalovaným ako klientom došlo dňa 19. 10. 2012 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní prístupu k sieti internet (ďalej len „zmluva“). Klient svojim podpisom na zmluve potvrdil oboznámenie sa a súhlas so Všeobecnými podmienkami a Cenníkom služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. On ako poskytovateľ sa v zmysle ods. 3. Všeobecných podmienok zmluvou zaviazal zriadiť pripojenie pre klienta k sieti, pričom klient sa zaviazal za túto službu platiť mu dohodnutú odplatu v zmysle zmluvy a Cenníka služieb a to spôsobom uvedeným v ods. 9. Všeobecných podmienok (ďalej len „všeobecné podmienky“). Na jeho strane došlo k riadnemu splneniu si záväzku zo zmluvy a teda žalovaný bol riadne pripojený do siete internet a bola mu ním riadne a včas dodaná dohodnutá služba, keď až pri samotnom pripojení bola podpísaná predmetná zmluva, ktorá na mieste bola špecifikovaná podľa požiadaviek žalovaného ako klienta. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal mu za poskytnuté služby platiť sumu 11,98 Eur mesačne, pričom prvé tri mesiace službu využíval bezplatne, každý nasledovný mesiac faktúry mali byť uhrádzané vopred. Súčet dlžných mesačných splátok za poskytnutie služieb za mesiac február, marec, apríl, máj a čiastočne január (v žalobe nie je uvedený rok) predstavuje sumu 52,16 Eur, pričom žalovanému boli prostredníctvom elektronickej pošty zaslané faktúry: faktúra č. 130101986 zo dňa 17. 01. 2013, splatná dňa 31. 01. 2013, faktúra č. 130103912 zo dňa 04. 02. 2013, splatná dňa 28. 02. 2013, faktúra č. 130105934 zo dňa 04. 03. 2013, splatná dňa 31. 03. 2013 a faktúra č. 130108026 zo dňa 02.
04. 2013, splatná dňa 30. 04. 2013. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z ods. 9. všeobecných podmienok nesplnil riadne a včas a nedodržal dobu viazanosti zmluvy 24 mesiacov, v súlade s ods. 14.3.2. všeobecných podmienok mu bola dňa 03. 05. 2013 zaslaná okamžitá výpoveď zo zmluvy s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy si bude uplatňovať aj dohodnutú zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti v sume 132,78 Eur. Celkový nárok potom predstavuje v predmetnej veci sumu 184,94 Eur s príslušenstvom. Okrem sumy 184,94 Eur si žalobou žalobca uplatnil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a v zmysle ods. 9.9. všeobecných podmienok aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z jednotlivých fakturovaných čiastok podľa špecifikácie v žalobe.
Súd vo veci na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 28. 10. 2014. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 10. 10. 2014 (čl. 22 spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 15. 10. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 22. 10. 2014 (čl. 28 spisu), súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 15. 10. 2014 (čl. 27 spisu) fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 19. 10. 2012 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako klientom (fyzickou osobou, nepodnikateľom) uzatvorená Zmluva o poskytovaní prístupu k sieti internet č. 2012523652 (ďalej len „zmluva“). Táto zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania základných a prídavných služieb (ďalej len „všeobecné podmienky“) a Cenník služieb (ďalej len „cenník služieb“). Žalobca ako poskytovateľ sa touto zmluvou zaviazal zriadiť pre žalovaného pripojenie k sieti internet, pričom žalovaný sa zaviazal za túto službu platiť žalobcovi dohodnutú odplatu v zmysle zmluvy a cenníka služieb, keď cena služby bola dojednaná na sumu 11,98 Eur mesačne včítane DPH s tým, že prvé tri mesiace služba mala byť poskytovaná žalovanému bezplatne. Doba viazanosti zmluvou bola dojednaná na 24 mesiacov. Žalovaný podpisom tejto zmluvy dal súhlas k zmluvnej pokute 132,78 Eur s DPH v prípade nedodržania doby viazanosti zmluvy. V tejto zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, ktoré sa zaviazal dodržiavať a cenníkom služieb, ktorý vzal na vedomie. Predmet zmluvy bol bližšie špecifikovaný v ods. 3. všeobecných podmienok. V ods. 3.1.1. všeobecných podmienok sa žalobca zaviazal pripojiť počítač žalovaného na sieť internet prostredníctvom ethernetového kábla, prípadne rádiového zariadenia a poskytovať žalovanému počas trvania zmluvy službu a plniť všetky ďalšie povinnosti tak, ako sú výslovne uvedené v zmluve. V ods. 3.1.2. všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi za plnenie jeho záväzkov podľa zmluvy odplatu vymedzenú v ods. 9. všeobecných podmienok a podľa platnej Tarify a plniť všetky ďalšie povinnosti tak, ako sú vymedzené v zmluve alebo ako vyplývajú zo zmluvy. V zmysle ods. 9.7. všeobecných obchodných podmienok, ak zmluva nebude trvať po dobu, ktorá je vyznačená vo formulári a ak je za nedodržanie doby viazanosti k príslušnému programu v cenníku určená zmluvná pokuta, má poskytovateľ (žalobca) nárok na zaplatenie tejto pokuty klientom (žalovaným) na základe faktúry od poskytovateľa (žalobcu). V ods. 9.9. všeobecných podmienok bolo dojednané, že v prípade omeškania klienta s platením akéhokoľvek peňažného záväzku môže poskytovateľ fakturovať klientovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V ods. 9.1. všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal platiť odplatu za poskytnutie služby v pravidelných opakovaných platbách za každé obdobie vopred na základe faktúr
vystavovaných žalobcom. V ods. 14.3.2. všeobecných podmienok bolo dojednané, že žalobca ako poskytovateľ je oprávnený okamžite zrušiť zmluvu podľa § 44 ods. 8 zákona, keď zákonom v zmysle ods. 1.3.14. všeobecných podmienok sa rozumel zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách a to ak klient, teda žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Tieto všeobecné podmienky v zmysle ods. 18.6. všeobecných podmienok nadobudli účinnosť od 01. 01. 2012.
Žalobca doložil Zmluvu o poskytovaní prístupu k sieti internet č. 2012523652 zo dňa 19. 10. 2012, Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby „Prístupu do siete internet“ (ďalej len „všeobecné podmienky“), ktoré nadobudli účinnosť od 01. 01. 2012 a Cenník pre domácnosti a fyzické osoby účinný od 08. 10. 2012, z ktorého vyplýva pokuta pri nedodržaní doby viazanosti 132,78 Eur.
Faktúrou č. 130101986 zo dňa 17. 01. 2013, splatnou dňa 31. 01. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 16,22 Eur, faktúrou č. 130103912 zo dňa 04. 02. 2013, splatnou dňa 28. 02. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 11,98 Eur, faktúrou č. 130105934 zo dňa 04. 03. 2013, splatnou dňa 31. 03. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 11,98 Eur a faktúrou č. 130108026 zo dňa 02. 04. 2013, splatnou dňa 30. 04. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 11,98 Eur, keď spolu týmito faktúrami žalobca fakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 52,16 Eur.
Listom zo dňa 03. 05. 2013 žalobca dal žalovanému okamžitú výpoveď zo zmluvy bez možnosti znovu pripojenia a to z dôvodu porušenia ods. 14.3.2. všeobecných podmienok. Ďalej mu oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku ku dňu 30. 04. 2012 vo výške 52,16 Eur, ktorá bude vymáhaná súdnou cestou. V prípade, že nedôjde k úhrade pohľadávky uviedol, že si uplatní svoj nárok na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti vo výške 132,78 Eur. Okamžitú výpoveď žalobca žalovanému doručoval prostredníctvom pošty s jej odoslaním na pošte dňa 03. 05. 2013.
Pokusom o zmier zo dňa 09. 04. 2013 žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy 40,18 Eur s tým, že ak nedôjde do 8 dní od odoslania výzvy k náprave, zmluva bude jednostranne vypovedaná a dlžná čiastka bude posunutá k mimosúdnemu vymáhaniu.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 104,32 Eur, z toho za služby v sume 52,16 Eur a z toho za zmluvnú pokutu v sume 52,16 Eur a nedôvodná v zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 80,62 Eur za zmluvnú pokutu. Dňa 19. 10. 2012 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako klientom (fyzickou osobou, nepodnikateľom) uzatvorená Zmluva o poskytovaní prístupu k sieti internet č. 2012523652 (ďalej len „zmluva“). Táto zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania základných a prídavných služieb (ďalej len „všeobecné podmienky“) a Cenník služieb (ďalej len „cenník služieb“). Žalobca ako poskytovateľ sa touto zmluvou zaviazal zriadiť pre žalovaného pripojenie k sieti internet, pričom žalovaný sa zaviazal za túto službu platiť žalobcovi dohodnutú odplatu v zmysle zmluvy a cenníka služieb, keď cena služby bola dojednaná na sumu 11,98 Eur mesačne včítane DPH s tým, že prvé tri mesiace služba mala byť poskytovaná žalovanému bezplatne. Doba viazanosti zmluvou bola dojednaná na 24 mesiacov. Žalovaný podpisom tejto zmluvy dal súhlas k zmluvnej pokute 132,78 Eur s DPH v prípade nedodržania doby viazanosti zmluvy. V tejto zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, ktoré sa zaviazal dodržiavať a cenníkom služieb, ktorý vzal na vedomie. Predmet zmluvy bol bližšie špecifikovaný v ods. 3. všeobecných podmienok. V ods. 3.1.1. všeobecných podmienok sa žalobca zaviazal pripojiť počítač žalovaného na sieť internet prostredníctvom ethernetového kábla, prípadne rádiového zariadenia a poskytovať žalovanému počas trvania zmluvy službu a plniť všetky ďalšie povinnosti tak, ako sú výslovne uvedené v zmluve. V ods. 3.1.2. všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi za plnenie jeho záväzkov podľa zmluvy odplatu vymedzenú v ods. 9. všeobecných podmienok a podľa platnej Tarify a plniť všetky ďalšie povinnosti tak, ako sú vymedzené v zmluve alebo ako vyplývajú zo zmluvy. V zmysle ods. 9.7. všeobecných obchodných podmienok, ak zmluva nebude trvať po dobu, ktorá je vyznačená vo formulári a ak je za nedodržanie doby viazanosti k príslušnému programu v cenníku určená zmluvná pokuta, má poskytovateľ (žalobca) nárok na zaplatenie tejto pokuty klientom (žalovaným) na základe faktúry od poskytovateľa (žalobcu). V ods. 9.9. všeobecných podmienok bolo dojednané, že v prípade omeškania klienta s platením akéhokoľvek peňažného záväzku môže poskytovateľ fakturovať klientovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V ods. 9.1. všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal platiť odplatu za poskytnutie služby v pravidelných opakovaných platbách za každé obdobie vopred na základe faktúr vystavovaných žalobcom. V ods. 14.3.2. všeobecných podmienok bolo dojednané, že žalobca ako poskytovateľ je oprávnený okamžite zrušiť zmluvu podľa § 44 ods. 8 zákona, keď zákonom v zmysle ods. 1.3.14. všeobecných podmienok sa rozumel zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách a to ak klient, teda žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Tieto všeobecné podmienky v zmysle ods. 18.6. všeobecných podmienok nadobudli účinnosť od 01. 01. 2012. Napriek tomu, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že táto je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ide o zmluvu, ktorá bola uzatvorená na formulárovom tlačive, bola uzatvorená zo strany žalobcu ako dodávateľa služby a zo strany žalovaného ako klienta, prijímateľa služby, spotrebiteľa, keď napriek uvedeniu, že zmluva je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako typovo neupravená v obchodnom zákonníku, táto podlieha právnemu režimu zákona č. 351/2011 Z.z., čo napokon vyplýva i z všeobecných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a ktoré žalobca ako poskytovateľ služby vydal podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., a tiež sa spravuje príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Napokon zo žiadneho znenia zmluvy, ani zo znenia všeobecných podmienok nevyplýva, žeby sa táto mala spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a neobsahuje ani dojednanie v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom, pričom podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, táto dohoda vyžaduje písomnú formu. Nič také ako má na mysli § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve nie je uvedené, nie je to uvedené ani vo všeobecných podmienkach,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd preto zastáva jednoznačný názor, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ide o spotrebiteľskú vec.
Na základe zmluvy žalobca poskytoval žalovanému dojednané služby, žalovaný dojednané služby odobral, zaviazal sa v zmluve v spojení s všeobecnými podmienkami platiť za služby dohodnutú cenu služieb v zmysle zmluvy, tiež v zmysle cenníka, ktorý tiež tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Cena služby bola dojednaná priamo v zmluve, 11,98 Eur včítane DPH mesačne. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil, žalovaného pripojil na internet, a naďalej mu poskytoval dohodnutú službu, za čo žalobca žalovanému vyúčtoval cenu poskytnutých služieb čiastočne za mesiac január, za mesiac február, za mesiac marec, za mesiac apríl a za mesiac máj 2013 faktúrou č. 130101986 zo dňa 17. 01. 2013, splatnou dňa 31. 01. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 16,22 Eur, faktúrou č. 130103912 zo dňa 04. 02. 2013, splatnou dňa 28. 02. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 11,98 Eur, faktúrou č. 130105934 zo dňa 04. 03. 2013, splatnou dňa 31. 03. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 11,98 Eur a faktúrou č. 130108026 zo dňa 02. 04. 2013, splatnou dňa 30. 04. 2013 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 11,98 Eur, keď spolu týmito faktúrami žalobca fakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 52,16 Eur. Žalobca a žalovaný sa dojednali na tom, že za prvé tri mesiace služby bude žalovaný službu využívať bezplatne. Nakoľko žalovaný sumu 52,16 Eur z titulu ceny poskytnutých telekomunikačných služieb žalobcovi doposiaľ neuhradil, súd uložil povinnosť žalovanému žalobcovi z titulu ceny poskytnutých telekomunikačných služieb uhradiť sumu 52,16 Eur.
Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému uplatnil popri nároku na zaplatenie sumy 52,16 Eur z titulu ceny služieb i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm podľa fakturácie, odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, keď úroky z omeškania žiadal priznať vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) z jednotlivých fakturovaných čiastok odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr, až do zaplatenia.
V tejto časti žalobca podal žalobu dôvodne len v časti. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 52,16 Eur z titulu neuhradenej ceny telekomunikačných služieb a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, keď potom žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie i úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných čiastok podľa faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr až do zaplatenia.
Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd však nevychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako mylne žiadal prisúdiť žalobca podľa tohto zákonného ustanovenia nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale z § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú vec, a spotrebiteľskú zmluvu, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca sa síce v žalobe odvolával na dojednanie zmluvného úroku z omeškania vo všeobecných podmienkach k zmluve, keď v ods. 9.9. týchto je uvedené, že poskytovateľ môže fakturovať v prípade omeškania klienta s platením akéhokoľvek peňažného záväzku klientovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ale keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len vo výške najviac prípustnej podľa zákona, teda podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku omeškania žalovaného v posudzovanom prípade bola 0,75 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,75 %, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne, nie vo výške 18,25 % ročne, preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nad zákonnú výšku ako nedôvodnú zamietol, keď zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 12,50 % ročne (18,25 % ročne - 5,75 % ročne = 12,50 % ročne).
Žalobca v súdnom konaní ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 132,78 Eur, keď tento nárok žalobcovi súd prisúdil čiastočne, čo do výšky 52,16 Eur, v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie ďalšej sumy 80,62 Eur z titulu zmluvnej pokuty súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti žalovaného, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, keď priamo v zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 132,78 Eur v prípade nedodržania doby viazanosti zmluvy. Doba viazanosti v zmluve bola dojednaná na 24 mesiacov, keď preukázateľne počas trvania zmluvy žalovaný porušil zmluvné povinnosti a prestal uhrádzať cenu služieb riadne a včas v dôsledku čoho žalobca využil svoje oprávnenie v zmysle ods. 14.3.2. všeobecných podmienok a okamžite zrušil zmluvu, resp. dal z nej výpoveď, pretože žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Tým nastala skutočnosť, že žalovaný nedodržal dobu viazanosti zmluvy 24 mesiacov, a tak vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná na zabezpečenie tejto povinnosti žalovaného priamo v zmluve. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď aj právny režim zmluvnej pokuty podlieha príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú vec a spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, okrem právneho režimu osobitného zákona č. 351/2011 Z.z.. Súd však využijúc moderačné právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka, túto zmluvnú pokutu v dojednanej výške 132,78 Eur považoval za neprimerane vysokú, a preto ju znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti tak, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len do výšky 52,16 Eur, čo je suma, ktorú žalovaný dlhuje žalobcovi z titulu ceny dodaných služieb. Priznanie vyššej zmluvnej pokuty by podľa názoru súdu odporovalo aj dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu zabezpečenej zmluvnou pokutou. Navyše v konaní žalobca nepreukázal, ani netvrdil, žeby mu porušením povinnosti žalovaného vznikla škoda. Tiež žalobcovi ako určitá satisfakcia sú priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy za služby, teda ďalšia sankcia popri zmluvnej pokute, keď i na túto skutočnosť súd prihliadol pri využití moderačného práva v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka.
Na základe týchto skutkových a právnych dôvodov súd potom žalobcovi prisúdil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len do výšky 52,16 Eur, v prevyšujúcej časti, čo do sumy 80,62 Eur nárok žalobcu čo do zmluvnej pokuty súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Väčší úspech v konaní mal žalobca, než žalovaný, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania pomerom úspechu a neúspechu vo veci, keď žalobca navrhol priznať trovy konania a tieto vyčíslil na zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 Eur a na trovy právneho zastúpenia v sume 52,60 Eur. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 104,32 Eur, neúspech v časti o zaplatenie sumy 80,62 Eur, pomer úspechu a neúspechu v súdenej veci účastníkov konania predstavuje 12 %, keď potom žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie trov konania vo výške 12 % z celkových účelne vynaložených a preukázaných trov konania (104,32 : 184,94 = 0,56, t.j. 56 %, 80,62 : 184,94 = 0,44, t.j. 44 %, rozdiel potom činí 12 %, t.j. 56 % - 44 % = 12 %). Vo výške 12 % z celkových účelne vynaložených a preukázaných trov konania má potom žalobca nárok na náhradu trov konania, keď účelné a preukázané trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 52,60 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 52,60 Eur pozostávajú z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby po 18,26 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál po 8,04 Eur, čo spolu činí 52,60 Eur. Spolu účelné a preukázané trovy konania žalobcu predstavujú sumu 69,10 Eur, z ktorých 12 % činí 8,29 Eur, keď v takejto výške má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovaný je tieto trovy konania povinný nahradiť žalobcovi na účet zastupujúceho advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Žalobca navrhol priznať trovy konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a tieto aj vyčíslil. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)