Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-92-2012.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/92/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa RECLAIM, a. s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46076760, zast. Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584, proti odporcovi B. A., K. O., L. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom B.. B. B., Z. A. Ú.C. U. A. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 4.857,30 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.190,06 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 675,12 eur od 18.6.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4,71 eur od 18.6.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 136,85 eur od 3.3.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 79,- eur od 3.3.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28,44 eur od 3.3.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 402,79 eur od 3.3.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 214,43 eur k rukám právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ - Majetkový holding, a. s., Bratislava, návrhom zo dňa 2.3.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 4.857,30 eur s príslušenstvom.
Uznesením č. k. 13C/92/2012-85 zo dňa 29.11.2012 súd pripustil zmenu účastníkov na strane navrhovateľa.
Dňom 27.1.2012 vstúpilo ako vedľajší účastník na strane odporcu do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov.
Na základe námietok navrhovateľa súd uznesením č. k. 13C/92/2012-114 zo dňa 13.5.2013 rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca mal uzavretú kúpnu zmluvu so spoločnosťou Santander Consumer Finance, a. s., ktorá poskytla odporcovi úver na financovanie kúpy motorového vozidla. Z dôvodu neuhrádzania splátok zo strany odporcu uvedená spoločnosť odstúpila od úverovej zmluvy listom zo dňa 10.6.2009 a odstúpenie nadobudlo účinnosť 17.6.2009. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny v sume 2.343,41 eur, ktorá sa stala splatnou 17.6.2009, z neuhradeného poplatku za spracovanie úveru vo výške 1.307,59 eur, neuhradeného úroku za obdobie od 13.6.2009 do 17.6.2009 v sume 13,34 eur, poistného v sume 4,71 eur, z nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 136,85 eur a v sume 577,02 eur, z náhrady škody v sume 28,44 eur a v sume 402,79 eur, zmluvnej pokuty v sume 33,19 eur a 9,96 eur. K námietkam vedľajšieho účastníka uviedol, že vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je vzťahom obchodnoprávnym a teda aj odstúpenie od zmluvy je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal predovšetkým na bod 1.2 všeobecných podmienok. Nesúhlasil ani s námietkami vedľajšieho účastníka týkajúcich sa výkonu záložného práva, pretože pokiaľ by odporca mal námietky voči výkonu záložného práva, mohol by to uplatniť v osobitnom konaní.
Odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt nebol zistený, preto súd v zmysle § 29, ods. 2, O.s.p., ustanovil odporcovi na zastupovanie v konaní opatrovníka. Opatrovník sa k veci nevyjadril.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení uviedol, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy, preto v zmysle § 48, ods. 2, Obč. zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a teda právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za vzťah v právnom režime bezdôvodného obohatenia. Poukázal na ust. § 457, v zmysle ktorého žalobca má nárok len na istinu bez poplatkov a úrokov, po odpočítaní všetkých splátok, ktoré žalovaný uhradil a po odpočítaní výťažku z predaja auta, keďže finančné prostriedky boli zabezpečené záložným právom. Uviedol, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. V zmysle uvedeného by žaloba bola dôvodná len do výšky 675,12 eur, avšak vzhľadom na námietky ohľadom výkonu záložného práva navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu úverovej zmluvy, všeobecných zmluvných podmienok, preberacieho protokolu, poistnej zmluvy, splátkového kalendára, odstúpenia od zmluvy, faktúr za služby spojené s vymáhaním pohľadávky, záložnej zmluvy, kúpnej zmluvy, zmlúv o postúpení pohľadávky, výňatku zo znaleckého posudku, správy spoločnosti Autocentrum AAA auto, a. s., Bratislava, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca uzavrel dňa 12.3.2008 úverovú zmluvu so spoločnosťou Santander Consumer Finance, a. s., Praha, organizačná zložka Bratislava, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na financovanie kúpy motorového vozidla značky Volkswagen Golf IV diesel 1.9 TDI High line. Išlo o jazdené motorové vozidlo s rokom výroby 2002. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 303.863,-- Sk, odporca uhradil akontáciu v sume 70.000,-- Sk a bol mu poskytnutý úver vo výške 233.863,-- Sk (7.762,83 eur). V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 16,40 % a bola tam uvedená RPMN vo výške 29,15 eur. Odporca mal uhradiť úver v mesačných splátkach v celkovej výške 8.579,-- Sk, z ktorej na splátku úveru pripadala suma 6.676,31 Sk, na poplatok za spracovanie úveru pripadala suma 1.193,68 Sk a na havarijné poistenie suma 709,01 Sk. Odporca mal uhradiť 48 splátok. Prvá splátka bola splatná k 12.4.2008 a ďalšie splátky boli splatné vždy k 12. v mesiaci.
Odporca uhradil 11 splátok úveru v celkovej sume 2.437,71 eur. Poslednú splátku odporca uhradil 19.2.2009. Z dôvodu neuhradenia ďalších splátok právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 10.6.2009 odstúpil od zmluvy. Na zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy bola dňa 12.3.2008 uzavretá záložná zmluva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na predmetné motorové vozidlo. Z predaja motorového vozidla právny predchodca navrhovateľa získal sumu 4.650,-- eur.
Spoločnosť Santander Consumer Finance, a. s., dňa 26.7.2010 postúpila predmetnú pohľadávku na CASH COLLECTORS SK, s. r. o., ktorá následne postúpila pohľadávku na Majetkový holding, a. s., Bratislava. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2011 Majetkový holding, a. s., Bratislava, postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.
Okrem neuvedených záväzkov z úverovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu škody, ktorú predstavujú náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Navrhovateľ si uplatnil sumu 136,85 eur, ktorú jeho právny predchodca zaplatil spoločnosti Auto PK, s. r. o., Pezinok, za odhlásenie motorového vozidla, sumu 577,02 eur uhradenú spoločnosti Global Sales Solutions, s. r. o., Bratislava, pozostávajúcu zo sumy 79,-- eur za alikvotnú časť nákladov na znalecký posudok, zo sumy 498,02 eur z titulu provízie za predaj vozidla, sumu 28,44 eur, ktorá bola zaplatená za výmaz z Registra záložných práv a sumu 402,79 eur uhradenú spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., za odobratie predmetného motorového vozidla.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54, ods. 1, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48, ods. 2, Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa úverovú zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver na financovanie kúpy motorového vozidla. Keďže nebolo preukázané, že by odporca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci podnikateľskej činnosti, s poukazom na ust. § 52 Obč. zákonníka je uzavretá úverová zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Z dôvodu neuhrádzania splátok odporcom právny predchodca navrhovateľa dňa 10.6.2009 odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporcovi dňa 17.6.2009 a týmto dňom odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť. Vedľajší účastník namietal, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvného vzťahu od počiatku a teda navrhovateľ má nárok iba na vrátenie istiny bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľ poukazoval na to, že zmluva o úvere je vzťahom obchodnoprávnym a teda odstúpenie od zmluvy sa má posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 344 a nasl.), a preto v zmysle § 349, ods. 9, Obchodného zákonníka, na základe odstúpenia od zmluvy zmluva zaniká ku dňu odstúpenia od zmluvy.
S poukazom na vyššie uvedené nesporne zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je zmluvou spotrebiteľskou a teda pri jej uzatváraní musia byť rešpektované ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Aj keď základná právna úprava zmluvy o úvere je obsiahnutá v § 497 a nasl. Obč. zákonníka, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné obsah zmluvy vykladať aj v súlade s ustanoveniami Obč. zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Z ust. § 54, ods. 1, Obč. zákonníka, vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení Obč. zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Z cit. zák. ustanovenia je zrejmé, že aj v prípade úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, je nevyhnutné prioritne aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka a iba výnimočne, pokiaľ zmluvné dojednania nie sú v neprospech spotrebiteľa, je možné aplikovať ustanovenia Obch. zákonníka. Podľa názoru súdu aj v prejednávanej veci vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné s poukazom na ust. § 54, ods. 1, Obč. zákonníka, na právne vzťahy súvisiace s uzavretou úverovou zmluvou aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka, preto aj odstúpenie od zmluvy sa riadi ustanovením § 48, ods. 2, Obč. zákonníka.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od počiatku a teda navrhovateľ má nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 7.762,83 eur (233.863,-- Sk) a
odporca doposiaľ zaplatil sumu 2.437,71 eur. Následne realizáciou záložného práva právny predchodca navrhovateľa získal sumu 4.650,-- eur, ktorú je taktiež potrebné započítať na plnenie istiny. Z uvedeného dôvodu odporcovi ostala neuhradená istina v sume 675,12 eur.
Vedľajší účastník tiež namietal, že právny predchodca žalobcu ako záložný veriteľ nepostupoval pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou, pretože v čase kúpy motorového vozidla bola jeho hodnota 10.086,40 eur, avšak motorové vozidlo bolo predané iba za kúpnu cenu 4.650,-- eur. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že na hodnotu motorového vozidla bol vypracovaný znalecký posudok č. 83/2009, ktorý vyhotovila znalecká a poradenská kancelária, spol. s r. o. a týmto znaleckým posudkom bola cena stanovená na 3.980,-- eur, teda motorové vozidlo bolo predané za vyššiu cenu ako bola stanovená znaleckým posudkom. Vedľajší účastník na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Súd si vyžiadal správy od spoločnosti, ktoré sa zaoberajú predajom motorových vozidiel. Z týchto spoločností reagovala iba spoločnosť Autocentrum AAA auto, a. s., ktorá uviedla, že cena motorového vozidla by mohla byť ku dňu 30.9.2009 v sume 6.299,-- eur, avšak táto spoločnosť zdôraznila, že hodnota motorového vozidla bola vypočítaná bez fyzickej ohliadky, iba na základe poskytnutých základných informácií, a že všeobecná hodnota predstavuje veľmi nepresné cenové rozpätie, nakoľko nezohľadňuje úplný a reálny technický stav motorového vozidla, stav karosérie a podobne. Už z tejto správy je zrejmé, že cena motorového vozidla v čase jeho predaja by bola výrazne nižšia ako cena v čase zakúpenia vozidla. Naviac pre stanovenie skutočnej hodnoty vozidla je potrebné zohľadniť stav vozidla, čo bolo zohľadnené pri vypracovaní znaleckého posudku. Keďže závery znaleckého posudku neboli zo strany vedľajšieho účastníka žiadnym spôsobom spochybnené, súd nepovažoval tvrdenia vedľajšieho účastníka za preukázané, a preto nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Z uplatnených nárokov súd považoval za dôvodný návrh na zaplatenie časti zostatku istiny v sume 675,12 eur a v časti poistenia v sume 4,71 eur, pretože až do odstúpenia od zmluvy bolo motorové vozidlo poistené. Súd však zamietol návrh v časti uplatnených úrokov, poplatkov a zmluvných pokút, pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku a teda tieto nároky, ktoré sú viazané na dojednania v zmluve, nie je možné priznať.
Okrem záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy si navrhovateľ uplatňoval aj náhradu škody z titulu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním záväzku od odporcu. Konkrétne išlo o náklady spojené s realizáciou záložného práva. Podľa názoru súdu tieto náklady je potrebné považovať za príslušenstvo pohľadávky, pretože v zmysle § 121, ods. 3, Obč. zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú okrem úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Za dôvodné súd považoval náklady v sume 136,85 eur, ktoré právny predchodca navrhovateľa uhradil spoločnosti Auto PK, s. r. o., ktorá vykonala odhlásenie motorového vozidla, náklady v sume 79,-- eur, ktoré predstavujú alikvotnú časť nákladov za vyhotovený znalecký posudok, a ktoré boli uhradené spoločnosti Global Sales Solutions, náklady v sume 28,44 eur, ktoré boli uhradené ako poplatok za výmaz záložného práva a náklady v sume 402,79 eur, ktoré boli uhradené spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. za odobratie predmetného motorového vozidla. Okrem toho si navrhovateľ uplatňoval aj náklady v sume 498,02 eur, ktoré boli uhradené spoločnosti Global Sales Solutions, s. r. o., ako provízia za predaj motorového vozidla. Tieto náklady však súd nepovažoval za dôvodné, pretože z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2009 vyplýva, že práve táto spoločnosť odkúpila predmetné motorové vozidlo, ktoré následne ďalej predala. Podľa názoru súdu uplatňovanie provízie v prípade, keď táto má byť uhradená spoločnosti, ktorá nadobúda motorové vozidlo, nie je dôvodné a takýto nárok možno považovať aj za odporujúci dobrým mravom. Z tohto dôvodu súd priznal v rámci príslušenstva vyššie uvedené nároky a v časti o zaplatenie sumy 498,02 eur návrh taktiež zamietol.
Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Keďže odporca neuhradil svoje záväzky v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd v zmysle cit. zák. ustanovenia priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Z neuhradenej istiny a poistného súd priznal úrok z omeškania od 18.6.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po odstúpení právneho predchodcu navrhovateľa od zmluvy. Ďalšie uplatnené náklady si navrhovateľ
u odporcu uplatnil zaslaním faktúr (čl. 38, 41, 45 a 49). Navrhovateľ nepreukázal doručenie týchto faktúr odporcovi, preto súd za kvalifikovanú výzvu na plnenie v zmysle § 563 Obč. zákonníka považoval podanie návrhu, a preto úrok z omeškania priznal až nasledujúcim dňom po podaním návrhu, t. j. dňom 2.3.2011.
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodol súd v zmysle § 142, ods. 2, O.s.p. a § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech, pričom vo väčšom rozsahu bol úspešný odporca, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak odporca náhradu trov nežiadal.
Trovy konania si uplatnil aj vedľajší účastník. Podľa názoru súdu vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania v prípade, ak by vznikol nárok na náhradu trov konania účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Keďže v danom prípade bol vo väčšom rozsahu úspešný odporca, vznikol aj vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania, a to podľa pomeru úspechu a neúspechu odporcu v konaní v zmysle § 142, ods. 2, O.s.p. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastupovania. Súd považoval za dôvodné trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 4.9.2013) určenej podľa § 10, ods. 1, Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 170,97 eur za 1 úkon, t. j. spolu v sume 341,94 eur a z režijného paušálu 1 x 7,63 eur a 1 x 7,81 eur. Súd nepovažoval za dôvodnú uplatnenú odmenu za ďalší úkon, a to písomné vyjadrenie z 22.3.2013, pretože išlo o vyjadrenie k námietkami proti vstupu vedľajšieho účastníka a nie o písomné podanie vo veci samej, za ktoré prináleží odmena v zmysle § 13a, ods. 1, písm. c/, vyhlášky. Keďže právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, súd priznal aj DPH 20 %, t. j. sumu 71,48 eur. Na základe uvedeného potom trovy právneho zastúpenia sú spolu vo výške 428,86 eur.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zaplatenie sumy 4.857,30 eur a bola mu priznaná suma 1.190,06 eur, ktorá predstavuje 25 % z uplatneného nároku, teda odporca bol v konaní úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný v rozsahu 25 %, preto pomer úspechu a neúspechu odporcu v konaní je 50 %. Z tohto dôvodu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v rozsahu 50 %, t. j. v sume 214,43 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).