Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-607-2014.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/607/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa PRIVATdebt, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO 45 322 571, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Ul. 9. mája 1817/3, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi J.Q., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, naposledy bytom Q., Q.. A.. X.. K. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou pre toto konanie O.. D. D., K. S.X. F. S. I. E. I., o zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. apríla 2014 č. k. 6C/146/2013- 82 jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie sumy 663,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 02.05.2010 do zaplatenia. V rozsudku uviedol, že právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.) a odporca uzavreli zmluvu, ktorá podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľskou zmluvou. Aj na dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa (keďže aj táto dohoda je formulárovou zmluvou), a prirodzene aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (bez ohľadu na to, či sa má spravovať ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka alebo § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa posúdenia súdu dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára z 12.4.2010 (ďalej len "dohoda") v skutočnosti nie je dohodou o uzavretí splátkového kalendára, keďže v nej nie je vôbec dohodnutá forma splatenia záväzku, teda splátkový kalendár, keď v bode 3 dohody označenom ako "Forma splatenia záväzku" nie je vyplnená kolónka "výška splátky". V tejto časti teda ide o nevyplnené tlačivo, ktoré samo o sebe (bez vyplnenia) nemá význam dohody o splátkovom kalendári. Uznanie dlhu resp. uznanie záväzku je vo všeobecnosti inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. Avšak vychádzajúc z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno poskytnúť ochranu spôsobu, ktorý zvolil právny predchodca navrhovateľa. V prejednávanej veci totiž nejde o aplikáciu právnej normy spôsobom prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym resp. následne exekučným konaním. Súd poukazuje na to, že samotná dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, keď v titulku aj v názve článku 2 obsahuje pojem "uznanie záväzku", ale v bode 3.1 poslednej vete deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní "dlhu". Spotrebiteľ tak nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo c) záväzok v zmysle dlhu. Na tejto zmätočnosti nič nemení (pretože treba vychádzať z toho, čo je v listine uvedené) ani názor, že v prejednávanej veci nejde o uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka, ale o uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka. Súd hodnotí celú dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára z 12.4.2010 ako pokus zo strany právneho predchodcu navrhovateľa predložiť odporcovi (spotrebiteľovi) pod hlavičkou splátkového kalendára (k uzavretiu ktorého však v skutočnosti nedošlo) také ustanovenia, ktoré sú zjavne v jeho neprospech (najmä uznanie záväzku a rozhodcovská doložka). Uznanie záväzku pritom nie je dohodou, ale jednostranným právnym úkonom. Ak právny predchodca navrhovateľa predstieral, že tento jednostranný právny úkon je spojený s iným právnym úkonom (dohodou o splátkovom kalendári), pričom nejde o synalagmatickú dohodu (keďže výška splátok v dohode o splátkovom kalendári nebola vyplnená), potom ide o simulovanú dohodu a už len týmto jej označením a kontextom so splátkovým kalendárom, ktorý však v skutočnosti uzavretý nebol, ide o klamlivú praktiku. V hlavičke dohody naznačený prejav úmyslu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa dojednať splátky dlhu mohol podstatne ovplyvniť ekonomické správanie odporcu ako spotrebiteľa, teda ochotu podpísať túto dohodu. Skutočným dôvodom jej uzavretia bolo pod zámienkou splátkového kalendára docieliť uznanie záväzku odporcom, prípadne aj uzavretie rozhodcovskej doložky. Je ťažko predstaviteľné, aby sa spotrebiteľ dobrovoľne rozhodol zhoršiť svoje postavenie tým, že predĺži veriteľovi dobu, dokedy môže dlh vymáhať, a to bez súčasného poskytnutia primeraných benefitov, ktoré by toto zhoršenie postavenia spotrebiteľa kompenzovali (teda bez súčasného platného uzavretia dohody o splátkovom kalendári). Takýto postup dodávateľa je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi tým, že spotrebiteľa uviedol do omylu ohľadom skutočnej povahy dohody, ktorú mu predložil na podpis (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.), a tiež za nekalú obchodnú praktiku formou klamlivého konania a klamlivého opomenutia, keď právny predchodca navrhovateľa predstieral iný obsah listiny predloženej spotrebiteľovi na podpis než listina skutočne má (§ 8 ods. 1, 3 zákona č. 250/2007 Z. z.). Z uvedeného dôvodu súd túto dohodu ako celok považuje za neplatnú. Súd na pojednávaní oznámil predbežné právne posúdenie, že dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára považuje za neplatnú, a oboznámil aj skutkový stav v tom zmysle, že považuje za sporné, či právny predchodca navrhovateľa (Home Credit Slovakia, a.s.) poskytol odporcovi na základe úverovej zmluvy nejaké finančné prostriedky a ak áno, v akej výške. Napriek tomu navrhovateľ (ktorý z vlastného rozhodnutia nebol prítomný na pojednávaní) neposkytol súdu žiaden dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov odporcovi. Samotná úverová zmluva (Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej úverovej karty YES č. 5409007446) nie je dôkazom o poskytnutí finančných prostriedkov, keďže zmluva je formulovaná len ako záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporcovi možnosť čerpať úverový rámec vo výške 20 000 Sk prostredníctvom úverovej karty, avšak nie je potvrdením o skutočnom vyčerpaní akejkoľvek sumy. Navrhovateľ sa v návrhu ako na dôkaz odvolával len na dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, ktorú však súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za neplatnú, a navrhovateľ nepredložil súdu žiaden iný dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov odporcovi. Súd preto dospel k záveru, že návrh je potrebné v celom rozsahu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť resp. rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), c a f) a a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu. Predovšetkým mal za to, že chýbajúca informácia o výške splátky nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť uznania dlhu, ktoré je obsiahnuté v predmetnej listine a na preukázanie skutočnosti, že odporca si bol vedomý svojho dlhu. Súd sa napriek neprítomnosti odporcu na súdnom pojednávaní postavil na stranu ochrany jeho záujmov, pričom použil ako argumentáciu predpokladaný úmysel odporcu ako spotrebiteľa. Pritom nebral do úvahy, že odporca je stranou, ktorá porušila dohodu a správala sa protiprávne. V texte dohody sú absolútne jednoduchým a priamym spôsobom uvedené všetky jej dôsledky a skutočnosti dôležité preto, aby sa odporca mohol rozhodnúť, či s ňou bude súhlasiť alebo nie. Uznanie dlhu je uvedené v nadpise veľkým písmom a spomína sa v niekoľkých častiach textu samotnej dohody. Súd by nemal zamietnuť platný nárok jedného subjektu práva potvrdený platným a účinným spôsobom druhou stranou s odôvodnením, že odporca nemal vedomosť, schopnosti, bol klamaný atď.
Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.
Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, správne, presvedčivé, preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s ním plne stotožnil.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov okresného súdu odchýliť a preto nemôže vyhovieť odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, keďže okresný súd vecne i právne správne posúdil zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalú obchodnú praktiku, z ktorého dôvodu uznanie dlhu (záväzku) odporcom považoval za právne neúčinné.
Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára v predmetnom formulárovom znení za účelom zabezpečenia záväzku na základe zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa bola opakovane rozhodnutiami súdov označená za nekalú obchodnú praktiku z dôvodu, že spotrebiteľ nebol poučený o všetkých súvislostiach
týkajúcich sa uznania pri podpise dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Nekalá obchodná praktika podlieha ex offo súdnej kontrole, pričom nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. je povinný konfrontovať tvrdenia účastníka s predloženými dôkazmi. Zo žiadneho dôkazu označeného a predloženého navrhovateľom nevyplýva tvrdenie navrhovateľa, že odporcovi poskytol peňažné prostriedky a to v ním tvrdenej výške Dohoda označená ako dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, ktorá bola výsledkom nekalej obchodnej praktiky nemôže predstavovať dôkaz o skutočnosti poskytnutia peňažných prostriedkov v určitej výške.
Odvolací súd nezistil žiadne právne významné okolnosti v preskúmavanej veci, pre ktoré by bolo potrebné vydať iné, než potvrdzujúce rozhodnutie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplynuli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .