Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-22-2022.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X/X, U., v konaní zastúpený U. C., bytom M. S. XXX/XX, H., proti žalovaným: 1/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XX/X, C., 2/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, H., v konaní o zaplatenie 2.400,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 28.09. 2021, č. k. 6C/53/2020-337, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti II. výroku o d m i e t a .
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 736,72 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 486,72 Eur od 20.04.2020 až do zaplatenia, zo sumy 450,- Eur od 20.05.2020 až do zaplatenia, zo sumy 450,- Eur od 20.06.2020 až do zaplatenia, zo sumy 450,- Eur od 20.07.2020 až do zaplatenia, zo sumy 450, -Eur od 20.08.2020 až do zaplatenia a zo sumy 450,- eur od 20.09.2020 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet žalobcu č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á voči žalovaným spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi stranami nespadá pod režim zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, nakoľko pri uzatváraní nájomnej zmluvy nebola prejavená vôľa uzavrieť nájomnú zmluvu a riadiť sa ustanoveniami zákona č. 98/2014 Z. z., a to vyhlásením nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona (§ 3 ods. 3 písm. f/). Je zrejmé jednak z nadpisu predmetnej zmluvy ako aj s odkazom na jednotlivé ustanovenia zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, že tu bola vôľa zmluvných strán riadiť sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že bola uzatvorená medzi stranami platná nájomná zmluva, sporný nebol predmet nájmu, dohodnutá výška nájomného, či jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán, spornými sa stali naopak úkony, ktoré v priebehu roka 2020 boli z jednej či druhej zmluvnej strany adresované druhej zmluvnej strane a účinky týchto úkonov (ukončenie nájmu). S tým súvisí aj spornosť uplatneného nároku na zaplatenie dlžného nájomného. Žalobcom je požadované dlžné
nájomné za obdobie od 24.04.2020 (splatné 19.04.2020) až do 30.11.2020. Okresný súd poukázal na to, že faktické opustenie bytu či odovzdanie kľúčov samo o sebe nespôsobuje zánik právneho vzťahu, ani zánik povinnosti platiť nájomné. Samotný nájom bytu opustením bytu k 30.04.2020 neskončil a trval až do dňa, kedy nastala niektorá z právnych skutočností, predpokladaná zákonom a zmluvou. Predmetný nájom neskončil ani dňa 30.11.2020, ako to argumentoval žalobca, pretože výpoveď v písomnej forme a ubehnutie výpovednej doby nastali až potom, ako došlo k skončeniu nájmu v zmysle § 710 ods. 2 OZ, teda uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, v zmysle článku VIII. bod 1 nájomnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že pri vzájomnom rokovaní dňa 28.04. najprv ústne a následne konkludentne (odovzdaním kľúčov a opustením bytu) prejavili žalovaní vôľu v užívaní bytu nepokračovať, a hoci tento úkon neurobili písomne, ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zrozumiteľný na to, aby sa aplikovalo citované ustanovenie nájomnej zmluvy o tom, že ak sa takáto vôľa oznámi v dostatočnom predstihu (minimálne dva mesiace pred ukončením ďalšieho šesťmesačného obdobia), zmluva uplynutím dohodnutého času zaniká. V tomto prípade predchádzajúce šesťmesačné obdobie trvania nájmu uplynulo dňa 23.04.2020, k prejaveniu vôle v nájme nepokračovať zo strany žalovaných došlo dňa 28.04.2020, teda nájom v tomto prípade skončil dňa 23.10.2020. V tejto časti okresný súd preto považoval žalobu za dôvodnú, naopak v časti nájomného za obdobie po 23.10.2020 súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný a žalobu zamietol v tejto časti (výrok II.). Poukázal za to, že nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhované zo strany žalovaných, a to výsluchom V.. S.. G., X.., výsluchom konateľa alebo pracovníka spoločnosti H., G.., svedkyne T., nakoľko to v tomto konaní považoval za nadbytočné. Súd nemal pochybnosti o tom, že v tomto prípade nejde o pokútne zastupovanie zo strany U. C., ktorý je advokátskym koncipientom a v tomto prípade zastupuje žalobcu nie v rámci zárobkovej činnosti, ale bez odplaty ako svojho rodinného príslušníka, ktorý bol splnomocnený generálnou plnou mocou v ukrajinskom jazyku, ktorá bola úradne preložená registrovaným prekladateľom a z tejto vyplýva, že U. C. spolu s ďalšími dvoma osobami bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu tak pri právnych úkonoch spojených s prenájmom predmetného bytu, ako aj ku všetkým právnym úkonom voči úradom či súdom, teda aj pre prípad občianskeho právneho konania. Ďalej súd akceptoval aj formuláciu zmeny žaloby ústne do zápisnice na pojednávaní s tým, že dodatočne bola vada formy konvalidovaná písomným podaním žalobcu. Súd akceptoval, že v konaní ako veriteľ uplatňuje dané právo len jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorí sú na uvedené plnenie oprávnení spoločne a nerozdielne. Súd neakceptoval ani tvrdenie žalovaných o spotrebiteľskom charaktere tohto sporu, keďže nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by žalobca pri uzatváraní predmetnej nájomnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
3. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní 1/, 2/. Rozhodnutie považovali za nespravodlivé, veľmi tendenčné a nepreskúmateľné. Navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť. Žalovaní majú za to, že dňa 28.04.2020 riadne odovzdali byt - predmet nájmu, odovzdali 2 ks kľúčov a nemali žiadny prístup do bytu. Je to proti všetkým dobrým mravom, keď žalovaní predmet nájmu odovzdali, byt prevzali, nedovolili im do neho vstúpiť a pýtajú nájom. Žalobcovia nemali záujem spísať žiadny protokol o odovzdaní bytu, považovali to za nepotrebné. Vstup zo strany žalobcu bol do bytu zamedzený nielen žalovaným, ale aj pracovníkom, ktorých dojednali žalovaní za účelom vymaľovania bytu a vykonania drobných opráv, s čím žalobcovia súhlasili pri preberaní bytu. V konaní neboli vypočutí svedkovia, napr. doc. N. G., pracovníci spoločnosti H., G., pani T., susedia, ktorí by ozrejmili, či žalovaní po 28.04.2020 užívali predmetný byt alebo nie, resp. kto sa v byte nachádzal a užíval byt. Namietali, že U. C. nebol splnomocnený na konanie generálnou plnou mocou, nakoľko v plnomocenstve je uvedený ako splnomocniteľ G. M. I., občiansky preukaz č. Y. XXX XXX, S.: XXXXXXXXXX, trvale bytom S. S. č. X, byt č. X, Mesto U. a v rozsudku je uvedený ako žalobca M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X/X, U., z čoho nie je podľa iniciál žalobcu vôbec jednoznačné, že sa jedná o jednu a tú istú osobu. V plnomocenstve je uvedené DIČ, čo znamená, že toto bolo pravdepodobne vydané na zastupovanie obchodnej spoločnosti, a nie súkromnej osoby a naviac v plnomocenstve absentuje prijatie plnomocenstva splnomocnencom, t. j. C.. Okresný súd si svojvoľne doplnil, že U. C. mal oprávnenie zastupovať žalobcu aj pred „súdom“. Súd vôbec nemal začať konanie vo veci na základe nelegitímneho a neplatného plnomocenstva. Namietali, že súd neakceptoval ani tvrdenie žalovaných o spotrebiteľskom charaktere tohto sporu s poukazom na to, že sám C. na pojednávaní uviedol, že spoluvlastník bytu - žalobca je veľmi bohatý podnikateľ, podniká v rôznych odvetviach vrátane prenájmu nehnuteľností na O. ako aj na Slovensku a naviac plnomocenstvo, ktoré udelil, obsahuje DIČ, t. j. bolo udelené na zastupovanie obchodnej spoločnosti. Trvali na tom, že sa jedná o právny vzťah v zmysle zákona č. 98/2014 Z. z. s krátkodobým nájmom bytu, ktorý nadobudol účinnosť k 01.05.2014, a to konkrétne na § 3 ods. 1 s tým, že krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac o ďalšie 2 roky, a to dvakrát. Koniec zmluvného vzťahu mal
byť ku dňu 24.10.2019, nakoľko žiadny písomný dodatok o predĺžení doby nájmu neexistuje, tak ide o bez zmluvný vzťah od 24.10.2019. Žalovaní majú za to, že v konaní sú spotrebitelia a tak sa majú na nich vzťahovať aj tieto práva.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že nájomná zmluva bola uzavretá platne a účinne. Rovnako považuje za nesporné, že nájomcovia prejavili záujem o skončenie nájomnej zmluvy a dobrovoľne/ svojvoľne opustili predmet nájmu. Z ich strany považujú za nepochybné, že nájomná zmluva neskončila opustením predmetu nájmu, ale skončila dňa 23.10.2020, tak ako to ustálil okresný súd. Je pravdou, že upozorňovali žalovaných, že nájomný vzťah stále neskončil, no nie je pravdou, že nedovolili žalovaným predmet nájmu užívať. Počas celej doby nájmu, ktorý podľa názoru súdu skončil dňa 23.10.2020, nebolo žalovaným bránené v užívaní predmetu nájmu a nikto iný v byte nežil. Faktom je, že žalovaní v predmete nájmu už žiť nechceli. Žalovaní opustili predmet nájmu bez riadneho ukončenia zmluvného vzťahu. Nie je pravda, že bol na stretnutí 28.04.2020 pripravený zo strany žalovaných preberací protokol a zároveň nie je pravda, že ako zástupcovia žalobcu uviedli, že nie je potrebné jeho spísanie. Vypočutie S. G. je podľa názoru žalobcu neúčelné z dôvodu, že jeho výpoveď by nemala absolútne žiadny súvis s predmetom sporu, ktorým je neuhradené nájomné a rovnako nie je účelné ani vypočutie N. T. z titulu, že opäť táto nemá žiaden vzťah ku skutkovému stavu, tak ako je popisovaný od obdobia po 28.04.2020. Návrh na vypočutie susedov zo strany žalovaných nebol podaný. Pokiaľ sa týka plnomocenstva žalobcu udelené p. C., súdy Slovenskej republiky v kontexte výkladu ústavného, resp. správneho práva, bez akýchkoľvek pochybností patria medzi štátne orgány. Na O. sa na identifikáciu fyzických osôb pri spisovaní listín používa tamojšie daňové identifikačné číslo (podobne ako u nás, napr. rodné číslo, alebo číslo občianskeho preukazu). Charakter sporu určite nie je spotrebiteľský.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a v II. výroku odmietol odvolanie žalovaných 1/, 2/ podľa § 386 písm. b) CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa dostatočne jasne, zrozumiteľne, presvedčivo a logickým spôsobom vysporadúva s relevantnými skutkovými i právnymi otázkami, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia, uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 8. K odvolacej námietke žalovaných o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo
veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia spĺňa, preto je preskúmateľné, v jeho odôvodnení sú zrozumiteľné a jednoznačným spôsobom uvedené dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, preto ho nemožno považovať za arbitrárne, nespravodlivé a veľmi tendenčné, tak ako to namietajú žalovaní 1/, 2/ hneď v úvode svojho odvolania.
11. Preskúmaním veci a podstatných odvolacích námietok žalovaných 1/, 2/ odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne v celom rozsahu. Námietky žalovaných 1/, 2/ uvedené v ich odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodné, keď odvolanie neobsahovalo takú argumentáciu, ktorá by konkrétne vyvrátila správnosť rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa už okresný súd vysporiadal s relevantnými námietkami žalovaných 1/, 2/ uvedenými v predmetnom odvolaní. Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní neuviedli iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzali v priebehu konania na okresnom súde a okresný súd sa s nimi podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
12. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na správny záver okresného súdu, keď vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade nájom predmetného bytu skončil dňa 23.10.2020. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že faktické opustenie bytu, či odovzdanie kľúčov samo o sebe nespôsobuje zánik právneho vzťahu, ani zánik povinnosti platiť nájomné. Inak povedané, že nájom ako taký samotným opustením bytu neskončil a trval až do dňa, kedy nastala niektorá z právnych skutočností, či už v zmysle zákona alebo v zmysle uzavretej zmluvy. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom jednoznačne vyplynulo, že k písomnej výpovedi zo strany žalovaných nedošlo a nedošlo ani k uzavretiu písomnej dohody medzi zmluvnými stranami. Správny bol aj záver okresného súdu, že nájom neskončil ani dňa 30.11.2020, tak ako to argumentoval žalobca. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že dňa 28.04.2020 riadne odovzdali byt spolu s 2 ks kľúčov, je irelevantné. To, že žalovaní 1/, 2/ svojvoľne prestali byt užívať s tým, že nájom považovali za skončený, nie je možné považovať za riadne ukončený nájom bytu. O tom, že nedošlo k riadnemu ukončeniu nájmu bytu, svedčí aj tá skutočnosť, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu bytu, nebol spísaný žiaden protokol o odovzdaní bytu v písomnej forme podpísaný oboma zmluvnými stranami, tak ako sa k tomu zaviazali strany v nájomnej zmluve v článku IX. bod 7. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že žalobca to považoval za nepotrebné, odvolací súd považuje za účelové a nelogické, keď v byte sa vyskytli určité závady, ako to vyplýva z tvrdení strán sporu.
13. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali, že im bol zamedzený vstup do bytu, ako aj pracovníkom, ktorých dojednali žalovaní za účelom vymaľovania bytu, v konaní preukázané nebolo a žalobca tieto skutočnosti poprel.
14. Dôvodný nie je ani argument žalovaných 1/, 2/, že v konaní neboli vypočutí svedkovia, a to S. N. G., pracovníci spoločnosti H., G., p. T. a susedia. Okresný súd v bode 34 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne uviedol, prečo nevykonal navrhované dôkazy. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úlohou súdu je vzhľadom na navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Okresný súd správne uviedol, že dokazovanie o stave bytu, či o revízii kotla by bolo v konaní nadbytočné, keď žiadal vypočuť doc. V. G., X.. a pracovníka spoločnosti H., G. ktorí
sa mali k týmto skutočnostiam vyjadriť. Správne poukázal aj na to, že predmetom konania nie sú vzájomné nároky z vád bytu, či spôsobenej škody pri užívaní bytu, ale nájom bytu za žalované obdobie, keď zo strany žalovaných nebola ani preukázateľne uplatnená zľava z nájmu bytu. Taktiež nebolo dôvodné ani hospodárne vypočúvať svedkyňu T., nakoľko doručovanie a vzájomný styk zmluvných strán bol nesporným spôsobom dohodnutý v uzavretej písomnej nájomnej zmluve. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v odvolaní uviedli, že žiadali vypočuť aj susedov, takýto návrh v konaní pred okresným súdom urobený nebol.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaných 1/, 2/ ohľadom zastupovania žalobcu v súdnom konaní U. C. na základe generálnej plnej moci. Tvrdenie žalovaných, že v plnomocenstve uvedený splnomocniteľ a v rozsudku uvedený žalobca nie je jedna a tá istá osoba, odvolací súd považoval za účelové a ničím nepreukázané.
16. Generálne plnomocenstvo (generálne splnomocnenie, generálna plná moc, či všeobecné plnomocenstvo) je plnomocenstvo, ktoré oprávňuje splnomocnenca konať za splnomocniteľa pri (takmer) všetkých právnych úkonoch. Pojem „generálne plnomocenstvo“ nie je upravený v žiadnom zákone, ide len o praxou zaužívané označenie. Na základe generálneho plnomocenstva nemožno splnomocniť inú osobu na tie právne úkony, na ktoré sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo (napr. prepis auta) alebo úkony, ktorých povaha vylučuje zastúpenie na základe plnomocenstva (napr. spísanie závetu). Je nepochybné, že v predmetnom konaní predložená plná moc spĺňa atribúty generálnej plnej moci, keď z nej vyplýva, že U. C. ako aj ďalšie dve osoby bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu pri všetkých právnych úkonoch spojených s prenájmom predmetného bytu, k preberaniu poštových zásielok od Slovenskej pošty atď. a v neposlednom rade zastupovať záujmy žalobcu pred „štátnymi orgánmi“, inštitúciami, úradmi..., vo všetkých záležitostiach súvisiacich s bytmi. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu správne poukázal na to, že súdy Slovenskej republiky v kontexte výkladu ústavného, resp. správneho práva bez akýchkoľvek pochybností patria medzi štátne orgány. Pokiaľ teda žalobca splnomocnil U. C. ako aj ďalšie dve osoby zastupovať jeho záujmy (každý samostatne) pred „štátnymi orgánmi“, správne okresný súd uzavrel, že žalobca splnomocnil U. C. a ďalšie dve osoby aj k zastupovaniu pred súdmi. Zo splnomocnenia ďalej vyplýva, že žalobca splnomocnil U. C. ako aj ďalšie dve osoby, aby zastupovali jeho záujmy „ako spoluvlastníka bytu“, teda fyzickej osoby, a nie na zastupovanie obchodnej spoločnosti, tak ako to namietajú žalovaní 1/, 2/ v odvolaní. Správne okresný súd poukázal aj na to, že sa jedná o splnomocnenie - jednostranný právny úkon, bez potreby jeho akceptácie splnomocnencami na rozdiel od dohody o plnomocenstve. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaných 1/, 2/ v odvolaní, že okresný súd si svojvoľne doplnil, že U. C. má oprávnenie zastupovať žalobcu aj pred „súdom“. Ich tvrdenie o tom, že žalobca ako vlastník bytu nemal a ani nemá vedomosť o predmetnom súdnom konaní, žiadnym spôsobom žalovaní 1/, 2/ nepreukázali.
17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaných 1/, 2/ v odvolaní o spotrebiteľskom charaktere predmetného sporu. Z nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu, vôbec nevyplýva, že by žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, tak ako na to správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 38. Uvedenú skutočnosť nemožno vyvodiť ani z tvrdení žalovaných 1/, 2/, že „sám C. na pojednávaní uviedol, že spoluvlastník bytu - žalobcu je veľmi bohatý podnikateľ, že podniká v rôznych odvetviach vrátane prenájmu nehnuteľností na O. ako aj na Slovensku a mimo iného podobný byt v jeho vlastníctve sa nachádza vo vedľajšom vchode bytového domu, ktorý tiež niekto iný užíva, keďže on je na O.“. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ poukazovali na plnomocenstvo, ktoré obsahuje DIČ, tu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie v bode 16 predmetného rozhodnutia.
18. Žalovaní namietali odôvodnenie v bode 20 okresného súdu, že právny vzťah medzi stranami nespadá pod režim zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Odvolací súd sa však s ich námietkou nestotožňuje. Okresný súd správne v odôvodnení bodu 20 poukázal na to, že závisí od vôle zmluvných strán, ako uzatvoria nájomnú zmluvu. Vôľa uzavrieť nájomnú zmluvu o krátkodobom nájme podľa zákona č. 98/2014 Z. z. sa prejaví povinnou obsahovou náležitosťou nájomnej zmluvy - vyhlásením nájomcu o tom, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona (§ 3 ods. 3 písm. f/). Z predloženej nájomnej zmluvy bezpochyby vyplýva, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy sa zmluvné strany riadili ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čo vyplýva priamo z nadpisu predmetnej zmluvy, kde je odkaz na ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a tento úmysel vyplýva aj zo samotného obsahu nájomnej zmluvy, ktorý je v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v prípade otázky zániku či trvania zmluvného vzťahu. Ani jedno ustanovenie nájomnej zmluvy nehovorí o tom, že zmluvné strany mienili uzavrieť zmluvu podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, a preto odvolací súd námietku žalovaných 1/, 2/ považoval za nedôvodnú.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom I. ako aj v závislom III. výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
21. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti, ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.
22. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ proti II. výroku, odvolací súd uvádza, že uvedeným výrokom nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaných 1/, 2/, preto podali odvolanie ako neoprávnené osoby proti tomuto výroku podľa § 386 písm. b) CSP.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.