Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, konajúca JUDr. Andreou Cvikovou, proti odporcovi: X. K., O. K. XXXX/XX, Š., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: Q.. J. Z., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 1.110,78 eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa na základe skutočností uvedených v návrhu zo dňa 8.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.691,20 eur s prísl. a náhradu trov konania.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -25 zo dňa 11.9.2014 bola odporcovi ako osobe neznámeho pobytu v súlade s ust. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní, nakoľko súčasný pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi - zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, oznámením o zosplatnení, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia spol. s r.o., kartou klienta, ako aj s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.1.2010 poskytol odporcovi úver vo výške 1.029,01 eur, ktorý sa odporca spolu s úrokom zaviazal splatiť formou 30 mesačných splátok po 62,90 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ a odporca dohodli na odklade splátok č. 21, 22, 23 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 49, 50, 51. Dňa 27.6.2011 poskytol navrhovateľ odporcovi revolving v sume 1.132,20 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť formou 18 mesačných splátok po 62,90 eur v

termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 24, napokon zaplatil len sumu 1.258,- eur. Z dôvodu omeškania s úhradou splátky o viac ako tri mesiace si navrhovateľ uplatnil právo veriteľa podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru, pričom odporca mal uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru v sume 1.761,20 eur dňa 20.5.2011. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

Do konania na stranu odporcu vstúpil vedľajší účastník, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere je svojou povahou podľa ust. a spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom . Vzhľadom k tomu, že pri plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, vzniesol námietku premlčania každej splátky, ktorej splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním návrhu. Poukázal, že súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pričom o takú ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Namietal, že odporca zmluvné dojednania nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy nejde o platný úkon. Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť zmluvných dojednaní. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa v prípade neplatnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy. Poukázal na výšku ročnej úrokovej sadzby a predpokladanej RPMN (70%), pričom takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a je neplatná podľa . Tiež namietal, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v ust. z. č. , a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj termín konečnej splatnosti úveru, z ktorých dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.691,20 eur s príslušenstvom.

Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi navrhovateľom a odporcom - 21.1.2010, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

Podľa ust. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. z. č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že účastníci konania podpísali dňa 21.1.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru (úverového limitu). Dňa 21.1.2010 navrhovateľ ako veriteľ zaslal odporcovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru, kde mu uviedol všetky údaje o schválenom úvere. Navrhovateľ nepreukázal listinným dôkazom, ani napriek výzve súdu, že odporcovi doručil Oznámenie veriteľa o schválení úveru s údajmi o schválenom úvere. Pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka čerpať úverové prostriedky do určitého úverového rámca (limitu), ktorý úver môže odporca čerpať aj opakovane do predmetnej výšky za predpokladu, že splátkami úveru ktoré realizuje, tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Termín „revolvingový“ znamená po slovensky „obnovujúci sa“. V zmysle bodu 5 zmluvy o revolvingovom úvere dlžník žiadal veriteľa o poskytnutie úveru 1.029,01 eur, pri splatnosti úveru v počte 30 splátok, splatných vždy k 14. dňu v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky vrátane úroku je 62,90 eur. Predpokladaná RPMN je 68,87% za úver a ročná úroková sadzba je 68,87%. V bode 6 zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere korešpondujú s údajmi v bode 5 zmluvy okrem predpokladanej RPMN (bod 5 zmluvy 68,87% a bod 6 zmluvy 63,05%) a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (bod 5 zmluvy 58,73% a bod 6 zmluvy 55,41%). Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že odporcovi mal byť poskytnutý úver, resp. úverový limit tak ako je to uvedené v bode 5 zmluvy. Následne však z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že schválená výška revolvingu predstavuje sumu 565,09 eur a zmluvná odmena za poskytnutie úveru sumu 1.029,01 eur, ktoré údaje v zmluve o revolvingovom úvere absentujú, pričom oznámenie veriteľa o schválení úveru uvádza celkovo dve hodnoty RPMN v ich percentuálnom vyjadrení, ktoré sa líšia. Súd taktiež poukazuje na to, že z karty klienta, dátum tlače 9.12.2013, ktorú do súdneho spisu ako listinný dôkaz predložil navrhovateľ, je zrejmé, že odporcovi bola vyplatená z titulu úveru dňa 21.1.2010 suma 927,14 eur, ktorá zrejme predstavuje sumu 1.029,01 eur po odpočítaní sumy 101,87 eur, čo bola odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby a z titulu revolvingu suma 453,95 eur. S poukazom na uvedené údaje v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú podľa názoru súdu nejasné, nezrozumiteľné pre bežného občana, nie je ani súdu zrejmé, v akej výške bol poskytnutý úver, či sa v skutočnosti jednalo o revolvingový úver, nakoľko mechanizmus splácania úveru nasvedčuje skôr poskytnutiu tzv. klasického úveru a taktiež tomu nasvedčuje aj čerpanie úveru. Súd preto považuje zmluvu o revolvingovom úvere pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za absolútne neplatný právny úkon. Okrem uvedeného súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi aj dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úročenie úveru, nakoľko podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v januári 2010 bol pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov úrok 14,53% ročne. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba 68,87%, čo predstavuje viac ako 4-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, a preto je zmluva absolútne neplatná aj podľa ust. .

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a odporca bol v postavení spotrebiteľa,

pretože pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Táto zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa). Keďže odporcovi boli nepochybne bez existencie platne uzatvorenej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky, môže si navrhovateľ uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. z. č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

S poukazom na to, že od 1.5.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy.

Podľa ust. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Výnimkou uvedeného postupu je ust. z. č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať v prípade konaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv na premlčanie bez vznesenej námietky, súd preskúmaval aj prípadné premlčanie nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Oprávnenému subjektu nemožno právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere dňa 21.1.2010, ako aj to, že navrhovateľ zosplatnil úver ku dňu 20.5.2012, teda najneskôr v uvedený deň mal nepochybne vedomosť, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba teda začala plynúť navrhovateľovi dňa 21.1.2010 a uplynula dňa 21.1.2013. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť navrhovateľovi najneskôr dňa 20.5.2012, keďže najneskôr týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia a uplynula dňa 20.5.2014. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd dňa 10.3.2014, teda zjavne po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, keďže vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa za premlčaný, a preto ho zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že odporcom v 1. a . rade, ktorí mali vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnili a ani im žiadne v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

Vedľajší účastník na strane odporcov si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Je nepochybné, že priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý" spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v stanovách. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu ide v prejednávanej veci o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciou, na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Súdu je z jeho činnosti známe, že v prípade vyjadrení vedľajšieho účastníka ide o formulárové vyjadrenie, ktoré je všeobecné a nezohľadňuje konkrétne okolnosti tej ktorej prejednávanej veci. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Odporca ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.