Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-603-2013.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/603/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Nám. SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, proti odporcovi: D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX R., zast. JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierová 1, 991 01 Veľký Krtíš, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa, vypratanie nehnuteľnosti a náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 14. 05. 2013 č. k. 1C/42/2012-227, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť vypratať bitumenovú zastávku hromadnej dopravy, vymedzenú geometrickým plánom, a to tak, že z nej budú odstránené betónové prekážky a aby mu uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek ďalších zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k tejto zastávke a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že by mu zákonné vecné bremeno k parcelám, na ktorých má stáť autobusová zastávka, v skutočnosti aj vzniklo. Uviedol, že nebolo preukázané, že by stavba - autobusová zastávka v skutočnosti na parcelách bola postavená a naviac táto autobusová zastávka v evidencii nehnuteľností do teraz nie je ani zaevidovaná. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, a ako neúspešnému účastníkovi mu uložil aj povinnosť zaplatiť trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia odporcu na účet jeho advokáta.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že okresný súd vo veci nesprávne rozhodol, pretože spevnená asfaltová plocha, ktorá sa nachádza na nehnuteľnostiach upresnených v rámci priebehu prvostupňového konania, sa už niekoľko desaťročí využíva ako autobusová zastávka. Žalobca nadobudol cestný majetok ciest II. a III. triedy v okrese Veľký Krtíš aj s príslušenstvom, ktorým bola aj spomínaná autobusová zastávka v obci R., a to delimitovaním štátneho majetku. Slovenská správa ciest svojím podaním zo dňa 20. 11. 2012 potvrdila z údajov Ústrednej technickej evidencie cestných komunikácií SR, že v obci R. na cestnej komunikácii III. triedy č. XXX XXX sa v cestnom kilometri XXXXX nachádza autobusová zastávka s plochou 1400 m2. Taktiež nesporne z predložených podkladov vyplýva, že predmetná autobusová zastávka bola budovaná miestnym národným výborom v rokoch 1970 - 1972. Súčasťou výstavby cesty bolo vybudovanie aj autobusovej zastávky. V tejto súvislosti bol navrhnutý výsluch svedka I. H., ktorý bol predsedom miestneho národného výboru od roku 1972, teda od kedy sa predmetná autobusová zastávka mala začať využívať a ten by vedel zodpovedať na príslušné otázky, preto navrhli jeho výsluch na mieste samom, ktorý by sa mohol vyjadriť aj k ploche autobusovej zastávky. Uvedené okolnosti okresný súd pominul, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhovateľ je toho názoru, že mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku, ktorý sa nachádza pod autobusovou zastávkou podľa
§ 4 zákona č. 66/2009 Zb. Poukazoval na to, že podal žiadosť o zápis zákonného vecného bremena na parcely, ktoré sa nachádzajú pod autobusovou zastávkou v obci R. na Správe katastra Veľký Krtíš. Prípad nezapísania zákonného vecného bremena Správou katastra Veľký Krtíš je jediným prípadom, kedy u navrhovateľa k vyhoveniu podanej žiadosti na zápis zákonného vecného bremena. Ku dňu 01. 07. 2009 vzniklo navrhovateľovi právo zodpovedajúce vecnému bremenu priamo zo zákona a vo verejnom záujme. Podľa názoru navrhovateľa tento v konaní preukázal, že mu vzniklo zákonné vecné bremeno na pozemkoch pod autobusovou zastávkou, pretože bolo nesporne preukázané, že táto autobusová zastávka bola vybudovaná v čase, keď sa budovala aj komunikácia, pričom táto autobusová zastávka tvorí príslušenstvo cesty III. triedy, ktoré patria do vlastníctva navrhovateľa. Je teda nesporné, že návrh navrhovateľa, tak ako bol podaný, je dôvodný. Keďže okresný súd nezohľadnil všetky okolnosti majúce podstatný vplyv na rozhodnutie v danej veci, žiadal, aby rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odporca prostredníctvom právneho zástupcu podal vyjadrenie, v ktorom žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z dôvodov rozhodnutia okresného súdu je nesporné, že tento návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že by mu zákonné vecné bremeno k parcelám, na ktorých má stáť autobusová zastávka, v skutočnosti aj vzniklo. Odôvodnil to tým, že nebolo preukázané, že by stavba - autobusová zastávka v skutočnosti na týchto parcelách bola postavená a naviac nie je v evidencii nehnuteľností ani zaevidovaná. Takýto názor okresného súdu považuje krajský súd za predčasný.
Z doloženej archívnej dokumentácii Okresnej správy ciest vo Veľkom Krtíši vyplýva, že podľa jednostupňovej projektovej dokumentácie zo dňa 19. 05. 1971 č. dopr. 381/1971 bola vykonávaná stavba: „Bezprašná úprava štátnej cesty č. XXX XXX G. L. - R. v km 7,00 - 12,248 v úseku G. Q. - R.“, ktorá bola schválená dňa 19. 05. 21971 odborom dopravy ONV Veľký Krtíš.
Z listu Okresného národného výboru Veľký Krtíš - odbor dopravy zo dňa 16. 03. 1970, ktorý bol adresovaný Miestnemu národnému výboru R., vyplýva, že sa týka zriadenia novej autobusovej zastávky ČSAD, a to na základe požiadavky Miestneho národného výboru R. a v tejto súvislosti bolo zvolané aj komisionálne jednanie na deň 20. 03. 1970 o 12.30 h na MNV R.. O tomto jednaní bola spísaná aj zápisnica zo dňa 20. 03. 1970 a vyplýva z nej, že bola prejednaná výstavba autobusových zástaviek a nástupíšť. Bolo prijaté aj uznesenie č. 15/1970, ktorým Rada MNV uložila predsedovi MNV E. zabezpečiť potrebné množstvo kameňa a štrku na vybudovanie autobusovej zastávky, v tejto súvislosti zabezpečiť komisionálne jednanie zainteresovaných podnikov a jednotlivých zložiek. Z ďalších podkladov doložených v spise vyplýva, že táto zastávka sa po vytýčení plochy aj začala budovať, a to aj z dôvodu, že sa začali prípravné práce na výstavbe cesty.
Aj z ďalších podkladov doložených na č. l. 155 - 183 spisu, a to zápisníc MNV R., nesporne vyplýva budovanie autobusovej zastávky v súvislosti s budovaním aj cestnej komunikácie.
V zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, a to § 5 platného v čase výstavby autobusovej zastávky, vyplýva, že súčasťou ciest sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, zabezpečenie a ochranu ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Aj ustanovenie § 21 ods. 3 citovaného zákona potvrdzuje, že budovanie autobusovej zastávky, teda súčasti komunikácie, bolo v kompetencii miestneho národného výboru.
V tejto súvislosti tiež treba poukázať na delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestného majetku podľa dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu Slovenskej správy ciest na Banskobystrický samosprávny kraj zo dňa 31. 12. 2004 a jeho prílohy, kde pod poradovým č. 13 je u cestnej komunikácii XXX XXX vedená bitumenová zastávka hromadnej dopravy o výmere 1400 m2. Bod 4 článku I. delimitačného protokolu hovorí o tom, že predmetom odovzdania a prevzatia podľa protokolu nie sú pozemky pod cestami II. a III. triedy.
Bod 2 toho istého článku však uvádza, že odovzdávajúci odovzdáva a preberajúci preberá do svojho vlastníctva nehnuteľný majetok, a to cesty II. a III. triedy a aj ich súčasti podľa inventarizácie v účtovnej hodnote ku dňu prevodu vlastníctva a podľa identifikácie a špecifikácie ciest uvedenej v prílohe č. 1 protokolu. Teda aj tento delimitačný protokol spolu s prílohou potvrdzuje to, že súčasťou cesty XXX XXX bola aj zastávka hromadnej dopravy, a to konkrétne v obci R.. Z vyššie uvedeného teda možno mať za to, že autobusová zastávka bola v čase budovania cestnej komunikácie budovaná ako jej súčasť. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhovateľ vychádzal v danom prípade z § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. z odseku 1, teda z toho, že ak vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona k pozemku pod stavbou nemá zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.
Ak bola schválená bezprašná úprava štátnej cesty č. XXX XXX. G. L. - R. v km 7,000 - 12,248 v úseku G. Q. - R., za týmto účelom bola vypracovaná projektová dokumentácia a súčasťou výstavby tejto cesty bola aj zastávka autobusovej dopravy v obci R. a ak táto stavba bola povolená, potom treba mať za to, že bolo povolené aj vybudovanie autobusovej zastávky, ktorá bola súčasťou uvedenej úpravy štátnej cesty.
Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ podal žiadosť o zápis zákonného vecného bremena na Správu katastra vo Veľkom Krtíši. V čase rozhodovania okresného súdu, tak ako vyplývaj aj z vykonaného dokazovania, bolo konanie prerušené, lebo žiadosť bola vedená ako nezapísateľná z dôvodu, že nezodpovedala podmienkam zákona č. 66/20009 Z. z.
Je teda nesporné, že v prvostupňovom konaní nemohol navrhovateľ predložiť doklad, z ktorého by vyplýval zápis vecného bremena na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú pod zastávkou autobusovej dopravy v obci R., aj keď žiadosť o zápis vecného bremena podal.
Po podaní odvolania zo strany navrhovateľa v odvolacom konaní navrhovateľ oznámil krajskému súdu, že došlo k zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľa na pozemkoch nachádzajúcich sa pod stavbou - bitumenová zastávka hromadnej dopravy. Doložil k tomu aj listy vlastníctva nachádzajúce sa na č. l. 245 - 261 spisu, z ktorých táto okolnosť vyplýva. Uvedenými dokladmi navrhovateľ preukazuje, že mu vzniklo zo zákona vecné bremeno k autobusovej zastávke v obci R., a preto je daný dôvod, aby podanému návrhu tak, ako bol zo strany navrhovateľa podaný, bolo v celom rozsahu vyhovené.
Keďže z dokladov pripojených v spise vyplýva, že v obci R. v súčinnosti s národným výborom bola budovaná zastávka hromadnej autobusovej dopravy v dobe, keď sa upravovala aj štátna cesta a táto autobusová zastávka bola súčasťou tejto štátnej cesty, čo potvrdzuje delimitačný protokol, bude potrebné zisťovať, v akom rozsahu sa táto autobusová zastávka hromadnej autobusovej dopravy vybudovala. Treba poukázať na to, že v tejto súvislosti navrhovateľ už v prvostupňovom konaní navrhol vykonanie ohliadky miesta samého a výsluch svedka I. H., ktorý bol predsedom MNV od roku 1972, teda od doby, kedy sa mala autobusová zastávka začať využívať. Vedel by sa teda vyjadriť k otázke budovania autobusovej zastávky v obci R., k začatiu jej užívania, ako aj k rozsahu využívania.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáha ochrany podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., tak je potrebné, aby bolo nesporne zistené, v akom rozsahu vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech navrhovateľa. Tiež je potrebné zistiť aj to, ako bola zastávka v obci R. budovaná, teda ako priechodná z obidvoch smerov úplne od začiatku jej vybudovania alebo došlo neskôr k nejakým iným úpravám, od kedy a v akom rozsahu.
Uvedenými okolnosťami sa bude okresný súd v ďalšom konaní zaoberať a podľa vykonaného dokazovania posúdi dôvodnosť návrhu navrhovateľa, najmä to, či autobusová zastávka bola v čase jej vybudovania v takom rozsahu, ako sa uvádza, teda tak, ako ju identifikoval navrhovateľ vo svojom upravenom návrhu.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je tento viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.