Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Ing. I. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, proti žalovanému C. D., P. XX/VXX, Y., o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -87 zo dňa 17.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -92 zo dňa 18.12.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Sudca JUDr. I. R. n i e j e v y l ú č e n ý z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania zo sumy 695,25 Eur od 23.6.2010 do dňa 8.6.2013 a sumu 1105,00 Eur na trovách konania, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 Eur od 1.9.2009 do 22.6.2010 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Predmetom tohto konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 eur od 1.9.2009 do zaplatenia.

Tak ako bolo preukázané je nespornou skutočnosťou, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 695,25 eur, a preto patrí žalobcovi aj úrok z omeškania.

V danej veci súd zistil, že čas plnenia medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol, a preto súd postupoval podľa , pričom zistil, že žalobca pred podaním žaloby nezaslal žalovanému žiadnu výzvu na plnenie, a preto ako výzvu na plnenie možno považovať až žalobu, ktorá bola doručená žalovanému. V danej veci súd doručoval žalobu žalovanému spolu s predvolávaním na pojednávanie vo veci dňa 30.6.2010 s tým, že žalovaný si predvolanie v odbernej lehote spolu so žalobou neprevzal (čl. 11), a preto podľa súd považoval doručenie u žalovaného za vykázané dňa 22.6.2010 t.j. dňa, kedy sa vrátila zásielka súdu.

Nasledujúci deň t.j. 23.6.2010 súd považoval ako začiatok omeškania žalovaného so splnením svojho záväzku, a teda súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 695,25 eur odo dňa 23.6.2010 až do dňa 8.6.2013, kedy táto suma bola žalobcovi vyplatená poštou s tým, že podľa tento deň je potrebné považovať za deň splnenia záväzku.

V prevyšujúcej časti teda súd nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 eur od 1.9.2009 do 22.6.2010 zamietol.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. (ďalej len „“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s priznanou výškou trov konania. V podanom odvolaní namietol zaujatosť sudcu JUDr. I. R. (ďalej len „zákonného sudcu“), keďže so žalovaným sú bývalí spolupracovníci v JRD P..

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Zákonný sudca sa k podanej námietke zaujatosti vyjadril popierajúc tvrdenia o priateľskom vzťahu medzi ním a žalovaným. Nie je s ním v žiadnom priateľskom vzťahu a pozná ho iba zo súdneho pojednávania. Je pravdou, že v čase od 1.1.1989 do 31.8.1989 pracovala na JRD P.. V tom čase malo JRD P. vyše 300 členov a neregistruje, že by tam mal v tom čase pracovať i žalovaný.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok v spojení s opravným uznesením je správny ( ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účelom ust. je prispieť k nestrannému prejednávaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania, ak ide o pomer sudcu:

1./ k veci, v rámci ktorej by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia a rozhodnutia o veci, alebo

2./ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3./ k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (

Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Žalobca v námietke zaujatosti neuviedol žiaden relevantný osobný vzťah sudcu k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Svoje tvrdenie o tom, že zákonný sudca je so žalovaným v priateľskom vzťahu, ničím iným ako spoločným bývalým pracoviskom neobjektizoval. Na druhej strane nemožno opomenúť, že zákonný sudca sa k vznesenej námietke vyjadril v tom smere, že sa tvrdenia žalobcu nezakladajú na pravde.

Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predstavuje prelomenie vyššie spomenutej ústavnej zásady, preto nemožno pripustiť, aby akýkoľvek (priateľský) vzťah medzi zákonným sudcom a účastníkom konania bez ďalšieho založil dôvod na jeho vylúčenie v zmysle ust. Podstatou tohto inštitútu je predísť situáciám, ktoré by mohli nastať za bezvýnimočného rešpektovania tejto ústavnej zásady. Nemožno pripustiť, aby nastala situácia, kedy by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil objektívny pohľad zákonného sudcu na vec určitý právne relevantný vzťah, resp. pomer k veci a v konečnom dôsledku by to mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že sa od neho očakáva profesionálny prístup, ktorý si musí zachovať a predpokladá sa nutnosť oddeľovania bežného života a života na pracovisku. Odvolací súd nijako nespochybňuje tú skutočnosť, že priateľský vzťah by mohol byť za určitých okolností dôvodom na vylúčene zákonného sudcu, avšak pre jeho vylúčenie by muselo ísť o vyššiu intenzitu tohto priateľského vzťahu, pretože na druhej strane nemožno opomenúť tú skutočnosť, že sudca je nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len zákonom. Opätovne však odvolací súd pripomína, že žalobca existenciu priateľského vzťahu ničím neobjektivizoval.

Majúc na zreteli uvedené možno skonštatovať, že v danej veci neexistuje objektívny, zákonom vymedzený dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné zákonného sudcu JUDr. I. R. vylúčiť.

Podľa (ďalej len „“) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že doručenie žaloby na vyjadrenie je okamihom rozhodným pre posúdenie splatnosti dlhu, keďže žalobca nepreukázal, že by čas medzi účastníkmi bol dohodnutý,

resp. že by žalovaného na plnenie vyzval skôr. Neunesením dôkazného bremena má preto pre žalobcu následky spočívajúce v nepriaznivom rozhodnutí vo vzťahu k úroku z omeškania, ktoré nebolo možné priznať skôr, ako bolo možné dospieť k záveru, že pohľadávka sa stala splatnou. Deň omeškania bol preto správne ustálený na deň 23.6.2010.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vo vzťahu nesprávnemu právnemu posúdenie týkajúceho sa trov konania odvolací súd poznamenáva, že čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.

Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov (10,5%), sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov (89,5%), a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva (79,5%).

Plná náhrada v konaní úspešnému žalobcovi predstavovala sumu 1 399,05 Eur. Čiastočný úspech vo výške 79,5% predstavuje sumu 1105 Eur. Ani v tomto smere postupu súdu prvého stupňa nemožno nič vyčítať.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil (, ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Dôvodom bola tá skutočnosť, že žalovaný ako úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.