Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-127-2013.pdf
PDF · 136.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcov I) EKON, s.r.o., so sídlom J. Bánika 2009/4, 960 01 Zvolen, IČO: 36 019 500, a II) BETY, s.r.o., so sídlom J. Bánika 2009/4, 960 01 Zvolen, IČO: 31 645 763, obidvoch právne zastúpených JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A. L., štátne občianstvo: SR, právne zastúpenému JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že kúpna zmluva spojená so zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12. 11. 2012, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie Zvolenská Slatina a to rodinného domu číslo súpisné XXX, postaveného na parc. č. CKN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2 s pozemkom, uzatvorená medzi predávajúcimi a súčasne oprávnenými z vecného bremena R. L., nar. XX. XX. XXXX a M. L., rod. V., nar. XX. XX. XXXX a Y. L., nar. XX. XX. XXXX ako kupujúcim a súčasne povinným z vecného bremena je voči žalobcom I) a II) právne n e ú č i n n á.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom I) a II) trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 455,02 Eur na účet právneho zástupcu žalobcov I) a II) JUDr. Jiřího Machalu, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou zo dňa 25. 06. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 02. 07. 2013 domáhali voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva spojená so zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12. 11. 2012, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie Zvolenská Slatina a to rodinného domu číslo súpisné XXX, postaveného na parc. č. Z. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2 s pozemkom, uzatvorená medzi predávajúcimi a súčasne oprávnenými z vecného bremena R. L., nar. XX. XX. XXXX a M. L., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorí sú rodičmi žalovaného a žalovaným Y. L., nar. 16. XX. XXXX ako kupujúcim a súčasne povinným z vecného bremena je voči nim právne neúčinná (ďalej len „kúpna zmluva“), keď žiadali súčasne priznať trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že vykonávali na základe samostatných zmlúv pre otca žalovaného R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A. L. podnikajúceho pod obchodným menom R. L., s miestom podnikania L. XXX/XX, XXX XX A. L., K.: XX XXX XXX spracovanie účtovných dokladov a vedenie účtovnej evidencie (ďalej len „dlžník“). Žalobca I) vykonával pre dlžníka uvedené práce na základe zmluvy č. PU - 01/2010 uzatvorenej dňa 01. 04. 2010. Dňa 01. 10. 2012 sa zmluvné strany dohodli na ukončení spolupráce založenej touto zmluvou a zároveň dlžník uznal svoj záväzok z neuhradených faktúr vyúčtovaných žalobcom I) v celkovej výške 5.022,- Eur. Nakoľko nedošlo zo strany dlžníka ani k čiastočnej úhrade tejto pohľadávky, dňa 13. 11. 2012 podal žalobca I) na Okresný súd Zvolen návrh na vydanie platobného rozkazu, keď súd dňa 17. 12. 2012 vydal platobný
rozkaz č.k. 31Rob/89/2012-35 a zaviazal dlžníka k úhrade uvedenej pohľadávky. Žalobca I) následne na základe právoplatného platobného rozkazu dňa 04. 02. 2013 podal návrh na vykonanie exekúcie, keď o tomto návrhu je vedené pred Okresným súdom Zvolen konanie pod sp. zn. 14Er/67/2013. Žalobca I) ďalej vyúčtoval v zmysle zmluvy dňa 07. 11. 2012 dokladom č. 10120037 a dokladom č. 10120041 dňa 31. 12. 2012 dlžníkovi zmluvnú pokutu za oneskorené úhrady faktúr za žalobcom I) poskytnuté plnenia v zmysle uvedenej zmluvy v celkovej výške 16.340,97 Eur. Nakoľko dlžník zmluvnú pokutu neuhradil, dňa 18. 01. 2013 podal žalobca I) na Okresný súd Zvolen návrh na vydanie platobného rozkazu, keď súd dňa 17. 05. 2013 vydal platobný rozkaz č.k. 16Rob/4/2013-85 na základe tohto návrhu, ktorým zaviazal dlžníka k úhrade čiastky 16.340,97 Eur. Žalobca II) na základe zmluvy o spracovaní účtovnej evidencie č. PU - 03/2009 zo dňa 06. 02. 2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 02. 12. 2009 spracovával pre dlžníka účtovné doklady a účtovnú evidenciu. Žalobca II) dňa 07. 11. 2012 vyúčtoval dokladom č. PE-001/2012 odoslaným toho istého dňa dlžníkovi zmluvnú pokutu za oneskorené úhrady faktúr za žalobcom II) poskytnuté plnenia v zmysle uvedenej zmluvy v celkovej výške 17.807,27 Eur. Nakoľko dlžník zmluvnú pokutu neuhradil dňa 18. 01. 2013 podal žalobca II) na Okresný súd Zvolen návrh na vydanie platobného rozkazu, keď súd dňa 17. 05. 2013 o jeho návrhu vydal platobný rozkaz č.k. 17Rob/4/2013-69, ktorým zaviazal dlžníka k úhrade čiastky 17.807,27 Eur. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že evidujú voči dlžníkovi pohľadávky v celkovej výške 39.170,24 Eur. Ich dlžník podnikal na základe povolenia Obvodného úradu Zvolen, pod číslom živnostenského registra 611-1412 ako samostatne zárobkovo činná osoba. V súčasnosti má od 01. 02. 2013 pozastavenú činnosť. Dlžník bol spolu s manželkou M. L., nar. XX. XX. XXXX, rod. V., bytom ako dlžník v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastníkom spolu v 1/1-ine nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Ako neuspokojený veritelia zistili, že dňa 20. 12. 2012 vykonala Správa katastra Zvolen na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2012 vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy v prospech žalovaného. Dlžník tak s manželkou previedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe tejto kúpnej zmluvy na osobu im blízku, na žalovaného, ktorý je ich synom. Na základe týchto skutočností majú za to, že dlžník v čase, keď bol jeho záväzok voči nim splatný, tento záväzok nesplnil a uspokojenie ich pohľadávky ukrátil odporovateľným právnym úkonom, ktorým je predmetná kúpna zmluva, čím znížil svoj exekúciou postihnuteľný majetok, pričom tento úkon urobil v posledných 3 rokoch a k tomu úkonu došlo medzi ním a jemu blízkou osobou. Sú tak názoru, že sú splnené všetky podmienky pre úspešné odporovanie tomuto právnemu úkonu, teda tejto kúpnej zmluvy. Právne odôvodnili žalobu § 42a ods. 1, § 42a ods. 2, § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia súčasne s touto žalobou podali i návrh na vydanie predbežného opatrenia, keď súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia žalobcov rozhodol uznesením č.k. 14C/127/2013-22 zo dňa 31. 07. 2013, ktorým na návrh žalobcov nariadil predbežné opatrenie a zakázal žalovanému scudziť, darovať, vložiť do obchodnej spoločnosti, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/127/2013. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 02. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 17Co/1119/2013-36 zo dňa 15. 01. 2014, ktorým odvolací súd uznesenie tunajšieho súdu č.k. 14C/127/2013-22 zo dňa 31. 07. 2013 ako vecne správne potvrdil, keď v odvolacom konaní rozhodoval o odvolaní žalovaného proti tomuto uzneseniu.
Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 14C/127/2013-22 zo dňa 31. 07. 2013 a to zo dňa 16. 08. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 19. 08. 2013 sa vyjadril i k samotnej žalobe. Tu poukázal na to, že žalobcovia sa nezaoberali podmienkami kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam na neho prevedené a ktoré vyplývajú priamo z listu vlastníctva ohľadne predmetných nehnuteľností. Vysvetlil, že dôvodom prevodu vlastníckeho práva bolo, že jeho rodičia neboli schopní splácať svoje dlhy a túto povinnosť za nich prevzal on a prevodom nehnuteľnosti si len istil svoje práva vyplývajúce zo skutočnosti, že do nehnuteľnosti investoval, že za rodičov spláca ich dlhy a to i voči veriteľovi Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, v prospech ktorej je zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré je zapísané aj na liste vlastníctva ohľadom nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že na tomto liste vlastníctve je zapísané aj vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností rodičmi. Záložné právo viaznuce na nehnuteľnosti tak dostatočným spôsobom ho obmedzuje v dispozícii s jeho majetkom. Vzhľadom na zapísané záložné právo stavebnej sporiteľne a pohľadávku stavebnej sporiteľne voči nemu približne vo výške 35.000,- Eur s príslušenstvom, nie je ani predpoklad, žeby pri scudzení tejto nehnuteľnosti boli žalobcovia
ako veritelia akokoľvek poškodení. Namietol žalobcami tvrdenú výšku pohľadávky dlžníka 39.170,24 Eur. Jeho rodičia nikdy neprejavili, že nemajú záujem splatiť svoje dlhy, tieto nevládzu splácať, preto začal dlhy za nich splácať on. Je potom len prirodzené, keďže má ešte ďalších dvoch súrodencov, že požadoval ako zábezpeku prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na seba. Skutočnosť, že jeho rodičia majú dlhy voči iným tretím osobám nemôže byť na jeho ťarchu, keďže riadne spláca za nich ich dlhy voči tretím osobám. Tieto spláca dlhodobo. Konanie žalobcov tak pokladal za účelové. Vzhľadom k tomu, že právny stav na liste vlastníctva ho dostatočným spôsobom obmedzuje v dispozícii s jeho majetkom a hodnota nehnuteľností pokrýva hodnotu prednostnej pohľadávky stavebnej sporiteľne, nie je predpoklad, žeby pri scudzení nehnuteľností došlo k akémukoľvek poškodeniu žalobcov.
Žalovaný ďalej v rámci obrany uviedol, že za dlžníka, za svojho otca splácal dlhy a to nielen voči stavebnej sporiteľni, ale aj voči spoločnosti Pohotovosť, voči spoločnosti Unicredit bank, splácal viacej exekúcií za rodičov, momentálne spláca v rámca exekúcie pohľadávku spoločnosti Slovnaft. Nakoľko jeho rodičia boli v omeškaní so splácaním záväzku voči spoločnosti Wűstenrot, teda voči stavebnej sporiteľni, ktorá je záložným veriteľom predmetných nehnuteľností, tento dlh sa zaviazal za svojich rodičov splácať on, pričom medzi ním a rodičmi bola uzatvorená taká dohoda, že nakoľko v rodine okrem neho sú ešte dvaja súrodenci, aby to bolo spravodlivé, tak títo nehnuteľnosti prevedú na neho. On jediný mal možnosť finančne vypomôcť rodičom.
Vo vyjadrení zo dňa 03. 07. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 16. 09. 2014 žalovaný k obrane doplnil, že u neho v minulosti bola diagnostifikovaná stredne ťažká forma dyslexie, akýkoľvek písomný text musí mať následne ďalšou osobou dovysvetlený, nestačí, aby si text viackrát prečítal, nepoužíva komunikáciu ani formou SMS správ v mobilnom telefóne, pretože im nerozumie. Tiež u neho bola zistená aj ďalšia porucha vnímania bežného života a to nižší stupeň autizmu tzv. Aspergerov syndróm, ktorý skresľuje bežné vnímanie behu života. Má za to, že tieto dve poruchy vnímania spôsobujú u neho tak závažnú mieru narušenia vnímania, že v čase podpísania kúpnej zmluvy reálne nemohol pochopiť možnú odporovateľnosť tohto úkonu svojim konaním, skutočnosť, že rodičia majú nejaké dlhy mu nemala byť ako známa tak, aby tomu rozumel. On konal pri uzavretí kúpnej zmluvy v dobrej viere, že ochraňuje svoj majetok, svoj príjem, keď mu rodičia prisľúbili, že keď splatí hypotéku, tak rodinný dom bude jeho. O dlhoch svojich rodičov nevedel. Nemal tak záujem týmto právnym úkonom akýmkoľvek spôsobom ukrátiť žalobcov, navrhol, že je so žalobcami ochotný uzavrieť záložnú zmluvu, na základe ktorej v prospech žalobcov po mimosúdnom konaní sa táto uzavrie, pričom sa bude pokračovať vo výkone zrážok, ktoré sú zrážané v prospech veriteľov z dôchodkového príjmu jeho otca. Poukázal tiež na to, že ak by aj došlo k výkonu exekučného záložného práva, v prvom rade bude uspokojovaný záložný veriteľ, ktorým je stavebná sporiteľňa. Hodnota nehnuteľností je približne 40.000,- Eur, čo však nebude dostačovať ani na pokrytie úveru z hypotéky a nákladov na výkon exekučného záložného práva. Týmto však nespochybňoval platnosť samotného úkonu kúpnej zmluvy pre poruchy, ktorými trpí. Týmto chcel len poukázať, že vzhľadom na tieto poruchy nemohol ani pri náležitej starostlivosti vedieť o dlhoch svojho otca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov R. L. a M. L., rodičov žalovaného, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov voči žalovanému je dôvodná.
Podľa kúpnej zmluvy spojenej so zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12. 11. 2012 dlžník žalobcov R. L., nar. XX. XX. XXXX s manželkou M. L., rod. V., nar. XX. XX. XXXX previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Zvolenská Slatina, a to rodinný dom číslo súpisné XXX, postavený na parc. č. Z. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2 s pozemkom na žalovaného, svojho syna, keď súčasne s kúpnou zmluvou bola uzatvorená aj zmluva o zriadení vecného bremena s tým, že bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania v prospech dlžníka a jeho manželky ako oprávnených z vecného bremena, keď zo zmluvy z vecného bremena bol povinný žalovaný, ich syn, ktorý prevzal povinnosť trpieť toto právo. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosť spolu vo výške 1,- Eur. Táto kúpna zmluva spojená so zmluvou o zriadení vecného bremena (ďalej len „kúpna zmluva“) bola odvkladovaná Správou katastra Zvolen pod č. V 3239/12 dňa 20. 12. 2012, a teda vecno právne účinky z tejto vznikli dňa 20. 12. 2012. Táto skutočnosť vyplýva zo spisu Správy katastra Zvolen č. V 3239/12.
Podľa výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie Zvolenská Slatina zo dňa 26. 06. 2013 vytvoreného cez katastrálny portál GKÚ Bratislava žalovaný je výlučným vlastníkom v celosti nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a to na základe tejto kúpnej zmluvy. V ťarchách tohto LV sú zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 313 510 26 a vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľností umožniť doživotné užívanie týchto nehnuteľností v celom rozsahu v prospech M., nar. XX. XX. XXXX a R. L., nar. XX. XX. XXXX.
Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 31Rob/89/2012, sp. zn. 16Rob/4/2013, sp. zn. 17Rob/4/2013 vyplýva, že platobným rozkazom č.k. 31Rob/89/2012-35 zo dňa 17. 12. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 01. 2013 bola žalobcovi I) voči R. L., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „dlžník“) prisúdená pohľadávka v sume 5.022,- Eur s príslušenstvom, ďalej že platobným rozkazom č.k. 16Rob/4/2013-85 zo dňa 17. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2013 bola žalobcovi I) prisúdená voči dlžníkovi pohľadávka vo výške 16.340,97 Eur s príslušenstvom, ďalej že platobným rozkazom č.k. 17Rob/4/2013-69 zo dňa 17. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2013 bola žalobcovi II) prisúdená voči dlžníkovi pohľadávka vo výške 17.807,27 Eur s príslušenstvom a to všetko zo skutkových dôvodov, ktoré žalobcovia uviedli v žalobe.
Pohľadávka prisúdená žalobcovi I) platobným rozkazom č.k. 31Rob/89/2012-35 zo dňa 17. 12. 2012 voči dlžníkovi je i predmetom exekúcie, keď ohľadne tejto pohľadávky je vedené exekučné konanie pred tunajším súdom pod sp. zn. 14Er/67/2013.
Štatutárny zástupca žalobcov I) a II) vo veci uviedol, že žalobcovia I) a II) poskytovali otcovi žalovaného účtovnícke služby. Tieto boli poskytované na základe obchodno-záväzkových vzťahov, ktoré boli dokladané do jednotlivých súdnych konaní zmluvami o vykonaní účtovníckych prác. Pohľadávky žalobcov I) a II) voči dlžníkovi z týchto obchodno-záväzkových vzťahov sú právoplatne judikované, bolo o nich rozhodnuté právoplatne na základe vydaných platobných rozkazov. Jedna pohľadávka je už vymáhaná aj v rámci exekučného konania. Exekúcia prebieha zrážkami z dôchodku dlžníka, exekúcia však nie je ukončená, doposiaľ k vymoženiu pohľadávky nedošlo. Obchodná spolupráca medzi žalobcami I) a II) a otcom žalovaného prebiehala dlhodobo. Bolo to niekedy od roku 1996 alebo od roku 1999. Postupne však začali vznikať problémy s úhradami zo strany otca žalovaného za poskytované služby. Preto spolupráca bola ukončená. Pri ukončení spolupráce došlo i k dohode zo strany otca žalovaného o uznaní záväzkov, keď k tomuto uznaniu neboli žiadne námietky. Po ukončení spolupráce celá účtovná agenda bola riadne odovzdaná otcovi žalovaného. Pri uznaní záväzkov zo strany otca žalovaného došlo k uzavretiu i splátkových kalendárov, tieto otec žalovaného neplnil, na akékoľvek kontakty ohľadne úhrady prestal reagovať, prestal komunikovať. Otec žalovaného ako dlžník svoje záväzky ignoruje. Žalobcovia I) a II) sa snažili dosiahnuť, aby otec žalovaného ako dlžník splatil svoje záväzky, aby nebolo nutné pristúpiť k takejto žalobe, ale tento záväzky ignoruje. Preto bola podaná žaloba na súde.
Žalovaný vo veci uviedol, že má dosiahnuté základné vzdelanie, pracuje vo firme DSD Trans s.r.o., so sídlom SNP 266/63, Zvolenská Slatina, keď ide o firmu patriacu jeho matke M. L.. T. ako lesný robotník. Býva s rodičmi na adrese L. XXX/XX, A. L. odvtedy, ako rodičia na tejto adrese nadobudli nehnuteľnosti. Je slobodný. Čo robí otec, to nevie. Matka má založenú firmu, kde pracuje. Nevedel presne povedať, čím sa táto firma zaoberá. Potvrdil, že s rodičmi uzatvoril danú kúpnu zmluvu. K jej uzavretiu došlo tak, že jeho rodičia mali dlh, išlo o hypotéku na daný dom, ktorú nevládali splácať. On je slobodný, mal nejaké usporené peniaze, tak im povedal, že im pomôže hypotéku splácať. Nechcel však, aby to bolo tak, že bude splácať hypotéku na dom, a že keď sa vráti brat z výkonu trestu a príde k dedeniu, aby aj on nadobudol dom. Žiadal, že keď bude hypotéku splácať, aby dom bol jeho. Hypotéka bola asi 30.000,- Eur, spláca sa táto mesačne 500,- Eur. Každý mesiac hypotéku spláca. Rodičia sa o iných záležitostiach pred ním nerozprávali, on netušil, že majú nejaké iné dlhy. S rodičmi má jednu domácnosť, stravujú sa spolu, prispieva tak, že keď treba niečo kúpiť, tak ide kúpiť do domácnosti, inak finančne rodičom na domácnosť neprispieva. Vedel, že otec je podnikateľ, pýtal sa ho, čo robí, ale nedozvedel sa to. Uzavretie kúpnej zmluvy inicioval on. Kúpnu zmluvu predtým, než podpísal si prečítal. Pred podpísaním kúpnej zmluvy sa otca opýtal, či je to všetko, aby majetok prešiel na neho, otec povedal, že áno, tak kúpnu zmluvu podpísal. Otca sa nepýtal, či má nejaké dlhy, nemal dôvod sa ho to pýtať. O týchto dlhoch otca sa dozvedel až vtedy, keď mu prišla domov žaloba spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Z výpovede svedka R. L., nar. XX. XX. XXXX, otca žalovaného súd zistil, že so synom bývajú v jednom dome od roku 1985 na adrese L. XXX/XX, A. L.. Momentálne je starobným dôchodcom. Predtým bol živnostníkom. Účtovníctvo pre jeho firmu robila BETY, s.r.o., tiež EKON, s.r.o.. Ako živnostník naposledy pracoval v kamiónovej preprave. Pri podnikaní mal dlhy. Dlhy boli za účtovníctvo, tieto dlhy sa nedali splácať, bolo to likvidačné. Platobné rozkazy mu boli doručené, nevedel ako sa má brániť proti platobným rozkazom, či nebrániť. Nevedel, že je tam nejaká možnosť ich namietať. Ako živnostník mal tiež nejaké pôžičky, bola tam pôžička na podnikanie z banky, túto aj splácal, až kým neprišiel do stavu, že sa to nedalo splácať. Pôžička bola od Unicredit bank. Syn Martin žije s ním v jednom dome, stretávajú sa väčšinou doma každý deň. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy uviedol, že už má svoje roky, tak chcel, aby nehnuteľnosti neboli napísané na neho, ale na syna, teda žalovaného. Všeobecne v rodine sa rozprávali o uzavretí takejto kúpnej zmluvy. So synom sa nerozprávali o tom, že má dlhy v podnikaní.
Z výpovede svedkyne M. L., nar. XX. XX. XXXX, matky žalovaného súd zistil, že so synom Y. bývajú v jednom dome na adrese A. L., L. XXX/XX od roku 1985. Sama podniká, má firmu H.. Podniká zhruba 2 roky. Predtým, než začala podnikať, bola zamestnaná u manžela R. L., ktorý bol živnostníkom. Syn Y. je teraz jej zamestnancom. Predtým pracoval u manžela ako živnostníka. Keď pracovala ona u manžela, s manželom sa spolu rozprávali, ako mu ide podnikanie, či mu ide, alebo či má dlhy. Robila mu dispečérku dopravy. Tiež vedela, kto mu robí účtovníctvo, teda že sú to žalobcovia. V rokoch 2011 a 2012 vedela o manželových dlhoch. Aké mal presné dlhy v akých výškach, to nevedela uviesť. S manželom mali spoločnú hypotéku na dom. Túto splácali, pomáhal im pritom syn Y.. Syn Y. jej vždy dával nejaké peniaze na domácnosť, ona ich používala na splácanie hypotéky. Manželovi sa pokazil pred dvomi rokmi kamión, odvtedy Y. začal dávať viacej peňazí na splátky na hypotéku. V tomto období iné dlhy neboli. Manželove dlhy riešili väčšinou medzi sebou, neskôr, keď bol problém so splácaním hypotéky, Y. povedal, že im pomôže, ale podmienil to tým, že dom prevedie na seba. Tak sa na tom dohodli. Y. má základné vzdelanie, neskončil strednú školu, pretože má dyslexiu. Nič iné mu nebolo diagnostikované, len dyslexia. Y. nie je však analfabet, nie je nevzdelávateľný, keď sa mu text vysvetlí, tak ho pochopí. O iných dlhoch, okrem hypotéky sa s manželom s Y. nerozprávali.
Žalovaný do súdneho konania dokladal Správu z psychologického vyšetrenia č.j. 290/2001 zo dňa 27. 06. 2001 Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne, Banská Bystrica, z ktorej vyplýva, že pri vyšetrení bola u žalovaného v popredí špecifická porucha čítania - dyslexia, ktorá je tiež príčinou sekundárnej akútnej neurotizácie.
Žiadne iné dôkazy účastníci konania, okrem uvedených v tomto rozsudku súdu nepredložili, ani žiaden iný dôkaz v konaní nenavrhli vykonať.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Žalobcovia v predmetnej veci uplatnili žalobou právo odporovať právnemu úkonu, kúpnej zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi R. spolu s manželkou M. ako predávajúcimi na jednej strane a žalovaným ako kupujúcim na strane druhej ohľadne nehnuteľností špecifikovaných v tejto kúpnej zmluve zo dňa 12. 11. 2012, keď predávajúci sú rodičmi žalovaného. Kúpna zmluva je spojená i so zmluvou o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy (rodinného domu a pozemku v k.ú. A. L.) v prospech predávajúcich, teda rodičov žalovaného, keď povinným z vecného bremena, teda povinnosť trpieť toto právo bola zazmluvnená pre žalovaného. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy vo výške 1,- Eur. Na základe tejto kúpnej zmluvy spojenou so zmluvou o zriadení vecného bremena Správa katastra Zvolen povolila vklad vlastníckeho práva na žalovaného dňa 20. 12. 2012 pod č. V 3239/12. Žalobcovia uplatnili toto právo žalobou podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka ako veritelia otca žalovaného R. L.. Túto žalobu podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnili voči pasívne legitimovanému účastníkovi konania, ktorým je žalovaný, lebo tento mal z tohto právneho úkonu ich dlžníka R. L. prospech. Tento nadobudol nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1,- Eur. Žalovaný je synom R. L. s manželkou, teda podľa § 116 Občianskeho zákonníka je blízkou osobou, keď blízkymi osobami v zmysle tohto zákonného ustanovenia sú okrem iných i príbuzní v priamo rade bez obmedzenia, sú to všetci predkovia a potomkovia. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), ktoré možno napadnúť odporovateľnosťou. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. V danom prípade kúpnou zmluvou došlo k scudzeniu majetku dlžníka, R. L., o ktorom žalobcovia tvrdili, že je ich dlžníkom kúpnou zmluvou zmenšil svoju majetkovú podstatu na úkor žalobcov ako veriteľov. Nepochybne medzi úkony, ktoré možno napadnúť odporovateľnosťou treba zaradiť i kúpnu zmluvu. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov. Napríklad je to i zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z tohto vyplýva, že ten kto odporuje musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. V posudzovanom prípade žalobcovia preukázali, že voči otcovi žalovaného R. L. majú vymáhateľné pohľadávky, ktoré boli vymáhateľné už v čase, keď otec žalovaného urobil právny úkon kúpnej zmluvy, teda tieto existovali už dňa 12. 11. 2012. Tieto skutočnosti vyplývajú zo súdnych konaní, ktoré boli vedené pred tunajším súdom vo veci žalobcov proti otcovi žalovaného, keď žalobcovia voči otcovi žalovaného ako dlžníkovi uplatnili v súdnych konaniach nároky na zaplatenie svojich pohľadávok, ktoré vznikli z titulu skutkových dôvodov uvedených v žalobe a uvádzaných i v jednotlivých súdnych konaniach tunajšieho súdu sp. zn. 31Rob/89/2012, sp. zn. 16Rob/4/2013, sp. zn. 17Rob/4/2013. V konaní sp. zn. 31Rob/89/2012 bola žalobcovi I) prisúdená voči dlžníkovi R.i L. pohľadávka v sume 5.022,- Eur s príslušenstvom platobným rozkazom č.k. 31Rob/89/2012-35 zo dňa 17. 12. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 01. 2013, v konaní sp. zn. 16Rob/4/2013 bola žalobcovi I) prisúdená voči dlžníkovi R. L. pohľadávka vo výške 16.340,97 Eur platobným rozkazom č.k. 16Rob/4/2013-85 zo dňa 17. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2013 a v konaní sp. zn. 17Rob/4/2013 bola žalobcovi II) voči dlžníkovi R. L. prisúdená pohľadávka vo výške 17.807,27 Eur platobným rozkazom č.k. 17Rob/4/2013-69 zo dňa 17. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2013, keď prisúdená pohľadávka platobným rozkazom č.k. 31Rob/89/2012-35 zo dňa 17. 12. 2012 je i predmetom exekúcie vedenej pred tunajším súdom
pod sp. zn. 14Er/67/2013. Judikovaná pohľadávka neznamená, že musí byť právoplatne prisúdená v súdnom konaní, judikovaná pohľadávka znamená, že je tu nárok na jej vymáhanie napríklad aj v súdnom konaní. Tieto skutočnosti, teda túto judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi R. L., otcovi žalovaného žalobcovia I) a II) v tomto konaní riadnym spôsobom preukázali. Pokiaľ žalovaný spochybňoval výšku pohľadávok žalobcov voči dlžníkovi R. L., v tomto ohľade bola jeho obrana nedôvodná, pretože pohľadávky žalobcov boli právoplatne prisúdené v súdnom konaní, bolo rozhodnuté o nich v rozkaznom konaní, dlžník R. L. sa v týchto súdnych konaniach žiadnym spôsobom nebránil, nespochybňoval ani základ, ani výšku uplatnených pohľadávok, tieto boli prisúdené na základe právoplatných platobných rozkazov. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Toto ustanovenie platí obdobne aj pri platobných rozkazoch, teda súd rozhodujúci v tomto konaní o práve žalobcov je viazaný právoplatnými platobnými rozkazmi, na základe ktorých boli žalobcom prisúdené právoplatne pohľadávky voči dlžníkovi R. L., otcovi žalovaného. Je pritom nepodstatné, prečo dlžník sa v súdnych konaniach nebránil proti uplatňovaným pohľadávkam. Podstatné je, že tieto boli právoplatne prisúdené a súd je súdnymi rozhodnutiami, ktorými sú aj platobné rozkazy, ktoré nadobudli právoplatnosť v tomto konaní viazaný. Kúpnou zmluvou žalovaný nadobudol rodinný dom s pozemkom, pričom kúpna cena bola dojednaná podľa kúpnej zmluvy 1,- Eur. Týmto nepochybne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka R. L., a to už i vzhľadom na výšku kúpnej ceny, ktorá bola dojednaná medzi zmluvnými stranami a to bez ohľadu na okolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá. K tomuto právnemu úkonu kúpnej zmluvy nepochybne došlo v posledných 3 rokoch, dňa 12. 11. 2012, žaloba bola podaná na súde dňa 02. 07. 2013, teda v zákonnej prekluzívnej lehote od urobenia právneho úkonu, teda včas. V zmysle zákonnej právnej úpravy, úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré v konaní je povinný preukazovať žalovaný. V posudzovanom prípade žalovaný je blízkou osobou, je synom dlžníka, preto u neho platí vyvrátiteľná právna domnienka v tom, že úmysel ukrátiť veriteľa dlžníkom, teda jeho otcom sa pri tomto úkone predpokladá. Žalovaný bol tak povinný v súdnom konaní preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti a schopnosti nemohol rozpoznať úmysel dlžníka, svojho otca týmto právnym úkonom ukrátiť veriteľa. Žiadne takéto skutočnosti žalovaný však v súdnom konaní nepreukázal. Teda nevyvrátil túto zákonnú právnu domnienku. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaný musel úmysel svojho otca ukrátiť veriteľov poznať a to pri náležitej starostlivosti. Žalovaný dlhodobo žije s dlžníkom, so svojim otcom, bývajú v jednom rodinnom dome od roku 1985, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, zdieľajú dlhodobo spoločnú domácnosť. Uvedené vyplýva z výsluchu žalovaného, ako i z výpovedí svedkov R. L., dlžníka a jeho manželky M. L., ktorá je matkou žalovaného. Žalovaný sám pri prvom úkone v tejto veci, a to v odvolaní zo dňa 16. 08. 2013 proti uzneseniu, ktorým súd nariadil vo veci predbežné opatrenie uviedol, že dlhodobo spláca za svojich rodičov dlhy. Teda vedel o tom, že jeho otec má dlhy, pričom sám niektoré z nich konkretizoval v rámci súdneho konania. Je nepodstatné, že nemal vedomosť práve o konkrétnych dlhoch svojho otca voči žalobcom, podstatné je, že mal vedomosť o tom, že otec má dlhy. Jeden takýto dlh bol aj okolnosťou, prečo došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keďže otec s matkou dlhodobo nesplácali záväzok voči stavenej sporiteľni, v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Preto vyznieva účelovo tvrdenie žalovaného v ďalšom priebehu súdneho konania, že o dlhoch svojho otca nevedel. Žalovaný pre otca, pokiaľ bol tento živnostníkom i pracoval, žalovaný s otcom boli a aj sú v každodennom kontakte, žijú dlhodobo v jednom dome, majú spoločnú domácnosť, tak ako to vyplynulo z výsluchu žalovaného a z výpovedí jeho rodičov ako svedkov. Žalovaný tak žiadnymi skutkovými okolnosťami nevyvrátil zákonnú domnienku, že pri náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojich veriteľov. Žalovaný sám pri výsluchu potvrdil, že nevyvinul náležitú starostlivosť na to, aby zistil, či jeho otec má dlhy, vôbec to nezisťoval, nemal na to žiaden dôvod. Zo všetkých týchto skutočností potom vyplýva, že právnym úkonom došlo k ukráteniu žalobcov ako veriteľov otca žalovaného, teda ich dlžníka. Žalovaný nespochybňoval platnosť právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, pokiaľ poukazoval na to, že u neho bola diagnostikovaná dyslexia, teda porucha čítania tak, ako to vyplýva aj zo správy z psychologického vyšetrenia žalovaného zo dňa 27. 06. 2001, a že toto by malo byť skutkovou okolnosťou vyvracajúcou zákonnú právnu domnienku uvedenú v § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, je pravdou, že táto skutočnosť, teda že žalovaný trpí poruchou čítania dyslexiou bola v súdnom konaní žalovaným preukázaná, i keď správa z psychologického vyšetrenia je zo dňa 27. 06. 2001, teda spred niekoľkých rokov, a aktuálnu správu ohľadne tejto poruchy žalovaný
nedoložil, ale táto skutková okolnosť podľa názoru súdu nevyvracia právnu domnienku, že žalovaný dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Táto skutková okolnosť nemá vplyv na to, že žalovaný pri náležitej starostlivosti si mohol zistiť, či jeho otec má dlhy, v akej výške, a teda či u jeho otca o takýto úmysel ukrátiť veriteľa nejde. Dyslexia je porucha čítania, ktorá je zapríčinená narušenými zrakovými schopnosťami, sluchovou analýzou a podobne. Ľudia s touto poruchou majú problémy zvládnuť čítanie, často čítajú bez porozumenia textu, zamieňajú, vynechávajú, či vkladajú písmená. Uvedené však nemá nič s náležitou starostlivosťou žalovaného rozpoznať úmysel svojho otca týmto právnym úkonom ukrátiť veriteľov. Obsah kúpnej zmluvy žalovaný poznal, uviedol za akých okolností došlo k jej uzavretiu, dyslexia je poruchou čítania, žalovaný náležitou starostlivosťou mohol a mal otca dopytovať, či má dlhy, a teda či právnym úkonom kúpnej zmluvy neukracuje svojich veriteľov. Nie je pravdepodobné, keďže žalovaný dlhodobo žil v domácnosti svojho otca, pracoval pre neho, žeby o týchto dlhoch nevedel. Sám uviedol, že ich dlhodobo splácal. Ďalšiu tvrdenú poruchu Aspergerov syndróm, teda poruchu autistického spektra žalovaný žiadnym spôsobom v súdnom konaní nepreukázal.
Na záver ešte súd dodáva, že je nepodstatné pre súdne konanie, či dlžník, teda otec žalovaného má aj iné dlhy, voči iným veriteľom, ktoré dokonca záväzky sú zabezpečené záložnou zmluvou k predmetným nehnuteľnostiam, záložná zmluva je uzatvorená v prospech stavebnej sporiteľne, záväzok rodičov žalovaný voči tomuto veriteľovi ako sám uviedol plní, záloh teda nie je realizovaný, ak dôjde k splateniu dlhu pre stavebnú sporiteľňu, bude povinnosťou záložného veriteľa nehnuteľnosť uvoľniť, keď potom žalobcovia ako veritelia budú oprávnení uspokojiť svoje pohľadávky z tohto majetku.
Na základe týchto skutkových a právnych dôvodov súd žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia boli v konaní úspešní, žalovaný bol neúspešný, žalobcovia navrhli priznať trovy konania a tieto aj vyčíslili. Súd tak na základe úspechu a neúspechu vo veci žalobcom prisúdil náhradu trov konania voči žalovanému podľa vyčíslenia v čiastke 455,02 Eur, keď túto sumu súd pokladal za účelné trovy konania. Žalobcovia uplatnili trovy konania v takom rozsahu, v akom ich bolo dôvodné priznať. Trovy konania žalobcov pozostávajú v súdenej veci zo súdnych poplatkov z návrhu na vydanie predbežného opatrenia 33,- Eur a za žalobu v sume 99,50 Eur, spolu to činí 132,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 322,52 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 322,52 Eur pozostávajú z odmeny advokáta, ktorý zastupoval žalobcov v konaní a z režijného paušálu. Nárok na odmenu patrí za 6 úkonov právnej služby, z toho za 2 úkony právnej služby á 60,07 Eur, ďalej z toho za 2 úkony právnej služby á 15,46 Eur a z toho za 2 úkony právnej služby á 61,84 Eur, keď za prevzatie veci a prípravu zastúpenia dňa 20. 06. 2013 patrí odmena v sume 60,07 Eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a žalobu zo dňa 25. 06. 2013 patrí odmena v sume 60,07 Eur, za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 20. 05. 2014 patrí odmena v sume 15,46 Eur, za účasť na meritórnom pojednávaní dňa 24. 06. 2014 patrí odmena v sume 61,84 Eur, za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 18. 09. 2014 patrí odmena v sume 15,46 Eur a za účasť na meritórnom pojednávaní dňa 28. 10. 2014 patrí odmena v sume 61,84 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál á 7,81 Eur za úkony v roku 2013, spolu to činí 15,62 Eur a režijný paušál á 8,04 Eur za 4 úkony v roku 2014, spolu to činí 32,16 Eur, keď potom spolu trovy právneho zastúpenia činia 322,52 Eur a celkové trovy konania so zaplatenými súdnymi poplatkami činia sumu 455,02 Eur, ktorú sumu je povinný žalovaný nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne na účet advokáta, ktorý ich v konaní zastupuje podľa § 149 ods. 1 O.s.p. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, keď súd zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia priznal len podľa vyčíslenia žalobcami prostredníctvom právneho zástupcu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)